Kázne pápeža Pavla VI. zohrávali významnú úlohu v živote Katolíckej cirkvi. Jeho slová boli plné viery, nádeje a povzbudenia. Pápež Pavol VI. bol známy svojou snahou o ekumenizmus a dialóg s inými náboženstvami a kultúrami. Jeho kázne boli často zamerané na dôležitosť odpustenia a zmierenia.
Pápež Pavol VI.
Veľká noc - prameň nádeje a pokoja
Vo svetle posolstva vzkrieseného Krista nech je slávenie Veľkej noci pre Vás prameňom nádeje, radosti a pokoja. Nechajme sa uchvátiť čarom Kristovho vzkriesenia, naplno vychutnajme Veľkonočnú radosť, aby sme ju vedeli prinášať všetkým svojim bratom.
Kristovo vzkriesenie - zdroj nádeje a pokoja
Očistec sv. Patrika - cesta obrátenia srdca
Starobylé pútnické miesto pod názvom Očistec sv. Patrika sa nachádza na Station Island v Lough Dergu, v okrese Donegal v Írsku. V tamojšej jaskyni býval sv. Patrik (spomienka 17. marca). Mal tam videnia neba, pekla a očistca. Viac než tisíc rokov sem prichádzajú pútnici. Tri dni sa postia a kráčajú naboso. Vykonávajú kúsok „očistca“. Je to cesta obrátenia srdca. Je to miesto bohaté na vieru.
Očistec sv. Patrika v Írsku
Vo Veľkom pôste sú v obradoch východných cirkví aj soboty určené všetkým dušiam. Slúži sa božská liturgia za duše zosnulých. V tomto Pôstnom období sa priblížme k Bohu a k dušiam v očistci. Obetujme svätú omšu a sväté prijímanie za zosnulých členov rodiny a priateľov.
Výzvy a problémy v Cirkvi
Nedostatok záujmu a otupenosť sŕdc
Mnohí veriaci vyjadrili znepokojenie nad tým, že niektorí kňazi sa nezaujímajú o dianie vo svete a v Cirkvi. Ich srdcia otupeli a nechcú mať nijaké problémy, chcú si žiť v „pohode“ a presviedčajú sa, že všetko je v úplnom poriadku, a že si netreba robiť nijaké starosti. Avšak, ak budeme my teraz ticho, tak budeme zodpovední za kruté utrpenie tých, čo tu budú žiť už o niekoľko rokov.
Rozkol Cirkvi
Kardinál Christoph Schönborn označil oficiálny začiatok rozkolu medzi západnou a východnou Cirkvou vzájomným uvedením do kliatby 16. júla 1054. Uvalenia do kliatby boli v r. 1965 slávnostne „vymazané z pamäte Cirkvi“, akoby tam nikdy neboli, ako pripomenul Schönborn. V r. 1975 pápež Pavol VI. potom pôsobivo padol na kolená pred metropolitom Melitonom z Chalkedonu a hovoril o skorom eucharistickou spoločenstve. Dňa 7. decembra 1965 ekumenický patriarcha Atenagoras I. a pápež Pavol VI. vyhlásili kliatby cirkví z r. 1054 za neúčinné.
Schönborn poukázal na to, že vyše 50 rokov vedený dialóg tiež ukazuje, „že na Východe je historické povedomie oveľa živšie ako u nás“. Pápež Ján Pavol II. vo Veľkej prosbe o odpustenie na Prvú pôstnu nedeľu roku 2000 hovoril o očistení pamäte. Tejto úlohe sa musíme stále nanovo venovať. Odpustenie je potrebné, ale odpustenie nemôžeme dosiahnuť zabudnutím. V zásade sa treba nechať inšpirovať sviatosťou zmierenia a realizovať ju na spoločenskej úrovni: skúmanie svedomia, ľútosť, predsavzatie, náprava pokiaľ je to možné.
Dialóg a porozumenie
Emeritný biskup Hongkongu, kardinál John Tong Hon, zdôraznil veľký význam dialógu v modernom svete. To platí aj pre kresťanstvo a Čínu: „Kresťanstvo a čínska spoločnosť sú v súčasnosti dve najväčšie skupiny na svete, každá s vlastnou hlbokou kultúrou a tradíciami,“ ako povedal Tong.
Osobný vzťah s Kristom
Svätý Otec odporučil katolíckym učiteľom hľadieť na príklad mnohých veľkých kresťanských vychovávateľov, pričom uviedol príklad svätého dona Bosca, ktorého dvesté výročie narodenia si pripomíname tento rok.
„Pozývam každého kresťana, nech už sa nachádza na akomkoľvek mieste a v akejkoľvek situácii, na nové osobné stretnutie s Ježišom Kristom alebo aspoň ochotne nechať sa stretnúť; na každodenné, neprestajné hľadanie Krista".
Človek môže poznať knihy o Ježišovi, doktríny, herézy o Ježišovi, pojmy o Ježišovi, a pritom ho nepoznať živého a prítomného. Ako spôsobiť to, aby sa táto iskra k Ježišovej osobe zapálila v mnohých? Nezapáli sa v tých, ktorí počúvajú posolstvo evanjelia, ak sa najprv nezapáli - aspoň ako túžba, ako hľadanie a ako cieľ - v tých, ktorí ho ohlasujú.
Milosrdenstvo
Sviatosť zmierenia nám naozaj umožňuje pristúpiť s dôverou k Otcovi, aby sme mali istotu jeho odpustenia. To, že sme tu, aby sme zakúsili jeho lásku, je však predovšetkým ovocím jeho milosti. Ako nám pripomenul sv. Pavol, Boh nikdy neprestáva preukazovať bohatstvo svojho milosrdenstva v priebehu storočí. Premena srdca, ktorá nás privádza k vyznaniu našich hriechov je «Boží dar». Sami od seba toho nie sme schopní.
Vychádzajúc zo spovednice, pocítime jeho silu, ktorá nám navracia život a obnovuje nadšenie viery. Evanjelium nám otvára cestu nádeje a posilňujúcej útechy. Je dobré zacítiť na sebe ten istý Ježišov súcitný pohľad, tak ako ho vnímala žena hriešnica vo farizejovom dome.
Ježiš jej dáva istotu: prijíma ju tak, že jej ukazuje Božiu lásku k nej, práve k nej, ktorá je verejnou hriešnicou! Láska a odpustenie sa odohrávajú súčasne: Boh jej odpúšťa mnoho, všetko, pretože «veľmi miluje». Ona adoruje Ježiša, pretože cíti, že v ňom je milosrdenstvo a že on neodsudzuje. Cíti, že Ježiš ju chápe s láskou. Ju, ktorá je hriešnicou...
Vďaka Ježišovi Boh hádže za chrbát jej mnohé hriechy, viac si už na ne nespomenie. Lebo aj toto je pravda: keď Boh odpúšťa, zabúda. Zabúda. Veľké je toto Božie odpustenie!
Pre ňu nebude žiadneho súdu, okrem toho, ktorý prichádza od Boha, a to je súd milosrdenstva.
Úloha učiteľov
Povinnosťou dobrého učiteľa - a ešte viac kresťanského učiteľa - je milovať ešte intenzívnejšie tých svojich žiakov, ktorí sú najproblémovejší, najslabší, najviac znevýhodnení. Vás vyzývam milovať viac študentov „problémových“, tých, čo nechcú študovať, tých, čo sa nachádzajú v ťažkých situáciách, hendikepovaných a cudzincov, ktorí sú dnes pre školou veľkou výzvou.
Katolíckym učiteľom treba byť činný na školských perifériách. Musíte vyučovať nielen obsah premetu, ale aj životné hodnoty a životné návyky.
Ján Pavol II. a Slovensko
Veľkej pocty sa dostalo slovenskému národu v osobe kardinála Jozefa Tomka. Po pápežovi je to jedna z najväčších postáv súčasnej svetovej Cirkvi. Je prefektom kongregácie pre evanjelizáciu Božieho ľudu. Jeho územie, o ktoré sa stará, dosahuje takmer dve tretiny zemského povrchu. Má na starosti misie, t. j. šírenie viery vo svete.
Keď pápež svätil Jozefa Tomka 15. septembra 1979 na biskupa, povedal vo svojej homílii po slovensky: „Osobitným spôsobom ho podopierajú modlitbami jeho najbližší, predovšetkým jeho rodičia, otec i matka, sestra a švagor a ďalší členovia rodiny, ktorí mohli prísť do Ríma z rodného Slovenska, pútnici od Košíc a Prešova, Trnavy a Bratislavy a ostatní pútnici takmer z celej Európy, ba aj z Kanady, z USA a z Austrálie. Moje myšlienky a istotne aj myšlienky novovysväteného biskupa sa uberajú v tejto chvíli k tým končinám, z ktorých pochádza. K južným úbočiam Tatier, od ktorých už nie je ďaleko do Udavského, jeho rodného hniezda. Na tento kraj a na tento národ, z ktorého pochádza, dnes pamätáme a osobitným spôsobom ho zahrňujeme do svojej lásky.
Nejprostopášnější Papež V Historii: Šokující Život Alexandra VI
V roku 1985 uplynulo l 100 rokov od smrti sv. Metoda. Na Velehrade sa konali veľké oslavy, na ktoré bol pozvaný pápež Ján Pavol II. pražským kardinálom Františkom Tomáškom. Nemohol prísť. Nebolo mu to umožnené. Podobne nemohol prísť ani v novembri 1989 do Prahy vyhlásiť blahoslavenú Anežku za svätú.
Ján Pavol II. navštívil Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme. Slúžil s v. omšu so štyrmi biskupmi a slovenskými kňazmi v slovenskej reči. Bolo to po prvý raz v dejinách nášho národa, čo pápež slúžil sv. omšu v slovenčine na takomto „slovenskom ostrovčeku" v Ríme, ako často nazývajú Slováci tento ústav. Bola to historická sv. omša pre všetkých Slovákov. Slovenčina, naša krásna materinská reč, dostala vysoké vyznačenie.
V nedeľu 3. júla 1988 pred modlitbou Anjel Pána na adresu našich pútí povedal pápež toto: „Dnes nás naša návšteva mariánskych svätýň privádza na Slovensko - v duchovnej jednote s pútnikmi zhromaždenými v Levoči. Možno povedať, že každý kút Slovenska žije sprevádzaný materinským pohľadom Panny Márie.