Médiá a mysle ľudí sú zaspamované touto kauzou a mnohí úprimne zmýšľajúci sú z toho zmätení, nevedia, čo si o tom myslieť.
V tejto kauze zaznelo už mnoho klamstiev a poloprávd, že sa nedá ani všetko evidovať, nieto sa k tomu vyjadriť.
Každý kňaz (a biskup) by mal denne slúžiť svätú omšu, ak mu v tom niečo nebráni; kedysi to bola dokonca povinnosť.
Omšu môže slúžiť buď súkromne, alebo verejne.
Pri súkromnom slúžení svätej omše by mal byť okrem celebrujúceho kňaza prítomný aspoň jeden veriaci (v minulosti bol podmienkou, inak kňaz nesmel celebrovať).
Omšu môže slúžiť v kostole alebo kaplnke, s povolením biskupa aj v súkromí (napr. v izbe).
Verejné slávenie omše je pre pastoračné dobro veriacich - túto službu každý kňaz vykonáva pod jurisdikciou biskupa; biskup má vlastnú jurisdikciu na území svojej diecézy.
Každý kňaz je začlenený buď do diecézy - vtedy podlieha priamo pod biskupa, alebo je členom rehole - i tu pre pastoračnú službu veriacich musí mať súhlas biskupa a rešpektovať jeho pastoračné pokyny.
Ak kňaz má slúžiť verejnú omšu mimo farnosti, do ktorej je ustanovený, potrebuje k tomu súhlas farára toho miesta. Je pochopiteľné, že nemôže hocikto prísť do kostola a slúžiť tam omšu.
Čo sa týka pozvania iného kňaza do farnosti ako slávnostného celebranta a kazateľa, je to plne v kompetencii farára - musí si však byť istý, že daný kňaz nemá zakázané slúžiť omše.
Preto si nemôže hocikto pozvať cudzieho biskupa, tak, ako kňaz nemôže na cudzom území slúžiť omšu bez súhlasu miestneho farára, ani biskup nemôže na cudzom území slúžiť omšu bez súhlasu miestneho biskupa.
Farár alebo biskup dá takýto súhlas vtedy, ak je presvedčený, že je to pre duchovné dobro veriacich; ak si tým nie je istý, prípadne má obavy, že by to mohlo mať negatívne dôsledky, tak takýto súhlas nedá.
To však neznamená,že tým dotyčnému zakázal slúžiť omše - môže ich slúžiť, ale tam, kde mu to prináleží, kde je jeho pôsobisko.
Ďalší "zákaz" mal prísť od bratislavského arcibiskupa Zvolenského, keď si Fórum života chcelo Bezáka pozvať, aby im odslúžil omšu.
V prvom rade Fórum života nie je inštitúciou kompetentnou organizovať omšu, ani si niekoho pozývať, aby im ju odslúžil; ak chcú pri svojom zhromaždení mať svätú omšu, majú o to požiadať príslušnú duchovnú autoritu (farára, biskupa).
A pri porade s ním možno navrhnúť, koho pozvať za celebranta. Takáto omša sa však nedá považovať za súkromnú.
Keďže chceli pozvať na omšu biskupa, bolo potrebné osloviť miestneho biskupa. Arcibiskup Zvolenský sa však k ich návrhu (želaniu) vyslovil, že by to nebolo vhodné.
Arcibiskup Zvolenský teda nerozhodoval z toho dôvodu, že by mal niečo proti Bezákovi, ale že taká omša by bola rizikom, že sa zmení na demonštráciu - a to by určite nebolo pre duchovné dobro, lebo to nie je cieľom svätej omše.
Mons. Bezák teda nemá zakázané slúžiť omše. Môže slúžiť v Radvani, ale aj v inej farnosti Banskobystrickej diecézy, v ktorej službu prijal (a nový diecézny biskup Chovanec to potvrdil) - ak ho niektorý farár poprosí napr. o zastupovanie.
Ďalej môže omšu slúžiť v hociktorom ich rehoľnom kostole pre členov komunity, pretože po dohode s predstaveným sa vrátil do rehoľného spoločenstva.
prednáška Mnv doc. ICDr. JUDr. Juraj Jurica, PhD. 10.12.2022, Kánonické právo 1
Niekedy sa veriaci mylne domnievajú, že čím viac svätých omší kňaz odslúži, tým viac milodarov získa.
„Binačné sväté omše sa odvádzajú ordinárovi. Miestny ordinár môže dovoliť, aby kňazi z oprávneného dôvodu slávili dvakrát (to znamená binácia); ako napríklad pri slávení svätej omše s biskupom, pri kňazských rekolekciách, pri kňazskom pohrebe, respektíve ak to vyžaduje pastoračná potreba; v nedeľu a prikázané sviatky (ale len v tieto dni) dokonca aj trikrát (trinácia).
Ak by chýbali úmysly na slávenie svätých omší, je možné ich dopĺňať aj od iných kňazov, ktorí ich majú nadbytok. „Áno, samozrejme, že takéto ,dopĺňanie‘ je možné a aj sa niekedy praktizuje.
„Kánonické právo zaväzuje kňaza zadosťučiniť povinnosti obetovať na prijatý úmysel svätú omšu najneskôr jeden rok od jeho prijatia. Ak by to nestihol, má dať svätú omšu odslúžiť inému kňazovi aj s plnou výškou prijatého milodaru.
Keď sa pýtame, či kňaz môže odmietnuť odslúžiť svätú omšu na nejaký úmysel, Gabriel Koch objasňuje: „Je to otázka úsudku kňaza, ale aj veriaceho.
Všetci kňazi majú za sebou náročné vysokoškolské vzdelanie, rovnako dlhé ako štúdium medicíny - teda šesť rokov. Musia prejsť formáciou, zaoberať sa štúdiom netradičných, no nie jednoduchých jazykov.
Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.
Rovnako si kňaz zo svojho platu hradí benzín či naftu do auta, ak potrebuje ísť v rámci svojej služby na filiálky, čo nie je len záležitosť svätých omší, ale aj pohrebov, spovedania chorých, zaopatrovania umierajúcich či vysluhovania sviatostí.
Ak tam prichádzame všetci, bez ohľadu na to, koľkokrát za týždeň či rok, mali by sme mať účasť aj na spravovaní tohto miesta.
Omšový milodar je dobrovoľný príspevok v prípade, ak si veriaci želá odslúžiť svätú omšu na nejaký úmysel - buď za zomrelého člena rodiny, za poďakovanie, pri príležitosti životného jubilea, alebo pri potrebe vyprosiť niečo osobitné podľa životnej situácie.
Pravidlá dávania a prijímania milodarov za omše sú uvedené v kánonoch 945 - 958 Kódexu kánonického práva. Čo sa týka výšky príspevku omšového milodaru, Konferencia biskupov Slovenska odporúča sumu päť eur. V takom prípade stále platí: ide o milodar, teda dar daný z milého srdca, dobrovoľne.
Neexistuje žiadny „cenník výkonov“ Katolíckej cirkvi za poskytnutie sviatostí. Teda nie je možné a je neetické, ak sa to niekde deje, pýtať za vyslúženie sviatosti krstu, birmovania, sviatosti manželstva či pohrebu nejakú presnú finančnú sumu. Čo je možné a vítané, ale na báze dobrovoľnosti, je milodar pre kňaza alebo farnosť.
Je jednoduché si uvedomiť, že ak ma výzdoba do svadobnej sály stojí nejaké financie, v kostole sa kvety a ich aranžovanie neurobia samy a zadarmo. Taktiež je nutné ich kúpiť, pripraviť, naaranžovať, čo chce financie a čas.
Je to čisto dobrovoľnícke nasadenie času a schopností pre službu farnosti a Cirkvi a tiež jedno z jej nezaplatiteľných bohatstiev. Pritom organista prichádza (rovnako ako miništranti) do kostola denne a hra na organe vyžaduje od neho precíznu hudobnú, liturgickú aj teologickú prípravu, čas, cvičenie a vzdelávanie sa, keďže aj liturgický spev sa vyvíja a mení a stále sa je čo nové učiť.
Rovnako to platí o kvetinárkach: výzdoba kostola sa musí kvôli životnosti kvetov robiť každý týždeň, priebežne treba však na výzdobu dohliadať, doplniť vodu, vytriediť zvädnuté kvety či upraviť aranžmány. Podľa veľkosti kostola, druhu liturgickej slávnosti a množstva financií určených na zakúpenie kvetov trvá takéto aranžovanie minimálne dve až štyri hodiny.
Rovnako je na tom kostolník - na svoju prácu musí ovládať mnoho teologických a liturgických poznatkov, byť tam denne, no mzdu nedostáva, opäť je to len vo výške odmeny.
Bežný kostol má ešte viac takýchto dobrovoľníkov, i keď skrytých: tých, čo ho upratujú; tých, čo sa starajú o technickú údržbu a opravy v kostole a jeho okolí; tých, čo sa starajú o liturgické rúcha a oltárne obrusy či iný textil. Nik z týchto ľudí nemá z toho žiadny pracovný príjem, odmena je skôr symbolická a nepravidelná, určite sa nedá z nej vyžiť.
Väčšina z tých, čo sú v produktívnom veku, má bežné zamestnanie, zväčša sú to učiteľky či zdravotníčky, ktoré štandardne dostávajú plat za svoju prácu.
Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu.
Prostredníctvom liturgie posväcuje každú časť dňa i noci a premieňa celý rok na nepretržitý kruh modlitby.Stredobodom tejto liturgie je svätá omša, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov.
Je rozdelený na štyri časti: zima, jar, leto, jeseň. Všetci kňazi a členovia niekoľkých rehoľných rádov, muži aj ženy majú povinnosť modliť sa Božské ofícium.
Grécka cirkev ho obmedzuje na hlavnú oficiálnu bohoslužbu - obetu svätej Eucharistie, ktorú my v našom latinskom obrade nazývame svätá omša. Keď Grék hovorí o svätej liturgii, myslí tým iba eucharistickú bohoslužbu.
Tri rehoľné rády majú vlastné obrady, a to kartuziáni, karmelitáni a dominikáni.
Najdôstojnejšia je slávnostná omša - Missa Solemnis, ktorá sa slávi s diakonom a subdiakonom a množstvom asistencie, kňaz ju celú spieva a časti ako Glória, Krédo, Kyrie, Agnus Dei atď. nespieva ľud, ale schola.
Missa Cantata alebo jednoduchá spievaná omša je slávnostná omša slúžená bez diakona a subdiakona.
Recitovaná omša, v anglicky hovoriacich krajoch Low mass, sa slúži bez diakona a subdiakona a bez obvyklých znakov slávnostnej omše. Kňaz nespieva.
Konventuálna omša, prísne vzaté, je tá, ktorú sú kanonici pridružení ku katedrále povinní sláviť denne okolo Tercie - teda okolo 9. hodiny.
Svadobná omša je špeciálna bohoslužba - iná ako omša vedená v misáli ako omša za ženícha a nevestu. Svadobná omša má niekoľko obradov, ktoré sú pre ňu jedinečné. Je veľmi starobylého pôvodu a kánon je po Pater Noster prerušený obradom požehnania novomanželov.
Votívna omša je omša, ktorá nie je v súlade s propriom daného dňa. Keďže každý deň v roku má svoju vlastnú omšu, kedykoľvek sa tento poriadok naruší, omša, ktorá sa namiesto toho slúži, sa nazýva votívna.
Polnočná omša je teraz povolená len na Vianoce, ale polnočné omše boli bežné počas čias prenasledovania a neskôr mali niektoré sviatky privilégium polnočnej omše.
Zádušná omša je omša za zosnulých a slúži sa na tretí deň po smrti, na siedmy deň, na tridsiaty deň a rok po smrti - teda na výročný deň.
Slávenie tradičnej sv. omše.
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Utrpenie a smrť na kríž si pripomíname úplne prirodzene a pochopiteľne, nevenujeme zábave, ani oslavám.
Zákaz jesť mäso zaväzuje každého od 14. roku života, povinnosť postiť sa každého od 18. do 60. roku života.
Prísny pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Prísny pôst povoľuje raz denne sa najesť dosýta a raz sa zľahka občerstviť. Zriecť sa mäsa, živočíšneho tuku a alkoholických nápojov.
18. Kongregácia pre rítus a sviatosti vydala 16. decembra dekrét, v ktorom udelila diecéznym biskupom (miestnym ordinárom), aby svojim kňazom umožnili slúžiť štyri sv. omše za deň. Povolenie sa týka dní počas vianočných sviatkov, konkrétne: 25. decembra (Božie Narodenie), 1. januára (Slávnosť Panny Márie Bohorodičky) a 6. januára (Zjavenie Pána).
Doterajšie predpisy stanovujú, že kňaz môže slúžiť najviac tri sv. omše za deň a z dôvodu všeobecného trvania nákazy tzv. koronavírusu „tam, kde to budú vyžadovať okolnosti.“
Vydanie dekrétu je motivované rôznymi obmedzeniami, ktoré prijali svetové vlády, ohľadom počtu účastníkov bohoslužieb. Pri väčšej frekvencii sv. omší sa tak bude môcť vystriedať v kostoloch počas vianočných sviatkov viac veriacich.
Toto povolenie však nie je príkazom a preto záleží od miestneho ordinára, či dá k takémuto postupu súhlas, a samozrejme je potrebná aj ochota kňazov, ktorí môžu tento výnimočný počet sv. omší slúžiť. Tam, kde sú verejné sv. omše počas vianočných sviatkov zakázané úplne, je aplikácia tohto dekrétu zjavne zbytočná. Veriaci sa, tak či tak, do kostola nedostanú.