Stať sa rímskokatolíckym kňazom predpokladá mať vyštudovanú katolícku teológiu, ktorej štúdium trvá šesť rokov. Všetci kňazi majú za sebou náročné vysokoškolské vzdelanie, rovnako dlhé ako štúdium medicíny - teda šesť rokov. Musia prejsť formáciou, zaoberať sa štúdiom netradičných, no nie jednoduchých jazykov. Po ukončení strednej školy prichádza na rad pre niekoho náročné, pre iného jednoznačné životné rozhodnutie.
Štúdium teológie - zvlášť v prípade budúcich kňazov - si ľudia často spájajú s rôznymi stereotypmi. Neustále odriekanie modlitieb a čítanie Biblie, žiadny priestor pre záujmy bežných smrteľníkov, monotónnosť, nuda, ale i akási tajuplnosť.
Ako praktizujúci katolík sa rozhodol, že sa pri riešení takej dôležitej otázky, ako je táto, pôjde poradiť s blízkym kňazom. „Keďže sme sa dobre poznali, jedného dňa sa ma opýtal, či som niekedy premýšľal o tom, že by som sa stal kňazom. Bola to šokujúca otázka, avšak po istom čase som dospel k záveru, že by to mohlo byť moje životné povolanie. Miesto, kde mám byť a využívať svoj talent,“ približuje začiatky svojej novej cesty.
Prihlášky sa podávajú do 31. marca 2021 elektronicky na stránke Teologickej fakulty (stupeň štúdia: I./I.II.; názov programu: katolícka teológia) a zároveň tiež treba poslať poštou vyplnené tlačivo (ŠEVT) spolu s prílohami (podrobnosti na stránke) na adresu Teologickej fakulty Katolíckej univerzity.
Medzi podmienky prijatia patrí:
- mravný a bezúhonný život kresťana
- ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou
- znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka
- odporúčanie farára v mieste trvalého bydliska
- lekárske potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti
Viac informácii nájdete na stránke Kňazského seminára sv.
Štruktúra Štúdia Katolíckej Teológie
Štúdium na RKCMBF UK je veľmi špecifické. A nielen tým, že ide - podobne ako na medicíne - o spojené šesťročné štúdium, počas ktorého študenti musia absorbovať množstvo informácií z rôznych oblastí. Práve pre svoju náročnosť je rozdelené do menších blokov, ktoré sa každé dva roky končia štátnicami. Študovať tu však môžete len jeden študijný program - katolícku teológiu, a to buď ako budúci kňaz, alebo laik.
„Prvé štátnice z filozofických predmetov nás čakajú v druhom ročníku. Druhé štátnice, kde sa preverujú naše vedomosti z pedagogického bloku, máme na konci štvrtého ročníka. Ide o takzvané pedagogické minimum, ktoré nám umožňuje učiť v školách. No a posledné veľké štátnice a obhajoba diplomovej práce sú v šiestom ročníku,“ približuje Martin.
Či sa už teológiu rozhodnete študovať ako laik, alebo kandidát kňazstva, nevyhnete sa povinnej pedagogickej praxi, počas ktorej môžete nadobudnuté vedomosti uplatniť pri vyučovaní náboženskej výchovy. Budúci kňazi okrem toho chodia v rámci praxe vypomáhať aj do farností, nemocníc či iných inštitúcií.
„Špecifikom nášho štúdia je napríklad aj to, že prednášky bývajú zásadne doobeda. Je to kvôli režimu seminaristov. Časovo je rozvrh hodín podobný tomu na základnej škole - vyučovanie máme od ôsmej do jednej poobede. V neskorších hodinách bývajú semináre len výnimočne,“ vysvetľuje fungovanie Martin.
Formácia v Kňazskom Seminári
Na to, aby sa niekto mohol stať katolíckym kňazom, sa totiž vyžaduje, aby okrem štúdia katolíckej teológie absolvoval aspoň štvorročnú formáciu. Kandidáti kňazstva počas nej bývajú v tzv. formačnom dome, nazývanom inak aj seminár, ktorý by sme my, bežní smrteľníci, mohli považovať za internát pre ašpirujúcich kňazov. Každý zo seminaristov má stabilne určený program dňa, ktorý - v pomere osvedčenom rokmi - mieša duchovný život, štúdium v škole, voľný čas, samoštúdium a vykonávanie služieb v seminári.
„U nás to nefunguje tak, že sa do polnoci učíme na skúšku. Čas v seminári je prísne organizovaný,“ vysvetľuje.
Ako teda vyzerá bežný deň seminaristu? „Ráno vstávame zavčasu, aby sme stihli rannú modlitbu, svätú omšu i raňajky ešte pred prednáškami, ktoré sa začínajú o ôsmej ráno. Po doobedňajších prednáškach mám dve hodiny voľného času, počas ktorého môžem ísť napríklad do mesta či robiť čokoľvek, čo uznám za vhodné. Približne od štvrtej do šiestej máme čas vyhradený na samoštúdium. Vtedy by mal každý seminarista sedieť u seba v izbe a venovať sa učeniu alebo čítaniu. O šiestej sa všetci presunieme do kaplnky, kde sa najprv venujeme čítaniu duchovnej literatúry - každý knihe podľa vlastného výberu. Po lektúre nasleduje spoločná modlitba vešpier. A po nej večera. Po siedmej máme opäť pár hodín voľno. Niekedy sedím so spolubratmi v spoločenskej miestnosti, rozprávame sa alebo si zahráme nejakú spoločenskú hru. Kto chce, môže si ísť čítať, zájsť do posilňovne alebo sa poprechádzať na Kapitulskú ulicu.
V takto rozdelenom dni Martinovi už neostáva mnoho času na mimoškolské aktivity. To však neznamená, že sa okrem štúdia ničomu nevenuje, práve naopak. Popri aktivitách spätých s činnosťou domácej farnosti stíha aj prácu s mládežou - zapája sa do organizovania letných táborov MINFA pre miništrantov. Okrem toho prispieva článkami do časopisu seminaristov Adsum. Svoje pedagogické vedomosti z predošlého štúdia i profesijného života využíva v prospech fakulty v jej rade pre kvalitu.
„Od roku 2019 som navyše aj študentským senátorom celouniverzitného akademického senátu za našu fakultu. Zapájam sa do práce pedagogickej a vedeckej komisie a som tiež členom volebnej a mandátovej komisie. Okrem štúdia a prípravy na svoje budúce povolanie sa však Martin snaží každý deň využiť naozaj na maximum.
„Život je veľmi vzácny čas. Je obmedzený a nikto nevie, koľko ho má k dispozícii. Preto sa ho snažím využívať zmysluplne. Mojou túžbou je môcť si vždy večer povedať, že uplynulý deň stál za to,“ vraví, a kým ja premýšľam, či existuje na svete väčšie klišé, pokračuje: „Mal by to byť taký deň, v ktorom sa nejakým spôsobom prejavila láska k Bohu. No nielen v pekných rečiach, ale najmä v konkrétnych činoch. Láska bez skutkov je totiž mŕtva,“ hovorí, zdôrazňujúc, že láska k Bohu sa prejavuje láskou k ľuďom a takisto aj k sebe. „Nemôžem sa teraz tváriť, že ja nič nepotrebujem. Som normálny človek, ktorý potrebuje žiť, chodiť do obchodu, pobicyklovať sa a podobne. V tomto pandemickom čase sa doma v Skalici zapájam do činnosti miestnej farskej charity, kde pomáham chorým a starým.
Kým s ním sedím na lavičke v záhrade na Kapitulskej a rozprávame sa, okolo nás prechádzajú ľudia. Ľudia, ktorí sú súčasťou fakulty. Ľudia, ktorí sa medzi sebou poznajú a vyzerajú ako jedna veľká rodina, ktorá vás bez zbytočných otázok prijme medzi seba a žije, čo hlása. To mi ide v hlave, keď Martinovi kladiem jednu z posledných otázok. Ktoré slovo podľa neho najvýstižnejšie opisuje život na fakulte? „Fakulta mi ukázala nové možnosti, ako sa dá premýšľať o svete. Naučila ma, že sa netreba nechať unášať na vlne emócií, ale treba používať rozum, že pravda a názor nie je to isté. Vďaka nej sa rozšíril okruh skvelých ľudí, ktorých poznám. Ak by som však mal vybrať len jedno slovo, ktoré by definovalo fakultu a život na nej, bolo by to slovo ,rodina‘,“ povie a ja si pogratulujem k pozorovateľskému talentu. „Asi mi to nebudete veriť, ale všetkých zamestnancov fakulty v Bratislave naozaj osobne poznám - od vrátnika cez vyučujúcich až po dekana,“ dodá. A je niečo, čo mu štúdium na RKCMBF UK, naopak, vzalo?
Uplatnenie Absolventov
Absolvent magisterského študijného programu sa po kňazskej vysviacke sa uplatní ako rímskokatolícky kňaz. O jeho zadelení a uplatnení v spoločnosti rozhoduje vlastný ordinár (diecézny biskup alebo rehoľný predstavený); ako kňaz v pastorácii sa venuje duchovnej formácii ľudí v spoločenstve, ktoré mu je zverené.
Ďalšie Možnosti Štúdia a Vzdelávania
Teologická fakulta ponúka aj kvalifikačné vzdelávanie pre učiteľov z praxe. Inovačné vzdelávanie „Využitie poznatkov psychológie písma vo vzdelávaní“ sa realizuje vo forme štvordňového kurzu každoročne spravidla vo februári.
Bakalársky študijný program Učiteľstvo náboženskej výchovy poskytuje kvalifikáciu pre výkon povolania asistent učiteľa, animátor voľného času, katechéta a vychovávateľ.
Inštitút náboženských vied pri Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, Košická arcidiecéza a Akadémia Karola Wojtylu otvára prihlasovanie na nový akademický rok 2024/2025 v programe Master v teológii manželstva a rodiny. Program je určený pre osobnú a profesionálnu formáciu jednotlivcov, manželských párov, odborníkov, kňazov, zasvätených a budúcich koordinátorov pastorácie rodín vo farnostiach v oblasti zameranej na manželstvo a rodinu z pohľadu teológie a spoločenských vied. Lektormi programu sú kňazi, manželia - odborníci zo Slovenska a zahraničia. Štúdium trvá dva roky. Program garantuje Mons. Marek Forgáč, pomocný košický biskup. Prihlásiť sa je možné do 30. apríla 2024.
Inštitút náboženských vied pri Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, Košická arcidiecéza a Akadémia Karola Wojtylu otvára prihlasovanie na nový akademický rok 2021/2022 v programe Master v teológii manželstva a rodiny. Program je určený pre osobnú a profesionálnu formáciu jednotlivcov, manželských párov, odborníkov, kňazov, zasvätených a budúcich koordinátorov pastorácie rodín vo farnostiach v oblasti zameranej na manželstvo a rodinu z pohľadu teológie a spoločenských vied. Lektormi programu sú kňazi, manželia - odborníci zo Slovenska a zahraničia. Štúdium trvá dva roky. Program garantuje Mons. Marek Forgáč, pomocný košický biskup. Prihlásiť sa je možné do 30. apríla 2021.
Záujemcovia sa môžu prihlásiť na štúdium na Teologickej fakulte v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budúcom akademickom roku bude poskytovať vzdelávanie v troch stupňoch programov. Prvý je bakalársky, ide o odbor Sociálna práca - štúdium rodiny a sociálnej práce a odbor Učiteľstvo - učiteľstvo náboženskej výchovy. Ďalší je magisterský stupeň, ktorý je možné studovať v odbore Teológia - katolícka teológia a v odbore Učiteľstvo - učiteľstvo náboženskej výchovy. V doktorandskom stupni ponúka fakulta odbor Teológia - katolícka teológia a odbor Sociálna práca - charitatívna a misijná práca. Na bakalársky a magisterský sa dá prihlásiť do 30. apríla, na doktorandský do 10. júna 2021: Bližšie informácie je možné nájsť na stránke www.tf.ku.sk (v časti Uchádzači o štúdium).
Prijímacie Konanie
Prijímacie skúšky pre študijný program Katolícka teológia sú písomné a ústne a absolvujú ich všetci. Požadujú sa vedomosti a zručnosti zo všeobecnovzdelávacích predmetov v rozsahu gymnaziálneho učiva.
Kritériá pre prijatie na štúdium Katolícka teológia:
- prospech na strednej škole: max. 20 bodov
- písomný test: max. 80 bodov
- písomná práca: max. 20 bodov
- ústny pohovor: max. 20 bodov
Uchádzač musí získať min.
Zdravotne znevýhodnení študenti môžu požiadať o určenie formy a spôsobu vykonania prijímacej skúšky s prihliadnutím na ich znevýhodnenie (písomná žiadosť sa posiela spolu s prihláškou na štúdium).
Potrebné dokumenty:
- rodný list (overená kópia)
- maturitné vysvedčenie (overená kópia), (ak bolo získané v zahraničí, tak aj rozhodnutie o jeho nostrifikácii)
- čestné prehlásenie o rešpektovaní katolíckeho ducha univerzity (vlastnou formuláciou)
- doklad o zaplatení poplatku za prijímacie konanie vo výške 35 €
- krstný list so záznamom o birmovke a o sobáši
- sobášny list rodičov z farského úradu
- odporúčanie vlastného farára podľa trvalého bydliska, u rehoľníkov odporúčanie rehoľných predstavených
Dôležité Termíny
Termín podania prihlášky na bakalárske a magisterské štúdium: do 30.
Termín podania prihlášky na doktorandské štúdium: do 10.
Termíny podania prihlášok:
- Bakalárske a magisterské štúdium: do 30. apríla
- Doktorandské štúdium: do 10. júna
Dôležité dátumy:
- Termín podania prihlášky na bakalárske a magisterské štúdium: do 30. apríla
- Termín podania prihlášky na doktorandské štúdium: do 31. marca
Trvalý Diakonát
Katolícka cirkev pozná rád diakonátu buď trvalý alebo odčasný. Dočasný rád diakonátu je prvým stupňom kňazstva pri ktorom sa predpokladá prijatie druhého stupňa kňazstva - presbyterát.
V našich diecézach sa zväčša rád diakonátu udeľuje v závere piateho ročníka teologickej fakulty a formácie v kňazskom seminári. Avšak čo je potom trvalý diakonát?
Prinášame návrh KBS pre kritéria trvalého diakonátu, ktoré potrebuje schváliť Rím.
Kritériá pre trvalý diakonát:
- v prípade slobodných zavŕšenie 35. roku života
- v prípade ženatých zavŕšenie 40. roku života
Financovanie Cirkvi
Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona. V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej budovy, v ktorej je farský úrad. Za ostatné stavby a pozemky však dane platí.
Mestá a obce môžu a nemusia oslobodiť ktorúkoľvek cirkev z platenia ostatných daní záväzných zo zákona, no zväčša o to jednak Katolícka cirkev nežiada a jednak mestá a obce túto úľavu neposkytujú. Cirkev rovnako platí dane za príjem z prenájmu nehnuteľností, daň z príjmov právnických osôb a biskupstvá zo zákona platia aj DPH. Osobitnou kapitolou sú milodary veriacich, za tie sa dane neplatia, keďže sú to peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli.
Plat Kňaza
Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom. Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.
Pravdou však je, že sú kňazi, ktorí si privyrábajú učením náboženstva na školách alebo prednášaním odborných predmetov na vysokých školách, či publikačnou prácou. Pravdou je, že bývanie majú kňazi zabezpečené vo farských priestoroch. No výška príspevku na bývanie, ktorý platia za ubytovanie, sa líši. Otázkou je aj vek budovy a náklady na jej prevádzku, keďže mnohé farské budovy sú historickými pamiatkami s hrubými múrmi a je ich náročné vykúriť.
Často totiž tieto náklady, ako aj prácu na údržbe a oprave farských budov hradí kňaz zo svojho. Rovnako si kňaz zo svojho platu hradí benzín či naftu do auta, ak potrebuje ísť v rámci svojej služby na filiálky, čo nie je len záležitosť svätých omší, ale aj pohrebov, spovedania chorých, zaopatrovania umierajúcich či vysluhovania sviatostí. Taktiež sa potrebuje aj obuť, obliecť, najesť, zaplatiť lieky, telefón (aj služobný) a internet.
Pravdou však je, že sú farnosti na dedinách, kde ľudia vedia kňazom vypomôcť tým, čo sa im urodí alebo čoho majú navyše. Rovnako však platí, že mnoho kňazov tieto dary posúva do rodín, ktoré sú v náročnej sociálnej alebo finančnej situácii.
Vyberanie do „zvončeka“ vzniklo počas 11. storočia, keď sa v rámci prinášania obetných darov vyberali aj prostriedky na podporu chudobných a chorých a prinášali sa rovnako ako dar k oltáru. Dnes sa tieto financie používajú na potreby kostola: teda na jeho údržbu, čistiace prostriedky, výzdobu, opravy. Kostol je predsa domom stretnutia sa s Bohom. Ak tam prichádzame všetci, bez ohľadu na to, koľkokrát za týždeň či rok, mali by sme mať účasť aj na spravovaní tohto miesta. Výška súm z tejto zbierky do „zvončeka“ sa však líši naprieč farnosťami. Veľmi závisí nielen od toho, či je kostol v meste a či na dedine, ale aj od ekonomickej situácie farníkov.
V Bratislave vo Farnosti Svätej rodiny je priemerná výška zo zbierky do „zvončeka“ v nedeľu okolo 1 200 eur, väčšina z toho ide podľa slov tamojšieho farára Juraja Vitteka na prevádzkové a bohoslužobné výdavky, úhrady energií pre kostol a pastoračné centrum. Rovnako sa používajú na starostlivosť o areál kostola - kosenie, údržba drevín, starostlivosť o kvety či na kancelársku prevádzku, odmeny dobrovoľníkom - kostolníkom, organistom. Náročnejšie je to napríklad vo farnosti na povestnom Luníku IX v Košiciach - sú týždne, keď vo zvončeku nie je nič, niekedy len dvoj- či päťcentovky. Podobne náročnú situáciu majú aj farnosti v malých okrajových dedinách na „konci sveta“, kde je problém s prácou. Zvonček je po omši rovnako prázdny ako pred ňou. Vo zvončeku teda vôbec nebýva žiadna tučná suma. Navyše, ak by farnosť nemala žiadny iný príjem, napríklad z prenájmu pôdy alebo budov, asi ťažko by dokázala prežiť.
Omšový milodar je dobrovoľný príspevok v prípade, ak si veriaci želá odslúžiť svätú omšu na nejaký úmysel - buď za zomrelého člena rodiny, za poďakovanie, pri príležitosti životného jubilea, alebo pri potrebe vyprosiť niečo osobitné podľa životnej situácie. Pravidlá dávania a prijímania milodarov za omše sú uvedené v kánonoch 945 - 958 Kódexu kánonického práva. Čo sa týka výšky príspevku omšového milodaru, Konferencia biskupov Slovenska odporúča sumu päť eur. Mnohí veriaci sa však stretli s priamymi požiadavkami na výšku omšového milodaru presahujúceho túto odporúčanú výšku, a to priamo od kňazov. V takom prípade stále platí: ide o milodar, teda dar daný z milého srdca, dobrovoľne.
Tí, ktorí majú výhrady voči Cirkvi, začínajú práve vetou o jej bohatstve. Cirkev je ozaj bohatá: v prvom rade na ľudí v nej, často veľmi zanietených, aktívnych, schopných, vzdelaných, láskavých. To je prvé bohatstvo Cirkvi. Ak hovoríme o hmotnom bohatstve, je to otázka uhla pohľadu. Rovnako jej patria výnimočné umelecké diela, ako sú oltáre, sochy, kazateľnice, kalichy, liturgické rúcha. Argument však znie: Vie niekto ohodnotiť peniazmi čo len jeden z týchto pokladov Cirkvi? Existuje taký historik či realitný maklér, ktorý by vedel vyčísliť hodnotu trebárs Katedrály sv. Čiže na jednej strane je hnuteľný majetok Cirkvi v nevyčísliteľnej hodnote, na druhej strane ekonómovia dobre vedia, že nejde o aktívne bohatstvo.
Okrem nehnuteľného majetku vlastní Cirkev aj pozemky, lesy, polia, lúky, ktoré jej ostali po navrátení z reštitučného konania. Boli pôvodným majetkom Cirkvi, darovaným ako forma donácie a slúžiacim na zabezpečenie bežných potrieb a sebestačnosti Cirkvi. S týmto majetkom Cirkev hospodári aj teraz podľa vlastného uváženia.
Na predaj niektorých predmetov v Cirkvi, hoci historického významu a značnej hodnoty, sú stanovené presné liturgické aj cirkevnoprávne pravidlá.
Neexistuje žiadny „cenník výkonov“ Katolíckej cirkvi za poskytnutie sviatostí. Teda nie je možné a je neetické, ak sa to niekde deje, pýtať za vyslúženie sviatosti krstu, birmovania, sviatosti manželstva či pohrebu nejakú presnú finančnú sumu. Čo je možné a vítané, ale na báze dobrovoľnosti, je milodar pre kňaza alebo farnosť. Treba si uvedomiť, že ak chcú mať novomanželia naozaj plnohodnotný zážitok zo svadobnej svätej omše, musí tam prísť kostolník, organista alebo aj zbor, kostol treba pripraviť, vyčistiť, vyzdobiť v trošku inom štýle (niekedy aj podľa želania novomanželov), čo stojí nejaké náklady. Je jednoduché si uvedomiť, že ak ma výzdoba do svadobnej sály stojí nejaké financie, v kostole sa kvety a ich aranžovanie neurobia samy a zadarmo. Taktiež je nutné ich kúpiť, pripraviť, naaranžovať, čo chce financie a čas.
Udeľovanie sviatostí je skutočne v Cirkvi zadarmo. Ani jeden z menovaných nemá vo farnosti pracovnú zmluvu ani dohodu na vykonanie práce či dohodu o brigádnickej činnosti. Je to čisto dobrovoľnícke nasadenie času a schopností pre službu farnosti a Cirkvi a tiež jedno z jej nezaplatiteľných bohatstiev.
Pritom organista prichádza (rovnako ako miništranti) do kostola denne a hra na organe vyžaduje od neho precíznu hudobnú, liturgickú aj teologickú prípravu, čas, cvičenie a vzdelávanie sa, keďže aj liturgický spev sa vyvíja a mení a stále sa je čo nové učiť. Za službu za organom dostanú rovnako v rámci možností farnosti a milodarov na svadbách malú odmenu, je to však v každej farnosti rôzne. Pritom cena za produkciu DJ-a či živej hudby na svadobnej hostine je od 400 do 3 000 eur.
Rovnako to platí o kvetinárkach: výzdoba kostola sa musí kvôli životnosti kvetov robiť každý týždeň, priebežne treba však na výzdobu dohliadať, doplniť vodu, vytriediť zvädnuté kvety či upraviť aranžmány. Podľa veľkosti kostola, druhu liturgickej slávnosti a množstva financií určených na zakúpenie kvetov trvá takéto aranžovanie minimálne dve až štyri hodiny. Rovnako je na tom kostolník - na svoju prácu musí ovládať mnoho teologických a liturgických poznatkov, byť tam denne, no mzdu nedostáva, opäť je to len vo výške odmeny.
Bežný kostol má ešte viac takýchto dobrovoľníkov, i keď skrytých: tých, čo ho upratujú; tých, čo sa starajú o technickú údržbu a opravy v kostole a jeho okolí; tých, čo sa starajú o liturgické rúcha a oltárne obrusy či iný textil. Nik z týchto ľudí nemá z toho žiadny pracovný príjem, odmena je skôr symbolická a nepravidelná, určite sa nedá z nej vyžiť.
Rehoľné sestry neživí štát. Väčšina z tých, čo sú v produktívnom veku, má bežné zamestnanie, zväčša sú to učiteľky či zdravotníčky, ktoré štandardne dostávajú plat za svoju prácu. V kláštoroch, samozrejme, žijú aj rehoľné sestry - dôchodkyne, ktoré dostávajú už dôchodok.