Apoštol Pavol: Cesta viery, obrátenia a misijného poslania

Drahí cestovatelia spolu s Pavlom! Vydajme sa na cestu po stopách apoštola Pavla, muža, ktorého život bol plný zvratov, obrátenia a horlivého šírenia evanjelia.

Odporúčam vám prečítať si štrnástu kapitolu Skutkov apoštolov a ak sa vám dá, aj nasledujúce kapitoly, pretože sú kompasom a mapou, ktorá nás nasmeruje správnym smerom na týchto cestách, ktoré podnikáme spolu s Pavlom.

V rámci tejto novozákonnej knihy, hovoriacej o ohlasovaní evanjelia o Božom kráľovstve prvotnou Cirkvou, tvorí táto kapitola prelomovú časť narácie. Od ďalšej, 13. kapitoly sa totiž začína časť knihy, ktorá predstavuje dynamickú evanjelizáciu národov, na čele ktorej stojí apoštol Pavol.

Apoštol Pavol (Rembrandt van Rijn, c. 1657)

Pavol pred obrátením: Šavol, farizej a prenasledovateľ kresťanov

Sv. Pavol z Tarzu je známy najmä svojim obrátením, keď sa mu na ceste do Damasku zjavil Ježiš Kristus a oslovil ho jeho prvým menom Šavol. Tento muž dostal od svojich rodičov dve mená. Prvé bolo Šavol - podľa prvého židovského kráľa, keďže jeho rodina bola židovského pôvodu. Druhé meno znelo Pavol, čo v latinčine znamenalo malý, malej postavy.

Sv. Pavol dostal v mladosti výborné vzdelanie a neskôr bol jeho učiteľom samotný Gamaliel. Popri štúdiu sa venoval stanárskemu remeslu, ktoré bolo v tom čase veľmi rozšírené. Vyrábal stany a lodné plachty. Aj z tohto dôvodu je sv. Pavol patrónom tkáčov a výrobcov stanov.

Napriek jeho výnimočnému vzdelaniu bol Pavol farizejom. Židovský zákon dodržiaval poctivo, no nepáčilo sa mu učenie, ktoré hlásal Ježiš Kristus a neskôr jeho apoštoli. Pavol, vtedy skôr nazývaný Šavol, začal prenasledovať tých, ktorí uverili a žili podľa Ježišovho učenia. Bol pri kameňovaní sv. Štefana, i keď ho priamo nekameňoval.

Obrátenie Pavla: Zlomový moment na ceste do Damasku

Potom dostal povolenie na prenasledovanie kresťanov v Damasku a cestou tam sa odohralo niečo, čo mu zmenilo život. Na tri dni síce oslepol, ale nasledujúce roky sa horlivo venoval učeniu Ježiša Krista. Zo zatrpknutého prenasledovateľa kresťanov sa stal významný, hlboko veriaci človek, ktorý Ježišovo učenie šíril prostredníctvom misijných ciest v Malej Ázii, či na európskom kontinente.

V blízkosti Starého mesta sa v Damasku v štvrti Tabbale nachádza Kaplnka Obrátenia svätého Pavla. Existujú rôzne hypotézy o mieste, kde sa odohrala udalosť opísaná v Skutkoch apoštolov (porov. Väčšina starovekých prameňov, počnúc neznámym pútnikom z Piacenzy v 6. storočí, hovorí o veľkom kláštore zasvätenom apoštolovi Pavlovi. V jej blízkosti sa nachádza zatopená dlažba rímskej cesty, ktorá spájala Jeruzalem s Damaskom a Mezopotámiou, ako aj skromné pozostatky starého kláštora.

Návštevníci hlavného mesta Sýrie v súvislosti s obrátením apoštola národov nemôžu obísť Ananiášov dom vo východnej časti Starého mesta. Ide o podzemnú budovu na konci ulice zvanej Rovná (porov. Sk 9, 11). Zaujímavosťou stavby je únikový východ, ktorý poukazuje na prenasledovanie prvých kresťanov v Sýrii.

Pavlove misijné cesty: Ohlasovanie evanjelia národom

V tureckej Antiochii na rieke Orontes sa začala prvá misijná cesta apoštola Pavla v spoločnosti Barnabáša a Marka. Pútnici sa zastavujú pri skalnom kostole zasvätenom sv. Petrovi. V apoštolovom rodisku, v Tarze, stojí zase malý Kostol sv. Pavla. Patril pravoslávnej komunite.

Po úteku z Ikónia sa Pavol a Barnabáš, pravdepodobne okolo začiatku roku 48, uchýlili do Lykaónie, do mesta Lystra, ktoré sa nachádzalo asi štyridsať kilometrov smerom na juh. Okolie bolo stepné, pusté a navyše plné zbojníkov, proti ktorým mal Cicero počas svojho prokonzulátu v Cilícii veľa práce. V meste nebol takmer žiadny priemysel, a preto sa tam Židia nehrnuli vo veľkom počte.

Nespomína sa tam žiadna synagóga, hoci v židovských komunitách diaspóry synagóga nikdy nechýbala, aj keď išlo o malú komunitu. Avšak ani v Lystre nechýbali židovské rodiny (Sk 16,3) a v jednej z nich istotne naši utečenci zostali, pravdepodobne v rodine Timoteja, ktorý bude stáť na čele Pavlovej neskoršej cesty.

Za týchto podmienok misionárom nezostávalo nič iné, ako sa obrátiť takmer výlučne na pôvodné miestne obyvateľstvo, Lykaončanov, jednoduchých a nekultúrnych polyteistov, ktorí síce viac-menej rozumeli medzinárodnému gréckemu jazyku, ale bežne hovorili lykaonským jazykom, z ktorého sa dodnes zachovalo len niekoľko útržkovitých nápisov.

Tá časť helenizmu, ktorá prenikla do Lystry, ako zvyčajne, premenila staroveké miestne božstvá, spojila ich s gréckymi božstvami a nazvala ich gréckymi menami: preto aj Lykaónci v Lystre uctievali Dia a Herma a mali chrám zasvätený Diovi a umiestnený zrejme pri mestskej bráne (Sk 14, 13).

Jedného dňa, možno neďaleko Diovho chrámu, Pavol hovoril na otvorenom priestranstve skupine ľudí, ktorí sa zišli buď do chrámu na nejakú slávnosť, alebo na trh pri mestskej bráne. Barnabáš stál vedľa neho a mlčal. Ako to už v takýchto zástupoch býva, nechýbali ani žobráci prosiaci o almužnu; jeden z nich, ktorý bol od narodenia mrzák, sa dokonca dostal medzi Pavlových poslucháčov, namáhavo sa ťahal po zemi a pozorne počúval.

Rečník hovoril o istom Ježišovi, ktorý bol Božím Synom, ale stal sa človekom a žil medzi ľuďmi, aby ich spasil. Keď ten nešťastník počul toto ohlasovanie, hneď ho vztiahol na seba: ak je tu tento záchranca Ježiš, kto potrebuje záchranu viac ako on, nešťastník od narodenia? Nádej, ktorú toto ohlásenie rozpálilo v jeho srdci, bola taká živá, že sa jasne odrazila aj na jeho tvári.

Pavol, ktorý ako skúsený rečník sledoval účinok svojich slov na tvárach poslucháčov, si všimol emócie mrzáka a potom, keď sa naňho pozrel a videl, že túži po záchrane, povedal silným hlasom: “Postav sa rovno na nohy!” On vyskočil a začal chodiť (Sk 14, 9-10).

Už pri viacerých zázrakoch, ktoré Ježiš vykonal, bola viera nevyhnutnou podmienkou zázraku. Tu si Pavol podľa rovnakého kritéria uvedomil, že mrzák musí mať vieru, aby bol spasený. Skutočne, spása, ktorú priniesol Ježiš a ktorú hlásal Pavol, bola duchovná spása, nie materiálne uzdravenie. To prvé však nevylučovalo to druhé, ba dokonca ho mohlo požadovať, ak to prospelo duchovnej spáse jeho alebo iných.

Milí cestujúci, mrzák myslel na svoje telesné uzdravenie, no dostal aj uzdravenie srdca, pretože Pavol mal odvahu v mene Pána uskutočniť toto dobro. Keď hlásame Božie slovo, nesmieme sa báť ohlasovať milosť v životoch ľudí, poslucháčov, pretože to nie my robíme zázraky, ale Božie slovo uzdravuje, obnovuje a mení životy tých, ktorí ho počúvajú.

Presúvame sa ďalej na Maltu, presnejšie na Ostrov sv. Pavla. Podľa tradície sa Pavol uchýlil do jaskyne v Rabate po tom, čo ho uštipla zmija. Tri mesiace sa vraj modlil, aby ostrovania prijali kresťanstvo. Na počesť apoštola Pavla stojí tiež Kostol Pavlovho stroskotania na ulici svätého Pavla v hlavnom meste Valletta.

Za hradbami Ríma sa v Bazilike sv. Pavla nachádza jeho hrob. Kovové putá predstavujú vieru a odvahu apoštola ohlasovať evanjelium aj za cenu vyliatia vlastnej krvi.

Pavlove listy: Teológia a praktické rady pre Cirkev

Text druhého liturgického čítania pochádza z 2. listu Timoteja, ktorý je často označovaný ako testament Pavla, pretože predstavuje slová apoštola napísané blízkemu spolupracovníkovi na záver svojej činnosti a života. Verše, ktoré sú obsahom dnešného čítania, uzatvárajú tento testament. Pavol tu s úplným pokojom píše o svojom blízkom konci. Pripomína ideál antického hrdinu helenistického sveta, ktorý čelí smrti. Smrť je veľké tajomstvom pre človeka, preto ju apoštol Pavol opisuje prostredníctvom metafor a symbolov. Opisuje ju ako vyliatie svojej krvi na obety, definitívny odchod do prístavu.

Následne apoštol opisuje svoje zavŕšenie života opäť metaforami, tentoraz z vojenskej a športovej terminológie. Pociťuje uspokojenie a satisfakciu zo splnenej misie a neochvejnej vernosti Kristovi. Ján Chryzostom, ktorý nazýva tento list „testamentom útechy“ hovorí, že Pavol, ktorý chce opísať svoju blízku smrť „používa slová ktoré naznačujú potechu a radosť, tak, že sa neukazuje ako smrť, ale ako obeta, putovanie a dokonca ako prechod do lepšieho sveta“.

Vysvetľujúc pod inšpiráciou Božskú vlastnosť láska a jej definíciu, apoštol Pavol napísal nasledujúuce: “Keby som hovoril ľudskými aj anjelskými jazykmi, ale nemal by som lásku, bol by som ako rinčiaci kov, ako zuniaci činel.” - 1. Dnes máme na svete mnoho polyglotov, inými slovami ľudí, ktorí už hovoria viacerými jazykmi. Anlejsky jazyk musí byť dokonalý jazyk, akým hovoria Boží dokonalí anjeli na nebi. Akým spôsobom poukázal Ježiš Kristus, dokonalý muž z nedokonalej ženy, Marie, že aj on poznal a hovoril anjelským jazykom? Jednoducho slovami: “Slová, ktoré som ja vám hovoril, sú duch a život.” - Ján 6:63.

Pavol ako vzor pre dnešných kresťanov

Pavol miloval Cirkev a nazval ju Kristovým telom (porov. Kol 1, 24). Pochopil, že nemôže mať vzťah k Bohu bez toho, aby miloval Cirkev. Rímsky stĺp sv. Pavla, na ktorom apoštola bičovali, stojí dodnes pred Kostolom Agia Kyriaki na Cypre.

Svätý Pavol bol veľkým mužom inkulturácie. Jeho genialita spočíva v syntéze, ktorá umožnila jedinečný pohľad na Ježiša Krista. Koncepciu slobody ako služby všetkým, ktorú nám v Cirkvi zanechal pápež Ján Pavol II., zvečnil apoštol Pavol slovami: „Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal“ (1 Kor 9, 19).

Pred niekoľkými dňami som pozeral film “APOŠTOL PAVEL” a zapísal som si zaujímavý dialóg, ktorý sa odohral medzi Pavlom a hlavným správcom väznice v Ríme. “Plavil si sa už niekedy po mori, spýtal sa ho Pavol. Áno, bola jeho odpoveď. Predstav si, pokračoval apoštol Pavol, že sa pozeráš na šíre more, ktoré je pred tebou. Natiahneš sa, naberieš vodu do hrsti a zdvihneš ju k očiam. V tom okamžiku ti všetka utečie pomedzi prsty, až máš hrsť prázdnu. Taký je ľudský život, od narodenia do smrti ti neustále preteká medzi prsty, až je preč so všetkým, čo si na tomto svete miloval. Avšak Kráľovstvo, o ktorom teraz hovorím, je ako celé šíre more naokolo. Viem, že väčšina z nás žije pre tú hrsť, ktorá mu pretečie medzi prsty.

Nakoniec v tom filme Pavla sťali. Predtým však povedal: “Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. A keď napriek všetkému utrpeniu tu na zemi poslúchneme Boha, budeme spasení.

tags: #komentare #apostol #pavol