Komu Boh prikázal obriezku v Biblii?

Prvou obriezkou, ktorú nám dosvedčuje Biblia, je Abrahámova obriezka (Gn 17). Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: „Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý. Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne.“

Tu padol Abram na tvár a Boh s ním hovoril: „To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov. A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov. Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu.

A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe. A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom.“

Potom Pán hovoril Abrahámovi: „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami.

Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom. Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu.“

Abrahám vzal svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso ich predkožky, ako mu prikázal Boh. Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky. V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.

V Písme čítame, že Abrahám na tieto Božie slová pohotovo reagoval: „Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela a všetkých narodených v jeho dome, i ním za peniaze kúpených sluhov, všetkých mužov zo svojej domácnosti a obrezal im predkožku hneď v deň, keď s ním Boh hovoril. Abrahám bol deväťdesiatročný, keď si dal obrezať predkožku“ (Gn 17, 23-24); „Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal“ (Gn 21, 4).

Pre izraelitov bolo hanbou, ak niekto nebol obrezaný. O tom hovoria Jakubovi synovia a to v súvislosti so svojou sestrou Dinou: „Nemôžeme urobiť niečo také, že by sme neobrezanému mužovi dali svoju sestru, lebo by to bola hanba pre nás“ (Gn 34, 14).

Izrael vždy pociťoval odpor k neobrezaným. Neobrezaný človek bol pre nich menejcenným. Vidíme to napríklad z týchto výrokov Písma: „Či niet medzi dcérami tvojich bratov a v celom tvojom ľude ženy, že si ideš brať ženu od neobrezaných Filištíncov?“ (Sud 14, 3); „Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého.“ (1 S 17, 36); „Vtedy prikázal Saul svojmu zbrojnošovi: Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby neprišli títo neobrezanci a nerobili si zo mňa posmech“ (1 S 10, 4 podobne Ez 44, 7).

Izraelská obriezka bola nevyhnutnou podmienkou pre slávenie Paschy, kde sa Izrael vyhlasuje za ľud, ktorý si Hospodin vyvolil a zachránil: „Ak sa však u teba zdržuje cudzinec a chce sláviť paschu Hospodinovu, musia sa dať všetci jeho mužskí obrezať, len potom môžu pristúpiť a sláviť ju; bude ako domorodec, ale neobrezaný nesmie z nej vôbec jesť“ (Ex 12, 48).

V dejinách Izraela bol na obriezku kladený zvláštny dôraz v čase prvej Paschy pri východe z Egypta (Ex 12,44-48) a pri vstupe Izraelitov do Zasľúbenej zeme, kedy všetci neobrezaní na púšti prijali obriezku, aby mohli do nej vstúpiť (Joz 5, 2-8).

Náboženský význam obriezky jedinca bol nielen v plnení zmluvy, takpovediac, podpísanej krvou pri tomto akte, ale najmä znakom jednoty obrezaného s Bohom a s vyvoleným národom. Samotnú jednotu obrezaný Izraelita mal preukazovať svojím životom - svojimi skutkami.

Boh cez proroka Jeremiáša odkázal svojmu ľudu: „Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov“ (Jer 4,4). Človek s „neobrezaným srdcom“ je hluchý voči Bohu, uzavretý a neochotný robiť pokánie.

Svätý Pavol v šľapajach starozákonných prorokov zdôrazňoval dôležitosť „obriezky srdca v duchu, nie podľa litery“ (Rim 2,29). Novou zmluvou skrze Ježiša Krista obriezka už nie je potrebná: „V Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku“ (Gal 5,6, porov. 1Kor 7,18n).

Podľa cirkevných otcov telesná obriezka bola predobrazom krstu, ktorý pripája k novému Izraelu, Cirkvi, novému Božiemu ľudu (porov. Justín, Dial. 29,1 a 41,4; Irenej, Adv. Haer. IV,16,1; Ambróz, Abr. I,29; Augustín, Serm.

Obriezka v živote mnohých národov Blízkeho Východu bola bežnou záležitosťou. Prorok Jeremiáš to dosvedčuje slovami: „Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - že potrestám všetkých obrezaných na predkožke. Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti ...“ (Jr 9, 24-25)

V súčasnosti obriezku mužov z hygienických dôvodov praktizujú aj kresťania v Etiópii. Je tradične rozšírená aj u Mohamedánov (Novotný, 1956, s. 529). U Izraelitov obriezka - לָה _ מ - mula mala čisto náboženský význam. Bola viditeľným znakom Zmluvy - tyrIBIB . - Berit (grécky ἡ διαθήκη cirkevnoslovansky завётъ ) medzi Abrahámom, jeho potomstvom a Bohom.

Obriezka je základným - prvoradým náboženským úkonom v Izraeli. Bola vstupom do starozákonnej Cirkvi, podobne ako sv. tajina krstu a pomazania myrom je vstupom do Christovej cirkvi . Izraelita ak by neprijal obriezku, nepatril by do vyvoleného národa. Nemohol by byť ani účastníkom Božích prisľúbení a bol by vyobcovaný zo spoločenstva.

Obriezka bola znakom zmluvy s Hospodinom: „Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou. Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu" (Gn 17, 13-14).

Obriezkou bol človek zaviazaný plniť vôľu Božiu vyjadrenú v Zmluve a v Hospodinových slovách Abrámovi: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný“ (Gn 17, 1). Podobne s Hospodinom chodil Enoch, ktorý bol vzatý za živa do neba „Enoch chodil s Bohom; ale zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal“ (Gn 5, 22-24, porovnaj Žid 11, 5; Gn 6, 9 a i.).

Čas na obriezku okrem vyššie uvedeného Božieho príkazu Abrahámovi určovalala aj kniha Zákon רָה _ סֵפֶר הַ „Na ôsmy deň má byť obrezaná predkožka chlapca“ (Lv 12, 3).

Tabuľka: Prehľad obriezky v Biblii

tags: #komu #prcemu #boh #prikazal #obriezku