Jeruzalemský snem bol dôležitým stretnutím raného kresťanského spoločenstva, ktoré sa uskutočnilo okolo rokov 49 - 50 po Kr. v Jeruzaleme. Tento koncil sa zaoberal otázkami týkajúcimi sa vzťahu medzi židovskými a pohanskými kresťanmi, najmä ohľadom toho, či sa pohanskí konvertiti musia riadiť židovskými zákonmi, ako je obriezka a dodržiavanie Mojžišovho zákona. Niečo o Jeruzalemskom koncile sme si naznačili už v minulých častiach, dnes to teda doplníme a zhrnieme.
Rané kresťanstvo vzniklo v židovskom prostredí a jeho prvými členmi boli väčšinou Židia, ktorí vnímali Ježiša Krista ako splnenie proroctiev o Mesiášovi. Keď sa kresťanstvo začalo šíriť medzi pohanmi (nežidmi), vyvstali otázky, aké židovské tradície musia títo noví veriaci dodržiavať. Tieto otázky vyvolali napätie medzi kresťanmi židovského a pohanského pôvodu.
Koncil riešil najmä či musí byť pohanský konvertita obrezaný podľa Mojžišovho zákona, aby sa stal kresťanom, alebo do akej miery sú pohania viazaní židovskými zákonmi (napr. o potravinách, modloslužbe a mravnosti).
Koncilu predsedali apoštoli a vedúci predstavitelia raného kresťanského spoločenstva, najmä Apoštol sv. Peter (bol zástancom obriezky, po argumentácii sv. Pavla svoje rozhodnutie zmenil), sv. Jakub Starší a ďalší.
Závery a význam koncilu
Koncil po búrlivejšej diskusii prispel k nasledujúcim záverom. Pohania sa nemusia podrobiť obriezke, ani dodržiavať celý Mojžišov zákon, aby sa mohli stať kresťanmi. Kresťania konvertujúci z pohanstva sa nesmeli venovať modlárstvu, konzumácii mäsa obetovaného modlám, krvi a mäsa z udusených zvierat a sexuálnej nemravnosti. Tieto usmernenia, známe ako „Apoštolský dekrét“, mali slúžiť na zachovanie jednoty medzi židovskými a pohanskými kresťanmi.
Jeruzalemský snem bol kľúčovým momentom v dejinách kresťanstva, pretože:
- umožnil kresťanstvu stať sa univerzálnym náboženstvom, nezávislým od židovských tradícií.
- Položil základy pre misionársku činnosť medzi pohanmi.
- Zabránil rozdeleniu raného kresťanského spoločenstva.
Tento koncil je opísaný v Novom zákone v Skutkoch apoštolov 15 a je nepriamo zmienený v listoch Pavla, najmä v Liste Galaťanom, kapitola 2.
Odporúčané čítanie
Opätovne, aby sme si všetci splnili normu ohľadom denného čítania Svätého Písma, odporúčam prečítať celé 15. kapitolu Skutkov apoštolov a 2. kapitolu listu Galaťanom. V nasledujúcom texte sú zdôraznené len tie slová, ktoré sa týkajú Apoštolského koncilu.
List Galaťanom (Gal 2,1-21)
List Galaťanom (Gal 2,1-21) obsahuje základ argumentácie sv. Pavla Apoštola:
1 Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. 2 Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. 4 A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. 5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia. 6 A od tých, čo boli niečím - akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi -, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, 7 ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných - 8 veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -, 9 a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných.10 Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť. 11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. 13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. 14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ 15 My sme rodení Židia nie hriešni pohania, 16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek. 17 Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! 18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. 19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž. 20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. 21 Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.
Skutky apoštolov (Sk 15,1-41)
O dianí na Apoštolskom koncile v Jeruzaleme 49 - 50 po Kr. hovoria Skutky apoštolov (Sk 15,1-41):
1 Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení.“ 2 Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. 3 Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť. 4 Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh. 5 Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“Apoštolský snem. 6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec. 7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. 8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; 9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. 10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! 11 A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“12 Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. 13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia vypočujte ma! 14 Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. 15 S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: 16 „Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, 17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, 18 známe od vekov.“ 19 Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, 20 ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. 21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi. 23 Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii. 24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili. 25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom, 26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista. 27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté. 28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: 29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohoto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“30 Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list. 31 Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy. 32 Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi. 33 Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali. 34 (Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.) 35 Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo. 36 O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.“ 37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek. 38 Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať. 39 I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus. 40 Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu. 41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.
Noemovské zákony
Časť bádateľov zastáva názor, že pri prijatí ustanovení Jeruzalemského koncilu, podľa ktorých sa nemusia kresťania z pohanstva podrobiť obriezke mohli zohrať úlohu aj Noemovské zákony, živé v židovskej tradícii. Noemovské zákony sú podľa tejto tradície univerzálne etické príkazy, ktoré majú platiť pre celé ľudstvo. Tieto zákony sú považované za pravidlá, ktoré Boh dal Noemovi a jeho potomkom po potope, ako základ pre morálny a spravodlivý život. Na rozdiel od zákonov, ktoré sú špecificky určené pre židovský národ (613 micvot), Noemovské zákony sú určené pre všetkých ľudí, bez ohľadu na ich národnosť alebo náboženstvo.
Zákony sú nasledovné:
- Zákaz modloslužby. Ľudia nesmú uctievať modly ani iné božstvá okrem jediného Boha.
- Zákaz rúhania proti Bohu. Je zakázané preklínať alebo znevažovať Božie meno.
- Zákaz vraždy. Je zakázané brať život nevinnému človeku.
- Zákaz krádeže. Je zakázané brať niečo, čo patrí inému človeku, bez jeho povolenia.
- Zákaz sexuálnej nemravnosti. Zakazuje sa cudzoložstvo, incest, homosexualita (v tradičnom výklade) a iné sexuálne deviantné správanie.
- Zákaz konzumácie krvi a mäsa zo zvieraťa, ktoré bolo zabité nehumánnym spôsobom. Tento zákon je interpretovaný ako výzva na humánne zaobchádzanie so zvieratami.
- Povinnosť ustanoviť spravodlivý právny systém. Spoločnosť musí zriadiť spravodlivé zákony a súdne inštitúcie na udržanie poriadku.
Podľa židovskej tradície boli tieto zákony dané už Adamovi, ale boli potvrdené po potope prostredníctvom Noema a jeho rodiny, ktorá sa stala základom nového ľudstva. Tieto zákony majú univerzálnu povahu a sú považované za minimálne morálne požiadavky, ktoré umožňujú všetkým ľuďom žiť v súlade s Božou vôľou.
V rabínskej literatúre sú Noemovské zákony vnímané ako záväzné pre nežidov (nazývaných bnej Noach, „synovia Noeho“). Nežidia, ktorí dodržiavajú tieto zákony, sú v judaizme považovaní za spravodlivých ľudí (chasidej umot haolam) a majú podiel na budúcom svete (olam ha-ba).
Hoci Noemovské zákony pochádzajú z judaizmu, ich zásady sú blízke mnohým univerzálnym morálnym hodnotám, ktoré sa nachádzajú aj v iných náboženstvách a filozofických systémoch. Niektorí kresťania a moslimovia uznávajú tieto princípy ako základné etické normy. (Pre tradičných katolíkov sú nepostačujúce).
Apoštolské pôsobenie sv. Petra
Sv. Peter, chudobný rybár z Betsaidy dostal od Krista moc kľúčov a stal sa hlavou Cirkvi a skalou, o ktorú sa mala trieštiť moc Kristových nepriateľov. Kristus ho vyznamenal svojou priazňou, napriek zaváhaniu pri odsúdení Krista, kedy Sv. Peter Krista trikrát zaprel. Po prijatí Ducha Svätého (Turíce) sa sv. Peter stal hlavou celej kresťanskej obce.
Kostol Santa Maria della Salute, známy aj ako Bazilika Panny Márie Zdravia, je jednou z najznámejších barokových stavieb v Benátkach. Nachádza sa na mieste, kde sa Veľký kanál (Canal Grande) stretáva s Lagúnou svätého Marka, a je ikonickým prvkom benátskej panorámy. Kostol v roku 1630 prisľúbili postaviť členovia signorie Benátskej republiky ako symbol vďaky Panne Márii, pretože po modlitbách k nej sa skončila nepríjemná morová nákaza, ktorá si v Benátkach vyžiadala do roku 1631 životy tisícov obyvateľov. Výstavba začala v roku 1631 a trvala až do roku 1687. Kostol navrhoval barokový architekt Baldassare Longhena, bazilika Santa Maria della Salute je považovaná za symbol ochrany a nádeje a spásy pre Benátčanov.
Ako je známe, Peter bol vedúcou postavou medzi Apoštolmi a často vystupoval ako ich hovorca. Bol svedkom mnohých dôležitých udalostí, napríklad Premenenia na hore Tábor (Mt 17,1-9). Počas Poslednej večere vyjadril svoju oddanosť Kristovi, no neskôr ho trikrát zaprel pred jeho ukrižovaním (Lk 22,54-62). Po Zmŕtvychvstaní Krista bol jedným z prvých, kto Krista uvidel na vlastné oči zmŕtvychvstalého (Lk 24,33-34).
Počas raného kresťanského spoločenstva sa stal hlavným vodcom a kazateľom. Na Turíce predniesol kľúčovú kázeň (Sk 2,14-41), po ktorej bolo pokrstených približne 3 000 ľudí.
tags: #koncil #apostolov #v #jeruzaleme #49