V histórii cirkvi existujú obdobia, ktoré sú poznačené morálnym úpadkom a škandálmi. Jedným z takýchto období bolo obdobie koncilu v Kostnici (1414-1418), ktoré sa konalo v nemeckom meste Konstanz. Okrem riešenia cirkevných otázok, ako bola pápežská schizma a heréza Jána Husa, bol koncil známy aj pre svoj bujarý spoločenský život a prítomnosť veľkého množstva prostitútok.
Koncil v Kostnici bol zvolaný s cieľom ukončiť pápežskú schizmu, ktorá rozdelila cirkev na tri znepriatelené frakcie. Okrem toho sa koncil zaoberal aj otázkou herézy Jána Husa, českého kňaza a reformátora, ktorý bol obvinený z kacírskych názorov. Hus bol na koncile odsúdený a upálený na hranici v roku 1415.
Počas koncilu v Kostnici sa v meste zhromaždilo veľké množstvo ľudí, vrátane cirkevných hodnostárov, politických predstaviteľov, učencov a obchodníkov. S touto masou ľudí prišiel aj bujarý spoločenský život, ktorý zahŕňal aj prítomnosť veľkého množstva prostitútok. Podľa niektorých odhadov sa v Kostnici počas koncilu nachádzalo až 700 prostitútok.
Prítomnosť prostitútok na koncile v Kostnici bola pre mnohých ľudí pohoršujúca. Kritici poukazovali na to, že cirkevní hodnostári by sa mali zamerať na duchovné záležitosti a nie na svetské rozkoše. Prítomnosť prostitútok bola vnímaná ako symbol morálneho úpadku cirkvi.
Napriek kritike však prítomnosť prostitútok na koncile v Kostnici nebola pre všetkých problémom. Niektorí ľudia argumentovali, že prostitútky poskytovali dôležitú službu pre mužov, ktorí boli ďaleko od svojich domovov. Iní tvrdili, že prítomnosť prostitútok bola jednoducho odrazom doby a že by sme nemali súdiť ľudí zo stredoveku podľa našich moderných štandardov.
V každom prípade, prítomnosť prostitútok na koncile v Kostnici je pripomienkou toho, že cirkev nie je imúnna voči morálnemu úpadku. Koncil v Kostnici bol dôležitým momentom v dejinách cirkvi a prítomnosť prostitútok je jedným z aspektov, ktorý si zaslúži pozornosť.
Zasadanie koncilu v kostnickom dóme (z Kostnickej kroniky Ulricha von Richentala)zdroj: wikimedia commons
Ján Hus a jeho Účasť na Koncile
Ján Hus sa narodil sa v Husinci v južných Čechách v roku 1369; zomrel v Kostnici (nem. Konstanz) 6. júla 1415. V mladom veku sa presťahoval do Prahy, kde sa živil spevom a službou v kostoloch. Jeho správanie bolo príkladné a jeho nadšenie pre štúdium pozoruhodné. V roku 1393 získal titul bakalára umení na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1396 titul magistra.
Ján Hus zdroj: wikimedia commons
V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a v rokoch 1402-03 sa stal rektorom univerzity. Zhruba v tej istej dobe bol vymenovaný za kazateľa v novo postavenej Betlehemskej kaplnke. V univerzitnom živote bol Hus silným stúpencom Čechov (univerzita bola organizovaná podľa tzv. akademických národov na český, poľský, saský a bavorský), a vo filozofickom spore o univerzálie stál na strane filozofických realistov a bol výrazne ovplyvnený spismi Johna Wyclifa.
Hoci v roku 1403 bolo cirkevnou autoritou zakázaných štyridsaťpäť Wyclifových téz, Hus preložil Wyclifov „Trialogus“ do češtiny a pomáhal pri jeho šírení. Z kazateľnice ostro kritizoval morálku duchovenstva, biskupov a pápežstva, čím sa aktívne zapojil do hnutia za reformu Cirkvi in capita et membris.
Husova Kritika Svätokupectva
Prvý útok sa upriamil na svätokupectvo. Viklefovo dielo O svätokupectve sa nachádzalo medzi spismi, ktoré priniesol Hieronym z Oxfordu a následne sa s ním Hus oboznámil. Johann Hübner zámerne vyprovokoval polemiku počas kvodlibetu v januári 1404 tvrdiac, že Viklef bol kacír a teda tí, ktorí čítajú jeho knihy, sú takisto kacírmi.
Hus odpovedal obvinením Hübnera z falšovania Viklefovho učenia predpojatou interpretáciou Viklefových 45 článkov (ktoré boli odsúdené väčšinou nemeckých majstrov Pražskej univerzity v máji predchádzajúceho roku). Avšak svoju obhajobu upriamil na svätokupectvo. Citoval Hübnera píšuc: „Pápeža treba jednoducho poslúchať a v ničom ho nemožno karhať.“ To Hus rozhodne odmietol. „Hovoríte proti kánonom, teda ste kacír, ak sa toho odhodlane a neústupne držíte.“ Hneď na to citoval z Viklefovho diela O svätokupectve a to vzhľadom na tri druhy kacírstva - odpadnutie, rúhanie a svätokupectvo.
Pravdupovediac, Hus nebol jedinou osobou, ktorá útočila na všadeprítomnú neresť dobovej cirkvi. Tá bola cieľom obhajcov reformy od Avignonského zajatia pápežov a aj po ňom. Súčasne s Husom vydal (okolo roku 1404) Matej z Krakova, profesor na univerzite v Heidelbergu (ktorý predtým pôsobil v Prahe) svoje Squalores curiæ Romanæ, v ktorých vyslovil radikálny záver, že dvor Bonifáca IX. bol hlavnou príčinou tejto skazenosti a že akýkoľvek styk s ním bol sám osebe morálne odsúdeniahodný.
John Wyclif zdroj: wikimedia commons
Husovo hlbšie oboznámenie sa s Viklefovými teologickými názormi záviselo od získavania ďalších prác anglického reformátora. V roku 1407 dvaja mladí českí študenti Mikuláš Faulfiš a Juraj z Kněhníc priniesli z Anglicka také dôležité diela ako De veritate sacræ Scripturæ (O pravde Svätého Písma), De domino divino (O Božom panstve), De ecclesia (O cirkvi) a pravdepodobne aj De potestate papæ (O moci pápeža).
Nie je cieľom tejto štúdie detailne načrtnúť všetky udalosti, ktoré Husa doviedli na hranicu za mestom Kostnica. Chcem len čitateľovi pripomenúť hlavné momenty sporu, ktoré nakoniec viedli k takým fatálnym následkom. Prvým z nich bol spor s arcibiskupom Zbyňkom, ktorý viedol obžalobu Husa pred pápežskou kúriou. Druhým bola zrada Husa kráľom Václavom.
Ян Гус: ПОЧЕМУ Церковь СОЖГЛА «Апостола Правды»? (Герой, Еретик или Жертва)
Exkomunikácia a Ďalšie Udalosti
Keď arcibiskup zverejnil odsúdenie pätnástich Viklefových diel, zakázal obhajobu Viklefovho učenia a zakázal kázať v kaplnkách, Hus si uvedomil, že poslúchnutie nariadenia by sa rovnalo zrade jeho najhlbších presvedčení. Musel počúvať viac Boha než človeka. Preto sa odvolal na Alexandrovho (ktorý zomrel 5. mája) nasledovníka, pápeža Jána XXIII. Napriek tomu proces, ktorý sa začal na pápežskom dvore, vyvrcholil interdiktom, ktorý pozastavil všetky náboženské obrady v celej Prahe a jej okolí (v júni 1411).
Hieronym Pražský zdroj: wikimedia commons
Kráľa Václava tento akt tak rozzúril, že nariadil, aby bol interdikt ignorovaný a ako trest zaň zabavil všetok cirkevný majetok. Zbyňkova smrť ukončila trojročný spor s Husom. Aj keď arcibiskupská strana pokračovala v nenávisti voči českému reformátorovi, neodvážili sa naňho útočiť, pokiaľ bol pod ochranou kráľa. A čo viac, potrebovali Václavov súhlas na predaj odpustkov, ktoré Ján XXIII. vyhlásil, aby si zabezpečil zdroje na vojnu proti kráľovi Ladislavovi z Neapola a jeho chránencovi, zosadenému pápežovi Gregorovi, ktorý zostával voči Jánovi v silnej opozícii.