Južná časť mesta Košice vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košíc. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves.
Mestská časť Košice - Juh má aj moderné kultúrno-spoločenské centrum „Južan“ na Smetanovej ulici 4, ktoré vo svojich priestoroch umožňuje kultúrno-spoločenské vyžitie obyvateľom z celého mesta. V budove sa nachádza obradná sieň, kde sa okrem sobášov usporadúvajú koncerty, slávnostné obrady, konferencie a školenia. Veľká spoločenská sála sa využíva na semináre, školenia, konferencie, spoločenské podujatia, zábavné a súťažné programy.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 33/2007 na svojom II. rokovaní dňa 22. februára 2007 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č.
Kostol svätého Ducha
Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Slovo špitál (hospitále) bolo v minulosti označením pre charitatívnu organizáciu, kde boli prijatí prestárli, chudobní, siroty, bezdomovci, chorí. O takomto špitáli v Košiciach máme doklad už z roku 1283. Špitál stál pred hradbami mesta a od začiatku k nemu patril kostol. Žiaľ, táto ustanovizeň bola vždy v ceste armády a viackrát bola zničená, no vždy obnovená na tom istom mieste.
V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Objekt kostola je v osi budov bývalého špitálu a nachádza sa na Južnej triede. Jeho duchovný bol povinný postarať sa o duchovnú útechu po zatvorení mestských brán na všetkých predmestiach.
Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho.
Kostol svätého Ducha v Košiciach
Rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja
Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 - 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov.
Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.
Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa.
Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.
Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.
Výstavba a Posviacka Kostola
Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene.
Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton [Martin] Stiebler a István [Štefan] Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.
Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. Kostolná veža je vysoká 32 m.
Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola. Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi.
Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.] Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.
V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.
Rímskokatolícka Farnosť Košice - Kráľovnej Pokoja
Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho.
Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.
- Z dejín: 21. 12. 1940 (oficiálne od 1. 1. 1941) - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Kráľovnej pokoja dekrétom Štefan Madarász, košického biskupa na území Košickej diecézy, ktorá pripadla Maďarsku č. ?/? zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ?? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?
- v období 29. 12. 1940 - ? - farnosť v správe rehole františkánov (Ordo Fratrum Minorum)
Ostatné posviacky:
- 1. 11. 1999 - posviacku obnoveného organu vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie
- 25. 10. 2008 - požehnanie pozemku na výstavbu kostola na filiálke Sídlisko Železníky vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie; stavba plánovaného kostola, nákresy (architektonická štúdia) ktorého u jeho pôvodného architekta existujú, sa dodnes nezačala.
- 25. 8. 2024 - požehnanie nového organu vykonal Mons. Bernard Bober, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie
Zoznam Pôsobiacich Farárov
Zoznam pôsobiacich farárov:
- Rufin Ladislav Finta, OFM, FAdm.
- Ladislav Augustín Polák, OFM, FAdm.
- Alojz Ján Gavlák, SchP, Adm.Inter.
- Vojtech Jančáry, FAdm.
- Ladislav Kondáš, FAdm.
- Tibor Závadský, Far.
- Bartolomej Urbanec, Far.
- Miroslav Gira, Far.
Služba kňaza chorým hospitalizovaným: 0908 600 095. Na tomto telefónnom čísle si s kňazom môžete dohodnúť udelenie sviatostí pacientom hospitalizovaným v Starej nemocnici a v Onkologickom ústave. Nemocničná kaplnka sa nachádza v X. pavilóne, chodiaci pacienti sa môžu každý deň zúčastniť na svätej omši. Na tomto telefónnom čísle neposkytujeme žiadne informácie časov bohoslužieb, krstov, sobášov a ani pohrebov.
Augustín Fischer-Colbrie
Augustín Fischer-Colbrie sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Mimoriadny vzťah malk svojej mamke, ktorá ho sprevádzala na jeho životnej ceste a bola mu na blízku aj počas jeho choroby. Jej patrilo posledné požehnanie, ktoré biskup na tejto zemi udelil a jej patril aj posledný úsmev, s ktorým sa s ňou rozlúčil tesne pred smrťou. Dôležitý vplyv na duchovnú formáciu jeho mladosti mala vzdelaná a nábožná babička z otcovej strany Anna, rod. Colbrieová. Jej zbožnosť a zásluhy v oblasti náboženskej i sociálnej ocenil aj sám panovník tým, že dovolil členom rodiny Fischerovej pripojiť k tomuto menu aj jej rodné meno Colbrie. Sám Augustín už v mladosti preukázal záujem o históriu. Ako bohoslovec napísal prácu o histórii Želiezoviec. Svoje štúdia absolvoval v rakúskom Kremse, v Bratislave, v Ostrihome i vo viedenskom Pázmaneu. Zameral sa na štúdium teológie, filozofie a postupne ovládal 13 cudzích jazykov.
Predstavitelia Pázmanea vzhľadom na jeho časté zdravotné problémy sa o ňom vyjadrili, že „práceschopný človek z neho nikdy nebude a ako stále chorľavý kňaz bude len na ťarchu diecéze.“ Týmto aj zvažovali jeho kňazskú vysviacku. Sám Augustín Fischer-Colbrie si rázne žiadal byť vysvätený. „ I keď len krátky čas budem žiť, chcem verne slúžiť Pánovi.“ Kňazskú vysviacku prijal v Ostrihome dňa 20. marca 1886 z rúk ostrihomského arcibiskupa prímasa Jána kard. Simora. Po krátkej kaplánskej zastávke v Budapešti si ho sám prímas zavolal do Ostrihomu a poveril ho vykonávaním úradu ceremoniára a neskôr aj archivára. Zároveň pokračoval aj v ďalších štúdiách vo Viedni, kde sa mu podarilo obhájiť doktorát z teológie s najvyšším možným ocenením Sub auspiciis Imperatoris. Odznakom tohto vysokého ocenenia bol aj briliantový prsteň s monogramom rakúsko-uhorského panovníka, ktorý ocenenému venoval on sám. Bolo to prvý raz, čo toto veľké ocenenie sa udelilo teológovi. Dovtedy ho dostávali iba vynikajúci absolventi právnickej a lekárskej fakulty.
V roku 1892 mu okrem iných funkcií pribudla aj služba vychovávateľa arcikňažnej Alžbety, dcéry následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Rudolfa. Viedenský pobyt Augustína Fischer-Colbrieho sa skončil jeho menovaním za pomocného košického biskupa, pápežom Piom X. dňa 27. decembra 1904. Biskupská konsekrácia sa uskutočnila v deň liturgickej spomienky na pápeža sv. Gregora Veľkého. Tento deň si sám biskup vybral preto, aby celý svoj budúci život a aktivitu ako biskup Katolíckej cirkvi prežíval v duchu toho veľkého pápeža. Ako menovaný, no ešte nekonsekrovaný biskup, Augustín Fischer-Colbrie oficiálne zastupoval Košickú diecézu na blahorečení troch košických mučeníkov v Ríme. 1 Do svojho erbu si dal symbol Eucharistie - Ježiša Krista, ktorý bol preň všetkým a zároveň jeho erb sa stal inšpirujúcim pre stvárnenie terajšej podoby oficiálneho erbu Košického arcibiskupstva.
Do samotných Košíc pricestoval vlakom z Budapešti dňa 5. apríla 1905. Za mesto Košice ho oficiálne privítal T. Münster a v mene Katedrálnej kapituly prepošt Eduard Medvecký. Ako pomocný biskup vykonával spočiatku aj službu rektora kňazského seminára a neskôr od januára 1906 aj spravovanie diecézy ako apoštolský administrátor. Po smrti košického biskupa Žigmunda Bubiča sa stal košickým sídelným biskupom. 2 Vo svojej službe si vytýčil prísny asketický spôsob život, toleranciu, v sociálnej angažovanosti záujem o najbiednejších i apoštolát prostredníctvom podpory tlačovín. Svoju pastoračnú činnosť sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME.
Prihováral sa väzňom, chorým, sirotám, študentom. Biskup Augustín Fischer-Colbrie bol presvedčený o tom, že kňaz, rovnako i biskup, má vyhľadávať jeho starostlivosti zverené ovce a priviesť ich na správnu cestu, ktorá vedie k blaženému večnému životu. Jeho snahou bolo, aby v každej farnosti biskupstva sa konali ľudové misie aspoň každých desať rokov. 3 Riešenie problémov mládeže preniesol aj na pôdu katolíckeho kongresu v Kostnici, kde bol jeho čestným predsedom. Vo svojom príspevku sa zaoberal postavením mládeže, poukázal na veľké nebezpečenstvo, ktoré hrozí mladým ľuďom z nadmerného požívania alkoholu a fajčenia. Zdôraznil, že závislosť na týchto omamných prostriedkoch ruinuje životy mnohých mladých ľudí. 4
I napriek tomu, že jeho materinskou rečou bola maďarčina, nielen že sa naučil po slovensky a stal sa členom Spolku sv. Vojtecha, ale všemožne podporoval aj šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi veriacimi Slovákmi. K tejto činnosti nabádal aj kňazov. Podľa biskupových slov „… kto chce zachrániť v národe vieru a mravnosť neporušené, má vedieť, že je treba urobiť veľa pre propagáciu dobrých časopisov, prostredníctvom ktorých je zlo potlačené.“ 5 Z písomných výpovedí, ako aj z diel, ktoré po biskupovi zostali, môžeme usúdiť, že biskup Augustín Fischer-Colbrie mal naozaj otcovský vzťah ku kňazom. Tento otcovský vzťah sa prejavoval vo viacerých rovinách. V prvom rade to bola starostlivosť biskupa o duchovné dobro a svätosť svojich kňazov.
Počas pretrvávajúcej maďarizácie v závere existencie Rakúsko-Uhorska, košický biskup sa zastával slovenských kňazov a nariadil, aby slovo Božie pre Slovákov hlásali v slovenskej reči a slovenské deti aby sa vyučovali náboženstvo na školách v materinskej reči. 6 Pri svojich stretnutiach so seminaristami Košického kňazského seminára biskup Augustín Fischer-Colbrie hovoril o dôležitosti dobrej prípravy na kňazstvo. Pripomínal, že v seminári nemá zostať ani jeden taký, ktorý prišiel do seminára len preto, aby splnil túžby rodičov alebo z dôvodov čisto pozemských.
Vývoj Námestia osloboditeľov
Dnešné Námestie osloboditeľov je situované v južnej časti mesta, v priestoroch niekdajšieho dolného predmestia. Predmestia boli miesta pred hradbami obývané chudobnejšími vrstvami obyvateľstva, ktoré síce žili pod ochranou mesta, no neužívali rovnaké práva ako mešťania vo vnútri hradieb. Touto časťou predmestia viedla najdôležitejšia komunikácia k Dolnej bráne mesta Košice.
Keďže táto obývaná oblasť nebola hradbami chránená, musela prirodzene trpieť pri obliehaní Košíc. Tak tomu bolo i v 60. rokoch 17. storočia, keď predmestie bolo niekoľkokrát vyplienené skupinami kurucov. Obyvatelia domov v tejto lokalite, ktorí tieto dramatické chvíle prežili, boli následne nútení opustiť svoje obydlia kvôli výstavbe citadely.
V roku 1713 boli na príkaz cisára Karola III. zbúrané aj zvyšky citadely, a tak sa znova začalo opätovne rozvíjať na tomto mieste južné predmestie. Mestská rada sa uzniesla v roku 1730, že obnoví bývalý mestský špitál.
Urbanizovanú podobu získala táto lokalita okolo roku 1770. Predmestské domy a parcely už vytvorili ulice, ktoré mierili v podobe vejára k námestiu ležiacemu pri mlynskom náhone, ktorému dominoval nový mlyn.
Na Homolkovom pláne z 1868 sa prvýkrát udáva názov námestia, kde dnes leží Námestie osloboditeľov. Pomenovali ho po cisárovnej Alžbete, manželke Františka Jozefa I., a nieslo názov Erzsébet tér/Alžbetino námestie. Toto námestie na prelome 19. a 20. storočia slúžilo hlavne ako trhovisko, často tu táborili aj cirkusy. V roku 1919 ho premenovali na Legionárske námestie a po novembri 1938, keď sa Košice stali súčasťou Maďarska, pokrstili námestie menom regenta - Horthy Miklós tér/Námestie M. Horthyho.
Na Námestí osloboditeľov v Košiciach sa nachádza Pamätník padlých vojakov Sovietskej armády a Pamätník neznámeho bojovníka za slobodu ľudu 1938 - 1945. Oba pamätníky sú národné kultúrne pamiatky postavené po roku 1945 v pomeroch a prostredí značne odlišnom od toho súčasného.
Námestie osloboditeľov v Košiciach
Čaňa - farský kostol zasvätený menu Panny Márie
Obec Čaňa sa rozprestiera v Košickej kotline na juh až juhovýchod od Košíc v nadmorskej výške 177 m. Názov prešiel určitým vývojom a od r. 1773 sa používal Čaňa. Uvádza sa aj v pápežských desiatkoch z roku 1332-1337. Tamojší farár platil desiatky tri groše, čo svedčí o tom, že už v tej dobe existovala Čaňa ako farnosť.
V čase reformácie, keď sa Čaňa stala evanjelickou, farnosť zanikla. V 18. storočí od roku 1734 do roku 1912 bola filiálkou Všechsvätých a v r. 1912 bola znovu obnovená samostatná rímskokatolícka fara a to dňa 20.júna 1912, kedy bol menovaný za farára do Čane ruskovský kaplán Jozef Kenedich a farnosť trvá dodnes. Názov Mena Panny Márie nesie približne od roku 1400, kedy bola pôvodná kaplnka prestavaná na kostol a jeho patrónkou je: Meno Panny Márie. Farnosť má v súčasnosti dve filiálky.
Čaňa - farský kostol zasvätený menu Panny Márie, bol postavený ako gotická stavba v r. 1386, od základov bol prestavaný v rokoch 1947-1949 a bol posvätený biskupom Jozefom Čárskym 25. 9. 1949. Najnovšia generálna oprava bola prevedená v rokoch 2001-2003, kedy sa v kostole znížil strop, zrenovovala svätyňa, opravila elektroinštalácia, kúrenie a zo severnej strany ku kostolu pristavila nová sakristia, sociálne zariadenie a miestnosti na katechézu.
Filiálna obec Ždaňa patrí do Čanianskej farnosti od r. 1918 predtým bola filiálkou farnosti Nižná Myšľa a obec Gyňov je filiálnou obcou Čane od 1.4.1953. Táto obec od roku 1734 až do roku 1953 bola filiálnou obcou Všechsvätých. Do Čanianskej farnosti patrila od 1.2.1941 aj obec Skároš, ktorá bola taktiež pričlenená z farnosti Nižná Myšľa.
Ždaňa - filiálny kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
Ždaňa - filiálny kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov, bol postavený v r. 1907 v historizujúcom slohu s prvkami neoromantiky a secesie. Jednalo sa o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou. Pred koncom dvadsiateho storočia v roku 1982 bol kostol prestavaný do terajšej podoby, avšak veža kostola bola dokončená až v roku 1992 a konsekrácia kostola bola 28.8.1992 a uskutočnil ju košický biskup Mons. Alojz Tkáč.
Gyňov - filiálny kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Gyňov - filiálny kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bol postavený v r. 1924, oprava bola prevedená v r. ord.:21.6. ord.:4.