Dóm svätej Alžbety v Košiciach, nazývaný aj Košický dóm, je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. S plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou 5 000 ľudí je najväčším kostolom na Slovensku a patrí medzi dominanty mesta Košice.
Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Výstavba začala koncom 14. storočia na mieste vyhoreného farského kostola, ktorý bol tiež zasvätený svätej Alžbete. Prebiehala vo viacerých etapách.
Počiatky a Výstavba
Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Postavený bol v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov.
Ich príchodom sa začal mestotvorný proces. Kostol prešiel gotickou prestavbou - dostal gotickú klenbu a nový uzáver svätyne, ale zachoval si románsku vežu. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. Základy tohto románsko-gotického objektu boli odkryté pri rekonštrukcii v rokoch 1882 - 1884. Kostol vyhorel okolo roku 1380, ale ostal funkčný až do výstavby nového chrámu.
Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu.
Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor. Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.
Košickú kaplnku zasvätili sv. Rozmach remesiel a obchodov v meste vďaka privilégiám Anjouovcov umožnil, aby bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály. Významným prispievateľom bol kráľ Žigmund Luxemburský. V roku 1402 vydal pápež Bonifác IX. odpustkovú bulu pre prispievateľov na stavbu.
Etapy výstavby:
- Prvá etapa: Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.
- Druhá etapa: Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.
- Tretia etapa: Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).
Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy. V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
Stredoveké Košice prekvitali vďaka viacerým privilégiám a výstavbu gotickej katedrály aktívne podporoval Žigmund Luxemburský, ale aj pápežská kúria. Výstavba prebiehala obstavaním starého kostola svätej Alžbety a v prvej etape to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami.
V druhej etape od roku 1420 bola pozmenená pôvodná koncepcia, kedy bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou.
V tretej etape od roku 1440 bola postavená svätyňa, sakristia a dokončovala sa Žigmundova veža.
Vo štvrtej etape od roku 1462 sa sústredilo na dokončenie južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi Matejovi Korvínovi. V tomto čase bola postavená aj kaplnka svätého Kríža - Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujúca kaplnka svätého Jozefa. Z tohto obdobia pochádza aj kamenné Pastofórium a hlavný oltár svätej Alžbety.
Vo štvrtej etape bol dóm zariadený bohatým gotickým mobiliárom. V roku 1491 bol dóm vážne poškodený pri obliehaní Košíc. Opravu vykonával staviteľ Mikuláš Krompholz z Nisy, ktorý dokončil v roku 1508 aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje aj rokom dokončenia stavby Dómu svätej Alžbety.
Rekonštrukcie a Obnovy
Nasledovné storočia bol dóm viackrát poškodený, či už vplyvom vojen, obliehaní alebo živelným katastrofám, kedy hrozilo zrútenie katedrály. Meniacimi majiteľmi sa menila aj podoba dómu.
V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. Mesto si prežilo aj neľahké chvíle. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“ Veľké majetkové straty Košičanom spôsobil obrovský požiar 13. apríla 1556. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly.
V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.
Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Opravy sa týkali najmä interiéru, výmeny strešných krytín, portálov a vitráží. Problematickou ostala statika, ktorá po roku 1875 nadobudla kritický stav.
Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1877 - 1896, kedy bol Dóm svätej Alžbety podstatne zmenený. Hlavným projektantom bol Imrich Steindl - najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky. Trojloďová katedrála sa prebudovala na päťloďovú, upravili sa obvodové múry, oporné piliere, štíty lodí, chrliče, rímsy, okenné kružby, obnovila sa plastiková výzdoba portálov, vymenila sa strieška na Matejovej veži, ale aj bola odstránená Kaplnka svätého Jozefa.
Steindl mal v pláne výraznejšiu prestavbu, ale pamiatková komisia tento zámer zamietla. V poslednej etape obnovy vybudovali pod severnou loďou kryptu, do ktorej boli v roku 1906 prenesené pozostatky Františka Rákocziho II.
Krypta Františka II. Rákocziho
V roku 1970 bol Dóm sv. Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo podnietilo pamiatkovú starostlivosť a ďalšie roky rekonštrukcie. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Architektúra a Súčasný Výzor
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Exteriér Dómu svätej Alžbety je cenný najmä vďaka trom portálom - západnému, južnému a najhodnotnejšiemu severnému. Severná veža - Žigmundova veža so 165 schodmi a výškou 60 metrov ponúka peknú vyhliadku na mesto. Južná veža - Matejova veža je výnimočná pre labyrint točitých schodísk navzájom prepojených chodbičkami. Na južnej fasáde nájdeme slnečné hodiny z roku 1477. Chŕliče s motívmi zvierat a príšer mali okrem odvodnenia dažďovej vody aj odstrašujúcu funkciu. Pôvodné kusy nájdeme vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Interiér Dómu
Dóm svätej Alžbety ukrýva vzácny interiér, kde si hlavnú pozornosť zasluhuje najmä hlavný oltár svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekého umenia na Slovensku. Jeho súčasťou je najväčší európsky súbor 48 gotických tabuľových malieb.
Medzi ďalšie hodnotné a zaujímavé prvky patrí Románsko-gotická Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá je najstaršou zachovanou pamiatkou. Pochádza ešte zo starého Kostola svätej Alžbety. Sochárska kompozícia Kalvárie z roku 1420, drevené gotické polychromované plastiky z roku 1470, drevorezba Bolestnej Panny Márie na stĺpe z roku 1500, neogotický organový chór, kamenné pastoflórium na ukladanie Sviatosti oltárnej, reliéf svätej Alžbety, epitaf rodiny mestského richtára Reinera. To je len niekoľko ďalších vzácnych pamiatok, ktoré v katedrále uvidíte.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Hlavný oltár svätej Alžbety zo začiatku 15. Oltár Navštívenia Panny Márie zo začiatku 16. Oltár svätého Antona Paduánskeho z prvej polovice 16. Oltár Mettercie z konca 19. Oltár svätej Anny z konca 19. Oltár Troch kráľov z konca 19. Oltár svätého Jozefa z konca 19. Oltár svätého Štefana kráľa z konca 19. Bronzová krstiteľnica zo začiatku 14. Štyri drevené gotické polychromované plastiky z konca 15. Bolestná Panna Mária na stĺpe zo začiatku 16.
Svätyňa z 15. Kaplnka Svätého Kríža z konca 15. Kaplnka Mettercie - Zvestovania Panny Márie z konca 15.
Krypta s pozostatkami Františka II. Rákociho
V Dóme svätej Alžbety sa nachádzajú 3 krypty. Pod Kaplnkou svätého Štefana spočívajú pozostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov, v južnej časti sa nachádza krypta košických biskupov a pred oltárom smrti Panny Márie sa nachádza najmenšia krypta či skôr hrobka malých rozmerov s pozostatkami členov Čákiovskej rodiny.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II. Nad spomínaným okienkom sa nachádza busta Františka II.
Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.
Secesná freska Františka II. Apoteóza života Františka II.
Kaplnka svätého Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí.
V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď.
V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19.
Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety.
Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912.
Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Zaujímavosti o Dóme svätej Alžbety
- Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m².
- Je najvýchodnejšie položenou gotickou katedrálou v Európe.
- Má dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase). V Európe sú asi len dve. V Košiciach a v Grazi.
- Hlavný oltár je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel.
- Má 48 obrazov, z ktorých môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej.
Pri návšteve Košíc určite nevynechajte návštevu Dómu svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.