Mestská časť Košice - Lorinčík sa rozprestiera v západnej časti katastra východoslovenskej metropoly ako jedna z 22 mestských častí. Samospráva tejto mestskej časti bola vybudovaná v roku 1991 na základe zákona SNR č. 401/1990 Zb. Stavebný rozmach mestskej často Košice - Lorinčík je určený jej polohou ako jedno z najlepších sídel na oddych a pokojný život v Košiciach. Mestská hromadná doprava, kompletná kanalizácia a plynofikácia je samozrejmosťou. Výborné spojenie s centrom mesta do 5-tich minút a napojenie na rýchlostnú cestu je hlavným motorom záujmu o výstavbu samostatne stojacich rodinných domov v našej mestskej časti.
Mestská časť hraničí na východe s MČ Košice - Pereš, na juhu MČ Košice - Poľov a na západe ju oddeľuje od obce Malá Ida lesný porast. Les je po celej západnej dĺžke a na sever zo smeru od obce Baška je tiež lesný porast.
Lorinčík bol kedysi samostatná obec a dnes je mestskou časťou Košíc a súčasťou okresu Košice II. Názov tejto mestskej časti, vtedy dediny, vznikol podľa Kaplnky sv. Vavrinca, ktorá stála na mieste dnešného Kostola sv. Vavrinca, čo je maďarsky Szenth Lőrincz.
V okolí sa nachádza Grófov les ideálny na prechádzky, venčenie psa či príjemne strávené chvíle v prírode. V lese sa nachádza aj “Baška katolícka lavička”, na ktorej si môžete pri prechádzke oddýchnuť. Prenádherné miesto obklopené iba stromami je skvelým miestom na oddych, relax či premýšľanie v tichom prostredí.
V Lorinčíku sa nachádza aj zaujímavé miesto. Nejde o miesto, ktoré by bolo vhodné na celodenné výlety. Nestrávite tu dokonca ani hodiny. Je to križovatka v Lorinčíku, na ktorej sa nachádza zaujímavá stavba- drevená replika pôvodnej studne grófky Zichy. Ak vás zaujímajú miniatúry dreveníc a zrubov, určite sa vám stavba bude páčiť.
Južne od spomínaného územia v súčasnosti prebieha začatie výstavby inžinierskych sietí pre obytný park Košice, Lorinčík - Háje. Plánovaná je výstavba 6 bytových domov, z toho 14 vila domov a 32 rodinných a radových domov, celkovo 261 bytových jednotiek. Súčasťou navrhovanej činnosti je aj výstavba maloobchodnej prevádzky, garáži a parkovísk. V území sa budú nachádzať radové domy v 3 veľkostných variantoch, samostatne stojace rodinné domy v 2 variantoch, byty malo podlažných bytových domoch v 3 veľkostných variantoch.
Pripravuje sa i rekonštrukcia križovatky štátnej cesty č 548, ktorá uľahčí príjazd do našej mestskej časti v smere od centra Košíc i od Malej Idy a súčasne zvýši jej bezpečnosť.
V katastrálnom území Lorinčík 64% prenajatej poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje MOLD - trade, Moldava nad Bodvou.
Mladá mestská časť je bohatá na športové ihriská. Nachádzajú sa tu dve futbalové ihriská, tenisový komplex, tenisový klub, zimný štadión. Okrem toho sa tu nachádza aj workoutové ihrisko a terénna pretekárska dráha. Pre deti tu je k dispozícii známe detské ihrisko Žihadielko.
Pri lesoch a lúkach sa nachádza aj Koliba Zlatá podkova. Toto miesto je ideálne na oslavy, svadby, ubytovanie, ale aj posedenie s priateľmi. Je skvelým miestom pre oddych a relax, napríklad aj po prechádzke v blízkych lesoch. V areáli sa nachádza aj amfiteáter s posedením a so živou hudbou.
V Dome kultúry sídli miestny úrad a materská škola, ktorej zriaďovateľom je magistrát mesta Košice. Svoju činnosť tu vyvíja i ochotnícke divadlo, ktoré odohralo svoje prvé predstavenie už v júni roku 1945.
Kostol sv. Vavrinca
Súčasťou farnosti Najsvätejšej Trojice v Košiciach - Pereši patrí aj filiálna obec Lorinčík s kostolom sv. Vavrinca (Lorinčík 62). Svätý Vavrinec (lat. Laurentius) bol patrón knihovníkov a archivárov a jeden z prvých mučeníkov. Zomrel 10. augusta roku 258. Pre našu obec je to významný deň, keďže sa môžeme pýšiť kostolom a zároveň kultúrnou pamiatkou, zasvätenou práve jemu. Odpustová slávnosť v tomto božom stánku býva v druhú augustovú nedeľu.
V katastrálnom území Lorinčík, na parcele č. 1 sa nachádza národná kultúrna pamiatka - rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR je zapísaný pod číslom 4115.
V Lorinčíku sa nachádza krásna národná kultúrna pamiatka, Kostol sv. Vavrinca postavený v roku 1932. Pôvodne na mieste kostola bola v roku 1813 postavená kaplnka, ktorá bola zasvätená sv. Vavrincovi. Na dnešný kostol bola prebudovaná a rozšírená v roku 1932 a rovnako ako pôvodná kaplnka, bol dnešný kostol postavený z darov veriacich. Neskôr v rokoch 1970 - 1972 sa kostol pokúšali opäť rozšíriť, v čom však zabránil vtedajší režim a začiatky prístavby boli zbúrané. Aj keď sa im celý kostol rozšíriť nepodarilo, nakoniec sa im v roku 1989 podarilo rozšíriť aspoň sakristiu kostola.
Pôvodný kostol, resp. len jeho kaplnka bol vystavaný z darov veriacich v roku 1813. V rokoch 1970 - 1972 sa snažili pre potreby veriacich kostol opäť rozšíriť, no vtedajší režim to zamietol. Následne bol v roku 1997 zrenovovaný hlavný oltár a bohostánok. V októbri 2006 sa vykonali rekonštrukčné práce, ktoré sa týkali hlavne interiéru kostola, kvôli rozšíreniu priestoru v kostole sa prebudovala sakristia, založila sa nová dlažba, vymaľoval sa interiér, vymenil sa oltár a ambón. Dňa 16.12.2006 sa konala slávnostná konsekrácia obnoveného kostola za účasti otca arcibiskupa A. Tkáča. Počas leta 2017 sa rekonštruovala strecha kostola. Pôvodný materiál tzv. eternity sa profesionálne zlikvidovali a osadili sa titán-zinkové plechy.
Prvým kňazom narodeným v tejto obci je Pavol Bujňák. Primičnú svätú omšu Pavol odslúžil 11.6.2017 na sviatok Najsvätejšej Trojice o 10:30 hod.
V blízkej budúcnosti sa vykonajú ďalšie rekonštrukcie kostola, ale aj práce v okolí božieho stánku. V kostole sa vykonávajú sviatosti krstu a birmovania, sviatosti eucharistie (sv. prijímanie), každý prvý piatok v mesiaci hodinu pred svätou omšou sviatosti pokánia (sv. spoveď), sviatosti pomazania chorých, sviatosti manželstva, ale aj posvätné vysviacky. Kostol je možné využiť aj na slúženie pohrebných omší, keďže Lorinčík nemá dom smútku.
Kostol sv. Vavrinca si môžete pozrieť aj pomocou Google Street View na adrese Kostol sv.
Kostol sv. Vavrinca v Lorinčíku
Kláštor bosých Karmelitánov
V severnej časti pri Kostole sv. Vavrinca bola v roku 2014 po štyroch rokoch výstavby skolaudovaná a uvedená do prevádzky budova kláštora rádu Bosých Karmelitánov na Slovensku. V severnej časti pri Kostole sv. Vavrinca bola v roku 2014, po štyroch rokoch výstavby, skolaudovaná a uvedená do prevádzky kláštor Bosých Karmelitánov Lorinčík.
V Lorinčíku sa okrem Kostola sv. Vavrinca pomocou veriacich postavila aj ďalšia budova. Stavba, ktorá bola vybudovaná za pomoci miestnych veriacich je Kláštor bosých Karmelitánov, známy aj pod názvom Kláštor Panny Márie Karmelskej a sv. Jozefa. Stavať sa začal v roku 2010, takže ide o pomerne mladú stavbu. Tento kláštor neslúži len na bohoslužby či len miestnej komunite. V jeho pravom krídle je poskytovaný priestor pre jednotlivcov či skupiny, ktorí túžia po duchovných rozhovoroch, stíšení alebo rekolekciách.
História Karmelu sa na Slovensku píše od júna roku 1995, keď sestry prišli na svoje prvé pôsobisko v Košiciach. Po 12 rokoch založili druhý kláštor v Detve, ktorý je zasvätený Božiemu milosrdenstvu a Kráľovnej Karmelu. Za to vďačia o. biskupovi Mons. R. Balážovi, blahej pamäti, ktorý ich v roku 2007 veľkodušne prijal do svojej diecézy. Prvé sestry zo Slovenska sa formovali v Zakopanom v Poľsku už od roku 1991. V súčasnosti ich je vo svete okolo 10 000, 26 na Slovensku, z toho 12 v kláštore v Detve.
V karmelitánskom kláštore môže byť najviac 21 sestier v klauzúre, okrem nich môžu byť 2-3 vonkajšie sestry, ktoré zabezpečujú kontakt s vonkajším svetom - poštu, nákupy, prijímajú návštevníkov kláštora a pod.
Svetskí karmelitáni spolu s rehoľníkmi a mníškami sú synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a sv. Terézie od Ježiša. Z toho dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti (porov. Ef 1,4; 1 Pt 1,15) a s tým istým apoštolským poslaním. Členovia Svetského rádu sú vernými členmi Cirkvi , povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“ cez „priateľstvo s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ a v službe Cirkvi. Pod ochranou Prebl. Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý pri sv.
Život v Karmeli má byť životom tichým a celkom obráteným k Bohu. Vonkajšie silentium nám má pomáhať k tomu vnútornému, ako pomoc k modlitbe, aby sme viac počúvali Boha vo svojom vnútri a komunikovali s ním. Počas dňa sa nemáme len tak voľne rozprávať o hocičom, ale len to najnutnejšie, čo treba dohodnúť ohľadom práce. Aj tá práca, pokiaľ sa dá, je samostatná. Každá pracuje sama, žije sama vo svojej cele, máme tiež dielne, v ktorých napr. šijeme, vyšívame a maľujeme ornáty a štóly, vyrábame ružence, plastiky zo sadry, zdobíme sviece a iné veci.
Dve hodiny cez deň máme rekreáciu, kde sa môžeme vyrozprávať. Keď k nám mnohí prichádzajú, čudujú sa, že stále zvoníme. Jednou z foriem nášho relaxu je aj fyzická práca v záhrade. Máme veľkú záhradu, takže roboty je dosť, aj pohybu. A tiež všetky domáce práce si robíme samy. Cez veľké rekreácie (to sú niektoré sviatočné dni, keď môžeme slobodne rozprávať), si niekedy zahráme v záhrade aj loptové hry, alebo sa v zime posánkujeme. Jedna známa fyzioterapeutička nám ukazovala aj základné cviky, dobré na chrbticu. Aj v ZŽ minule písali, že na to netreba ani veľa miesta, ani veľa času. Filmy pozeráme len náboženské, aj to len zriedkavo. Rady si aj zaspievame, mávame aj nácviky spevu. Z kláštorného areálu nevychádzame. Je to prísna pápežská klauzúra. A potom samota. V Karmeli je pustovnícky spôsob života, ktorý však je v harmónii so životom sesterského spoločenstva. Modlitba a kontemplácia má prenikať celý náš život, aby sme kráčali v prítomnosti živého Boha podľa vzoru proroka Eliáša, v neustálom cvičení sa vo viere, v nádeji a v láske.
Aktuálnosť charizmy pre Cirkev a pre dnešný svet je svedectvo o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás. Keď sa vo svete tak veľmi vzmáha hriech, pre ľudí má veľký význam život modlitby, úprimného priateľstva s Bohom a pokánia. Dôverný vzťah s Ježišom. To sa potom odráža aj v našich sesterských vzťahoch, tak ako v rodine. Možno aj plnší ako vo svete. Tým, že vo svete je tak veľa informácií a vnemov, človek už nie je schopný ani všetko vnímať, tým menej nájsť podstatu. V kláštore, kde je dojmov a rozptýlení menej, aspoň dúfam, viac vníma to podstatné. Ak sa v reholi chce naozaj dobre žiť s Bohom, je tu vytvorené prostredie a podmienky na to, aby človek duchovne rástol.
Povolanie do klauzúry je Boží dar, vďaka ktorému sa človek cíti slobodne. A keď niekedy treba ísť von napr. k lekárovi, človek už čaká, kedy bude zasa doma. Tých možností ale nie je veľa. Nie každý má však tento dar.
Spoločenstvo je taký rodinný vzťah, ktorý prináša radosti aj starosti. Je to aj priestor, kde dozrievame ako osobnosti a najviac sa spoznávame. A je to aj ako zrkadlo pre spytovanie svedomia, ako sa modlím, ako vzťah s Bohom prenášam do kontaktu so spolusestrami. Tým, že si nás Boh vybral pre život v Karmeli, máme jeden cieľ a to nám veľmi pomáha. Môžeme sa navzájom povzbudiť, modliť sa jedna za druhú, keď niektorá z nás niečo ťažšie prežíva, a byť si navzájom oporou. V takej uzavretej komunite sa to všetko vycíti a spoločne to prežívame. Samota srdca na nás najviac dolieha v obdobiach, keď prichádzajú rôzne pokušenia a zlé myšlienky. Každá to prežíva inak v rôznych obdobiach života. Myslím, že najlepším liekom je priateľstvo s Bohom a skúsenosť jeho lásky, ku ktorej sa môžeme vo viere vracať aj vo chvíľach pokušení.
Samozrejme, telefonujú aj píšu. Máme jednu vonkajšiu sestru, s ktorou ako prvou komunikujú, keď prídu osobne. Jednotlivci prichádzajú aj na duchovné cvičenia, do ticha, môžu sa modliť spolu s nami. Hlavné je držať sa Ježiša. Pamätajme na to, kto nás povolal pre tento život.
Kláštor bosých Karmelitánov v Lorinčíku
Život v Karmeli
Vstávame ráno o piatej. Nasledujú ranné chvály a hodina vnútornej modlitby. O siedmej máme svätú omšu, ktorú nám slúžia kňazi z farnosti. Po nej máme pätnásťminútové vďakyvzdávanie, modlitbu cez deň predpoludním a raňajky. Do jedenástej pracujeme a potom máme duchovné čítanie. O trištvrte na dvanásť máme modlitbu cez deň napoludnie a obed. Po obede hodinová rekreácia, modlitba cez deň popoludní, mariánske litánie a silentium. Od pätnástej opäť pracujeme, potom máme o 16:40 vešpery, hodinu vnútornej modlitby a o osemnástej večeru. Po nej opäť hodinu rekreácie a o 20:40 posvätné čítanie a kompletórium.
Strava je zdravá, vegetariánska, bez mäsa. Mnohí, čo sem prídu, si myslia, že budú hladní, ale potom sú spokojní. Jeme veľa zeleniny na rôzne spôsoby, napr. vyprážanú cukinu, plnenú cukinu, cukinové placky J. Jeme však aj ryby, syry, vajíčka. Už v prvotnej regule bolo napísané, že pustovníci sa majú zriecť mäsa, s výnimkou, keby boli na cestách. V kuchyni sa striedame po týždni a každá si niečo vymyslí, aby to bolo pestré. Máme pôsty predpísané, ale môžu byť aj dobrovoľné, vždy však so súhlasom priorky. V piatok napríklad nejeme mlieko ani mliečne výrobky a vajcia. Raz do mesiaca máme v piatok prísny pôst len o polievke na obed. V Pôste sú tri dni bezmliečne - streda, piatok a sobota.