Význam Žalmov v Biblii: Misijný Pohľad a Výzva Aleluja

Tento článok sa venuje misii v Knihe Žalmov, pričom si kladieme otázku, čo táto kniha hovorí o misii, a hľadáme na ňu odpoveď. Z tohto pohľadu sa najprv pozrieme na Žalm 96 ako príklad toho, čo znamená misia v Knihe Žalmov.

Žalm 96 ako Misijný Žalm

S týmto žalmom sa prvýkrát stretávame v 1. knihe Kronickej v 15. a 16. kapitole, keď Dávid prenáša truhlu zmluvy do Jeruzalema a prikazuje spevákom (Azafovcom), aby spievali žalmy. Žalm 96 je považovaný za misijný žalm, ktorý vyzýva k misii.

Žalm môžeme rozdeliť na štyri časti:

• Volanie k evanjelizácii národov (verše 1-3)
• Dôvod pre misiu (verše 4-6)
• Cieľ misie (verše 7-9)
• Apel misie (verše 10-13)

Volanie k Misii

V prvých troch veršoch nachádzame volanie k evanjelizácii národov: „Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Spievajte Hospodinovi, celá zem! Spievajte Hospodinovi; dobrorečte jeho menu; zvestujte jeho spasenie zo dňa na deň! Pôvodné slovo rozprávajte (verš 3) v niektorých prekladoch prekladajú ako zvestujte alebo prehlasujte (jeho slávu medzi národmi). Všade, medzi všetkými ľuďmi, vyhlasujte jeho divy.“

Ich zodpovednosťou bolo zvestovať spásu medzi národmi. Boh volá ľudí ísť a rozprávať o ňom, posiela ich medzi národy, aby všetkým ľuďom hovorili o jeho divoch.

Všimnime si, že je napísané: Spievajte Hospodinovi novú pieseň. Čo to je nová pieseň? S týmto výrazom sa stretneme aj v Zjavení Jána a aj v Žalmoch 33:3 a 98:1. V gréckom preklade Starého zákona (LXX) slovo nový (novú pieseň) sa dá voľne preložiť čerstvý (čerstvú pieseň). Máme niečo, čo nanovo, načerstvo prežívame s Bohom - teda je to čerstvé. A to chceme zaspievať Hospodinovi. Nanovo objavujeme a obdivujeme Hospodina. Nanovo si uvedomujeme veľké pravdy o spasení a spievame to ako novú pieseň.

Dôvod pre Misiu

Druhá časť, a to sú verše 4 až 6, uvádza dôvod pre misiu: „Lebo veľký je Hospodin a veľmi chválený; je strašný nad všetkých bohov. Lebo všetci bohovia národov sú modlami; ale Hospodin učinil nebesia. Velebnosť a sláva je pred ním, sila a okrasa v jeho svätyni.“

Odpoveď na uvedené otázky je: Lebo Hospodin je Boh! Lebo on je veľký Boh! Inými slovami, keď sa niekto opýta: Prečo misia? Prečo zvestovanie? Prečo mi hovoríš o Bohu? Zvestujeme preto, lebo náš Boh je pravý Boh. Všetci bohovia národov sú modlami. To znamená, že sú to falošní bohovia, ktorí nepočujú, nevidia, nemôžu pomôcť, nemôžu sa nás zastať a nemôžu pre nás nič urobiť.

Prvý dôvod k misii je ten, že náš Boh je pravý Boh. S vedomím, že zvestujeme pravého Boha, ideme medzi národy. Ďalším dôvodom je jeho veľkosť: Hospodin je vyvýšený. Je veľký. Je veľmi chválený. Ďalší dôvod je vo verši 6: Náš Boh je veľmi slávny. Je velebený. Je krásny. Je obdivovaný. Toto všetko odkazuje na jeho atribúty, na jeho vlastnosti.

Cieľ Misie

Verše 7 až 9 (tretia časť žalmu) sa dajú chápať ako cieľ misie, ako to, čo sa má misiou dosiahnuť: „Vzdajte Hospodinovi, čeľade národov, vzdajte Hospodinovi česť a silu! Vzdajte Hospodinovi česť jeho mena. Doneste posvätný dar a vojdite do jeho dvorov! Klaňajte sa Hospodinovi v ozdobe svätosti!“

Keď Pavol prišiel k pohanom, zvestovanie evanjelia začínal doktrínou o Bohu. Zvestoval im, že je tu živý a pravý Boh (vy sa klaniate modlám) a potom prešiel k Pánovi Ježišovi Kristovi, jeho Synovi, ktorý bol daný ako Záchranca a Sudca.

Poslušnosť evanjeliu je v tomto žalme vyjadrená aj slovami veršov 7 až 9. V nich sú dané príkazy: Vzdajte Hospodinovi…, vzdajte Hospodinovi…, vzdajte - vnímame to? Čo to znamená? Znamená to toľko, že keď národom zvestujeme Hospodina, keď k nim prichádzame so zvesťou o tom, kto on je, očakávame od ľudí, že na zvesť evanjelia odpovedia tak, ako to Boh od nich očakáva.

Apel Misie

Poslednou časťou sú verše 10 až 13: „Povedzte medzi národmi: Hospodin kraľuje! Áno, aj okruh sveta bude upevnený tak, aby sa nepohol. Bude súdiť národy spravodlivo. Nech sa radujú nebesia a nech plesá zem! Nech hučí more i jeho náplň! Nech sa veselí pole a všetko, čo je na ňom! Vtedy nech plesajú i všetky stromy lesa pred Hospodinom, lebo ide, lebo ide súdiť zem! Bude súdiť okruh sveta v spravodlivosti a národy vo svojej pravde.“

Tieto verše predstavujú apel misie: Povedzte medzi národmi: Hospodin kraľuje! Apel súvisí s Božím kraľovaním a s jeho úlohou Sudcu, lebo úrad Kráľa je spojený s úradom Sudcu.

Na mieste je otázka, prečo by sme sa mali radovať, že príde súd? Pretože koniec tohto žalmu je v kontexte radosti. Verš 11 a 13: Ako môžeme volať k radosti na základe toho, že Boh ide súdiť zem? Odpoveď je, že súd, ktorý ide Boh vykonať, je v skutočnosti správna a dobrá vec, ktorá urobí dobre tejto prírode aj národom, ktoré dúfajú v Hospodina.

Úvodné verše tohto žalmu sú volanie k misii (zvestujte jeho spasenie zo dňa na deň). V ďalšej časti sú dôvody k misii (charakter Boha a jeho meno, jeho vznešenosť, krása a veľkosť). Za tým nasleduje cieľ misie - a to je to, čo očakávame od ľudí. Po prvé: Máme zodpovednosť ohlasovať Boha. To je príkaz. Nie je to len príkaz z Evanjelia podľa Matúša: „choďte a čiňte mi učeníkmi všetky národy“ a Marka: „kážte evanjelium každému stvoreniu“ a iných miest Písma, ale to je aj príkaz napr.

Praktické aplikácie pre Misiu

Po druhé: Ohlasovať evanjelium, ísť na misiu, môžeme so smelosťou. Našou smelosťou je Boh, ktorý za nami stojí. Boh, ktorý nás vysiela. Pretože Boh si želá, aby sme ho hlásali, majme preto smelosť ísť vpred, lebo s nami je Hospodin zástupov. Takže pri misii nemusíme mať neistý postoj. Po tretie: Dbajme o to, aby sme sami žili podľa evanjelia, ktoré zvestujeme. Zvlášť teraz myslíme na verše 7, 8 a 9. Aby naše životy vyzerali ako životy, ktorými vzdávame Hospodinovi slávu, ktorá náleží jeho menu. Aby sme sami vedome Hospodina vzývali. Aby sme vedome vydávali svoje telá ako živú obeť, rozumnú to našu svätoslužbu.

Kniha Žalmov a Evanjelizácia Národov

V ďalšej časti tohto článku sa budeme zaujímať o to, čo o evanjelizácii národov učí celá Kniha Žalmov. Táto kniha obsahuje 150 žalmov a minimálne aspoň v jednej tretine alebo v polovici z nich by sme našli niečo, čo sa priamo alebo menej priamo týka zvestovania evanjelia všetkým národom. Existuje predstava, že doba Starého zákona bol čas, kedy evanjelium a poznanie Boha bolo striktne obmedzené len na územie Izraela. Pravda je však taká, že evanjelium sa dostávalo a presakovalo aj za jeho hranice už aj vtedy. Bolo to najviac po babylonskom zajatí, kedy mnohí ľudia po celom svete, hlavne cez židovské synagógy, prichádzajú k poznaniu živého pravého Boha. Netvrdíme, že ich poznanie bolo osobné a spasiteľné, i keď veríme, že niektorí skrze vieru mohli prísť k takémuto poznaniu Boha.

Apoštol Pavol používa Knihu Žalmov v liste Rímskym k potvrdeniu svojho evanjelizačného úsilia. V tomto liste cituje zo žalmov: „…a pohania, aby za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národmi a tvojmu menu budem spievať žalmy.“ (Rímskym 15:9 - to je zo Žalmu 18:50). Verš 11 z Rímskym 15: „Chváľte Pána všetky národy a zvelebujte ho všetci ľudia,“ je odkaz na Žalm 117:1.

Doktrinálny Rámec Žalmov pre Misiu

Žalmy pre misiu budujú základný doktrinálny rámec. Sú v nich tri význačné doktríny, na ktoré sa potom viažu všetky ostatné tvrdenia. Nebudeme vyčerpávajúci, to znamená, nepokryjeme všetko, čo sa doktrinálne učí v žalmoch, ale pochutnajme si na tom, čo si z nich teraz vezmeme.

Prvá doktrína: Žalmy učia o univerzálnom kraľovaní a panstve jediného a pravého Boha, Hospodina. Žalmy prichádzajú s predpokladom a s tvrdením univerzálneho kraľovania Hospodina. Žalm 97: „Hospodin kraľuje, nech plesá zem.“ (verš 1). Alebo: „Povedzte medzi národmi, Hospodin kraľuje.“ (96:10). Žalm 24:1-2 hovorí: „Hospodinova je zem i jej náplň, okruh zeme i tí, ktorí bývajú na ňom; lebo on ho založil na moriach a postavil ho na riekach tak, aby stál.“ Toto je tvrdenie, podľa ktorého Hospodin je Pánom na celej zemi. To znamená, že Hospodinovi patrí celá zem a Hospodinovi patrí všetko, čo je na nej.

Jeho je panstvo a jeho je kraľovanie. Žalm 94:10 napríklad hovorí o tom, že Hospodin kázni národy. „Či ten, ktorý kázni národy nebude trestať?“ To, že Hospodin kázni národy, potom znamená, že Hospodin je niekto, v čích rukách sú všetky národy. Boh je ten, ktorému všetko patrí, ktorý všetko riadi, nad všetkým kraľuje a všetkému vymeriava čas. To prvé, čo zo žalmov prijímame, je univerzálne kraľovanie a panstvo Hospodina. Jeho kraľovanie je suverénne.

Hovorí o tom aj text: „a tak nech poznajú, že ty, ktorého meno je Hospodin, si sám Najvyšším Pánom nad celou zemou.“ (Žalm 83:19). Niet viacero bohov, je len jeden skutočný Boh. Pretože čokoľvek budeme ďalej robiť a ľuďom prinášať evanjelium, tak všetko musí vychádzať z tohto presvedčenia, lebo je to pravda. Ľudia patria jemu ako jeho stvorenia, ako tomu, kto má nad nimi moc a ktorý im prejavuje milosť. Patria mu ako tomu, pred ktorým raz budú stáť. Nepatria mu ako jeho znovuzrodené deti, (veď preto im prinášame evanjelium), ale sú jeho vlastníctvom ako univerzálneho Kráľa a Pána.

Žalmista prehlasuje, že Pánovo meno má slávu, ktorá žiari po celej zemi (Žalm 8:10). Preto pohanské národy a všetci ľudia, ktorí nepoznajú osobne Hospodina, nemajú výhovorky. Keď prichádzame k ľuďom s evanjeliom, môžeme nadviazať na to, čo oni vidia svojimi očami na oblohe a okolo seba - stačí sa len pozorne pozrieť.

Žalm 33:5: „Zem je plná milosti Hospodinovej.“ To je ďalšia pravda, ktorá s predchádzajúcou súvisí. Keď ľudia pozorujú túto zem, vidia nielen slávu v tom, aké je to veľkolepé dielo, ale slávu aj v tom, ako to všetko funguje a môžu rozumieť, že je to Božia starostlivosť, ktorá toto fungovanie zabezpečuje.

Boh je univerzálny Sudca národov. Napríklad: „Hospodin bude súdiť národy.“ (Žalm 7:9).

Žalm 116 - Vďakyvzdanie za záchranu

Žalm 116 je súčasťou malej zbierky šiestich alelujových žalmov (Ž 113-118, hoci v hebrejskej Biblii Ž 114 ani Ž 118 neobsahujú výzvu Aleluja, podľa ktorej sú tieto žalmy pomenované) nazývanej veľkonočný, príp. egyptský alebo aj „malý“ Hallel (pozri katechézu na 23. nedeľu cez rok B). Žalm má 19 veršov a môžeme ho rozdeliť na tri časti: úvod (vv. 1-2), história prežitého utrpenia (vv. 3-11) a prísľub poďakovania v chráme (vv. 12-19). Úvod začína veľmi silným vyznaním lásky k Pánovi: „Milujem Pána“. Žalmista hneď aj uvádza dôvod tohto náboženského citu - skúsenosť vypočutých modlitieb.

Nasleduje opis prežitého utrpenia, ktorý síce neuvádza detaily, o aké konkrétne ohrozenie išlo, ale silné výrazy ako „povrazy smrti“, „úzkosti podsvetia“, alebo výkrik: „Pane, zachráň môj život!“ nasvedčujú tomu, že žalmista prežil veľmi desivú skúsenosť bezprostredného ohrozenia smrťou (napr. v smrteľnej chorobe, v zajatí alebo pri prenasledovaní od nepriateľov, príp. v obkľúčení ohováračov hroziacich mu smrťou za nejaký skutok, ktorý nespáchal).

Božia metóda ako nás naučiť milovať ho je podobná tomu, ako sa človek naučí plávať: Pán nás nechá prísť do skúšok a potom, ak u Neho hľadáme pomoc a uznáme svoju slabosť, bezmocnosť a odkázanosť na neho, nás zachráni. V podstate ide o cestu duchovného detstva - zostúpiť z piedestálu svojej pýchy a nezávislosti na Bohu a vložiť sa do Božích rúk ako malé dieťa do rúk svojich rodičov. Toto učenie hlása napr. aj v. 6 dnešného žalmu: Pán ochraňuje maličkých; pomohol mi, keď som bol v biede.

Žalm 121 - Pieseň o Dôvere v Božiu Ochranu

Žalm 121 je jednou z najznámejších a najobľúbenejších piesní v Biblii. Táto pútnická pieseň, plná dôvery v Božiu ochranu, je zdrojom útechy a nádeje pre mnohých ľudí. V tomto článku sa pozrieme na hlbší význam jednotlivých veršov a ich kontext, aby sme lepšie pochopili posolstvo tohto žalmu.

Najbezprostrednejší význam vyjadrenia názvu žalmu je, že pútnik vystupujúci do Jeruzalem sa pozerá na judské vrchy, uprostred ktorých stojí Jeruzalem. Bežný výraz „dvíhať oči“ (upierať zrak) znamená očakávanie a nádej. Izraeliti sa modlievali obrátení k svätyni. Pri modlitbe zdvíhali ruky. Keď išlo o vzdialenejších veriacich, tak sa obracali smerom k Júdskym horám, kde bol Jeruzalem.

Autor si na svoju otázku odpovedá ubezpečene. Božie konanie voči človeku má jednoznačný úmysel a to poskytnúť pomoc. Už v Gn 14,18-19 Melchizedech, kráľ Salema požehnal Abrama s odvolaním sa na Stvoriteľa nebies i zeme. Žalm 146,5-6: „Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. On stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v ňom.Toto požehnanie má v žalmistovi vzbudiť nielen dôveru v absolútnu stvoriteľskú Božiu moc, ale zároveň aj utvrdiť jeho vieru v prostredí, ktoré Boh od čias patriarchov vybral na stretávanie sa s ním.

Od verša 3 pravdepodobne hovorí iná osoba, kňaz prepúšťajúci pútnika alebo príbuzný, priateľ, či spolupútnik, ktorá ho ubezpečuje o Božej ochrane. Obraz potácajúceho sa človeka, resp. Žalm 93,1: „Pán kraľuje, velebou sa zaodel; zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.“

V tomto žalme sa pojem strážiť vyskytuje celkom šesťkrát z toho trikrát s menom Pán. Podľa Gn 2,1-3 Boh po skončení tvorenia sveta, čiže na siedmy deň, odpočíval. To však neznamená, že sa viac o stvorenie nestaral. Žalm 121 tvrdí, že existuje creatio continua v úlohe ochrany stvorenia, čiže celého diela. Človeku dáva istotu, že základy, na ktorých je človek ako koruna tvorstva postavený, budú pevné, a vďaka tomu je v bezpečí aj on sám. Áronovské požehnanie v Nm 6,24 spája Božie požehnanie so strážením/ochranou človeka.

Vo verši 6 vnímame, že pre pocestného, prechádzajúceho pustatinou bez stromov, bola možnosťou úkrytu pred páľavou poludňajšieho slnka práve tôňa vrchov, skál alebo skalných jaskýň či oblakov. Poludňajšie slnko mohlo spôsobovať nielen úpal, ale aj slepotu. Pútnik si má uvedomiť, že iba Stvoriteľovi neba a zeme treba vďačiť za primeranú ochranu, ktorá sa mu počas cesty ponúka.

Vo verši 7 všetko zlé treba chápať ako súhrn negatívnych udalostí každého druhu. Všetko zlé sú choroby a bolesť, chudoba a bezdetnosť vo fyzickom zmysle. V morálnom zmysle je zasa zlé všetko, čo vzďaľuje od Boha, najmä zlé skutky, konané v protiklade s Božou vôľou. Jedinou podmienkou pre to, aby Boh človeka mohol ochrániť pred každým zlom, je dovoliť mu byť nablízku, čiže slovami proroka Micheáša, pokorne chodiť so svojím Bohom (Mich 6,8).

Vo verši 8 máme pojem sprevádzanie. Sprevádzanie na ceste znamená kráčanie tam aj späť. Posledný verš spolu s predošlým pôsobí ako súhrn všetkého, čo Pána robí strážcom: ochrana pred všetkým zlým, ochrana celého života a ochrana na všetkých cestách. Žalmista poukazuje nielen na prírodné živly, ale aj na démonov a božstvá, ktoré nezasiahnu toho, kto sa utieka k Pánovi, Stvoriteľovi, teda Pánovi všetkých bytostí.

tags: #zalm #aleluja #aleluja