Košice, metropola východu, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. V minulosti boli dôležitým a bohatým mestom, čo dokazuje viac ako 40 kostolov. Poďte s nami objaviť tie najvýznamnejšie a pozrieť sa do ich interiérov.
Dóm svätej Alžbety
Ten najveľkolepejší kostol a symbol Košíc vám odhalí svoju krásu už počas cesty zo železničnej stanice do centra. Dóm svätej Alžbety je najväčší a najvýchodnejší gotický chrám v Európe. Jeho stavba začala na konci 14. storočia po požiari pôvodného chrámu a trvala až do roku 1508.
Dominantou dómu je Žigmundova veža, ktorá má 59 metrov a ponúka úchvatný výhľad na mesto. Interiér chrámu je rovnako ohromujúci. Ukrýva hrobku Františka II. Rákócziho aj relikviu v podobe Kristovej krvi, ktorá priťahuje veriacich i zvedavcov z celého sveta.
Exteriér Dómu svätej Alžbety
História a vývoj Dómu sv. Alžbety
Pri rozsiahlej rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1882 - 84 boli v interiéri chrámu odkryté základy staršieho kostola, ktorého počiatky siahajú podľa všetkého do obdobia po polovici 13. storočia. Až donedávna sa v literatúre uvádzalo, že išlo pôvodný farský chrám Košíc, ktorého existencia je nepriamo doložená (zmienkou o farárovi) v listine z roku 1230. Podľa niektorých autorov mali jeho počiatky siahať až do 11. storočia.
Najnovšie výskumy dospeli k názoru, že nemeckí hostia sa usadili mimo osídlenia so starším chrámom. Objavené základy pod dómom tak podľa všetkého patria pôvodnému Kostolu sv. Alžbety, ktorý si Nemci postavili pre svoje potreby po polovici 13. storočia. Vzhľadom na obmedzený archeologický výskum v 80. rokoch 19. storočia nie je možné s istotou potvrdiť pôvodnosť pôdorysu, resp. (ne)existenciu viacerých stavebných etáp.
- Kostol s patrocíniom sv. Alžbety sa spomína v listine pápeža Martina IV.
- Za vlády kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) sa v kostole udial zázrak spojený so Svätou krvou, ktorý z Košíc urobil významné pútnické miesto.
- Prvý chrám vyhorel pri požiari mesta v roku 1380. Už v roku 1382 však bol opravený a ďalej slúžil ako farský kostol Košíc.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná.
V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A.
Zaujímavosti z Dómu sv. Alžbety
- Dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie.
- Hlavný oltár je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej.
- V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho.
Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice
Na Hlavnej ulici sa nachádza aj ďalší sakrálny skvost, barokový Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice. Postavený bol v roku 1681 na mieste stredovekého Kráľovského domu, čo mu dáva historický kontext prepojený s vývojom mesta a jeho sakrálnej architektúry. Exteriér kostola zreteľne nesie ryhy barokového štýlu, ktoré ho radia medzi dôležité pamiatky Košíc. Jeho hmotové riešenie a miestne umiestnenie ho robia súčasťou historického centra a pripomínajú obdobie po zániku stredovekej zastavby na danom mieste.
Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice
Najväčšou devízou tejto stavby je interiér - iluzívne maľby, ktoré využívajú perspektívu a optické klamy, vytvárajú dojem hĺbky a priestoru. Práve tieto maľby prispievajú k tomu, že kostol patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v Košiciach a stoja za osobnú obhliadku pri návšteve. Interiér je bohatý na detaily. Najznámejšia je maľba od Erazma Schrötta z roku 1786, ktorá v interiéri vytvára dojem tretej dimenzie. Ďalším klenotom je aj zdobenie hlavného oltára s motívom Najsvätejšej Trojice.
Pri návšteve stojí za to vnútiť sa chvíľu do ticha a venovať pozornosť detailom maľby a celkovej atmosfére interiéru.
Kostol Kráľovnej Pokoja
Niekedy sú to tie najneobyčajnejšie projekty, ktoré nás najviac napĺňajú. Kostol Kráľovnej Pokoja je pozoruhodnou ukážkou funkcionalistickej moderny, postavenej v rokoch 1938-1940. Jeho interiér aj exteriér sú zámerne jednoduché, zamerané na funkčnosť.
Po druhom vatikánskom koncile prešla vitráž premenou - z pôvodného predného okna s rozmermi približne 3×8 metrov sa stala novým hlavným oltárom. Autorom vitráže je významný maďarský sklársky výtvarník Palka József (1860-1952), ktorého rozsiahle dielo zdobí kostoly a verejné budovy po celej Európe. Vitráž zobrazuje Máriu, Kráľovnú pokoja, obklopenú anjelmi, s holubicou ako symbolom Ducha Svätého a nápisom: „VERGINA PACIS, ORA PRO NOBIS“ (Kráľovná pokoja, oroduj za nás).
Hoci interiér kostola už v minulosti disponoval výbojkovým osvetlením a vitráž bola provizórne osvetlená jednoduchými žiarivkovými trubicami, výsledok nebol ideálny. Úzky, asi 15 cm široký priestor medzi vitrážou a vonkajším oknom, prakticky neumožňoval inú alternatívu. Holé trubice usporiadané vo vodorovných líniách spôsobovali nerovnomerné presvetlenie - miesta priamo za trubicami boli príliš jasné, zatiaľ čo ostatné zostávali tmavé a skreslené. Navyše, vitráž bola v poslednom čase odkázaná len na denné svetlo, ktoré je obmedzené budovou situovanou tesne za ňou.
Hľadali sme riešenie, ktoré by vyriešilo priestorové obmedzenia a zároveň splnilo požiadavky investora na LED technológiu. Osadili sme súvislé línie LED pásov v hliníkových profiloch na bočné strany, pozdĺž celej výšky vitráže. Vrchný kryt profilov s 30° optikou precízne usmerňuje tok svetla do úzkeho priestoru medzi vitrážou a vonkajším oknom. Ďalšie dve línie LED pásov so 120° uhlom vyžarovania sme umiestnili na zadnú konštrukciu vitráže po celej jej výške.
Kľúčovou zmenou bola výmena pôvodného žlto-hnedého vonkajšieho skla za biele, čo umožnilo svetlu voľne preniknúť a oživiť celú sklenenú stenu za vitrážou. Výsledkom je citlivé a rovnomerné presvetlenie celej vitráže, ktoré umožňuje pekne vnímať všetky jej detaily a sýtosť farieb.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Košiciach
Medzi ďalšie významné sakrálne stavby v Košiciach patria:
- Gotická Kaplnka svätého Michala, postavená v 14. storočí. Stojí vedľa Dómu svätej Alžbety na mieste, kde sa pôvodne nachádzala cintorínska kaplnka. Vonkajšie steny zdobí 17 náhrobných kameňov, ktoré sú pripomienkou na stredoveký cintorín.
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy tiež ako Dominikánsky kostol, je najstaršou dochovanou budovou v Košiciach. Postavený bol v roku 1290 a kombinuje gotický, románsky a barokový štýl. Interiér je zdobený cennými nástennými maľbami a oltárom Ružencovej Panny Márie.
- Seminárny kostol svätého Antona Padovského. Pôvodne to bol gotický chrám, ktorý v 14. storočí nechala postaviť rodinou Perényiovcov, dnes má však barokovú fasádu. Jeho interiér zdobia vzácne oltáre a epitaf poľného maršala F.
Košice ponúkajú bohaté možnosti pre milovníkov sakrálnej architektúry a umenia. Navštívte tieto kostoly a nechajte sa uniesť ich krásou a históriou.