Kúpeľné mesto Rajecké Teplice leží v južnej časti Rajeckej kotliny, v lesnatom údolí rieky Rajčianky v prostredí Malej Fatry a Strážovských vrchov. História kúpeľného mesta siaha do roku 1376, keď sa nazývala Villa Tapolcha, čiže osada Teplice. O rozmach Rajeckých Teplíc sa zaslúžil palatín Juraj Thurzo.
Významnou kultúrnou pamiatkou Rajeckých Teplíc je neogotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Architektonicky ide o jednoloďovú stavbu s dĺžkou 16 m a šírkou 6 m. Na fasáde sa nachádzajú neogotické architektonické prvky (lomené oblúky) a dvojfarebné kvádrovanie. V interiéri kostola sa nachádza drevený vyrezávaný oltár majstra Hausnera. Autorom krížovej cesty je Jozef Pekara (rodák z Rajeckých Teplíc), ktorý je aj autorom pohyblivého dreveného betlehema v Rajeckej Lesnej.
Nakoľko kostolík Nanebovzatia Panny Márie nevyhovoval svojou kapacitou, bol vybudovaný nový Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý v r. 2001 posvätil kardinál J. Ch. Korec.
Ľudia prichádzajú do Rajeckých Teplíc za žriedlom liečivej vody, Kostol Božského Srdca Ježišovho chce byť žriedlom, kde možno načerpať pre duchovný život.
Osobitná úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu
Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu začala v 12. storočí (sv. Anzelm, sv. Bernard). V ďalších storočiach túto úctu rozširovali sv. Bernardín Sienský, bl. Peter Faber, sv. František Borgiaš, sv. Peter Kanízius, sv. František Saleský. Apoštol liturgického kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol sv. Ján Eudes (+1680), ktorý zložil aj texty pre omšu a ofícium, a tak prvá liturgická slávnosť sa konala roku 1672. Tento sviatok prijali mnohé diecézy vo Francúzsku. Na základe zjavení sv. Margity v rokoch 1673-75 sa úcta k Ježišovmu Srdcu veľmi vzmáhala napriek silným odporcom tejto úcty napríklad zo strany jansenistov, až roku 1856 pápež Pius IX. ustanovil tento sviatok pre celú Cirkev.
Socha Ježiša Krista so srdcom, symbol Božského Srdca Ježišovho.
Farnosť Rajecké Teplice a Filiálky
Od 1. júla 2003 vznikla nová farnosť Rajecké Teplice, do ktorej patria filiálne obce Poluvsie a Stránske. Od 14. februára 2008 patrí farnosť Rajecké Teplice do novozriadenej Žilinskej diecézy.
Pod Rímskokatolícku cirkev farnosť Rajecké Teplice patria filiálky: Poluvsie a Stránske. Vo farnosti Rajecké Teplice je farský Kostol Božského Srdca Ježišovho (2001) a Kostol Nanebovzatia Panny Márie (1909). Vo filiálke Poluvsie je Kostol sv. Cyrila a Metoda (1993) a v Stránskom Kostol sv. Heleny (1995). V oboch filiálkach sú zvonice a kríže. V Stránskom sa nachádza zrúcanina Kostola sv. Heleny zo 14. storočia.
Pod Rímskokatolícku cirkev Dekanát Rajec patria farnosti: Fačkov, Jasenové, Konská, Lietava, Rajec, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Rosina a Višňové.
| Farnosť | Kostol | Rok posvätenia |
|---|---|---|
| Rajecké Teplice | Kostol Božského Srdca Ježišovho | 2001 |
| Rajecké Teplice | Kostol Nanebovzatia Panny Márie | 1909 |
| Poluvsie | Kostol sv. Cyrila a Metoda | 1993 |
| Stránske | Kostol sv. Heleny | 1995 |
História Obce Stránske
Stránske dostalo svoj názov podľa charakteru chotára. Stránske viackrát menilo svoju príslušnosť k panstvám. Roku 1456 sa Stránske uvádza ako majetok hradu Lietava. Z panstva Turzovcov bolo v Stránskom roku 1604 16 sedliakov. Po zrušení poddanstva lesné komplexy získal kúpou veľkostatkár Popper.
Obec mala dve obrazové pečate v 18. storočí:
- Nedatovaná pečať s priemerom 36 mm bola použitá v roku 1774.
- Nedatovaná pečať (priemer 24 mm) zodpovedá pečatidlu z roku 1784.
Erb obce Stránske.
Kostol svätej Heleny v Stránskom
Kostol bol postavený na mieste, kde stála schátralá stará cirkevná škola. Kostol je zasvätený svätej Helene. Posvätil ho nitriansky biskup Ján Chryzostom kardinál Korec 19. augusta 1995.
V Stránskom sa nachádza zrúcanina Kostola sv. Heleny zo 14. storočia. Svätá Helena pochádzala z dnešného severozápadného Turecka, kde sa narodila okolo roku 255. Helena ako cisárovná bola spolupracovníčkou pri pozdvihnutí kresťanstva po období prenasledovaní. Vynikala dobročinnosťou a veľkodušnosťou voči chudobným, chorým a zajatcom. Svätá Helena sa v roku 324 vybrala na púť do Svätej zeme a v Jeruzaleme na Golgote dala hľadať Kristov kríž. Zomrela 18. augusta 328 a pochovaná je v rímskom chráme S. Maria in Aracoeli. Znázorňuje sa s cisárskou korunou na hlave a s krížom v rukách. Vzýva sa ako patrónka baní a kopáčov pokladov, pomocníčka v boji proti ohňu a blesku, pri nájdení stratených vecí.
K tomu nás povzbudzuje zastávka v Kostole svätej Heleny v Stránskom.