Rajecké Teplice, známe svojimi prírodnými liečebnými kúpeľmi, sú tiež domovom významných sakrálnych pamiatok. V meste sa nachádza kostolík Nanebovzatia Panny Márie, vysvätený v roku 1909. Avšak, kvôli nedostatočnej kapacite bol postavený nový Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý v roku 2001 posvätil kardinál J. Ch. Korec.
Kostol Božského Srdca Ježišovho chce byť žriedlom, kde možno načerpať pre duchovný život. Ľudia prichádzajú do Rajeckých Teplíc za žriedlom liečivej vody.
Osobitná Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu
Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu začala v 12. storočí a dosiahla vrchol v 13. storočí. V ďalších storočiach túto úctu rozširovali mnohí svätci. Apoštolom liturgického kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol sv. Ján Eudes (+1680), ktorý zložil aj texty pre omšu a ofícium, a tak prvá liturgická slávnosť sa konala roku 1672. Na základe zjavení sv. Margity v rokoch 1673-75 sa úcta k Ježišovmu Srdcu veľmi vzmáhala, až roku 1856 pápež Pius IX. ustanovil tento sviatok pre celú Cirkev.
Scott Hahn o Najsvätejšom Srdci Ježišovom
Ďalšie Kostoly vo Farnosti
Okrem Kostola Božského Srdca Ježišovho sa v Rajeckých Tepliciach a okolí nachádzajú aj ďalšie významné kostoly, zasvätené rôznym patrónom:
- Nanebovzatá Panna Mária (Rajecké Teplice): Vstup do Kostolíka Nanebovzatej v Rajeckých Tepliciach nás vyzýva nasmerovať sa na nebeské veci, nasledovať Pannu Máriu v jej zjednotení s Kristom účasťou na svätej omši a živou modlitbou, vložiť sa do jej orodovania a ochrany.
- Všetci svätí (Kamenná Poruba): Pobudnutie v Kostole Všetkých svätých v Kamennej Porube môže znamenať pre nás oslavu Boha vo všetkých svätých, prežitie si spoločenstva so všetkými svätými v duchu živej viery s prosbou o pomoc pri dosiahnutí osobnej svätosti.
- Svätí Cyril a Metod (Poluvsie): Návšteva Kostola sv. Cyrila a Metoda v Poluvsí nás povzbudzuje zachovať si dedičstvo viery a nabrať posilu pre ohlasovanie evanjelia v dnešnom svete.
- Svätá Katarína Alexandrijská (Konská): Pobyt v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Konskej môže byť prosbou o zachovanie viery, čistoty i o vytrvalosť v životných skúškach.
- Svätá Helena (Stránske): K tomu nás povzbudzuje zastávka v Kostole svätej Heleny v Stránskom. Ako ona i my máme postaviť nad osobným krížom chrám svojej modlitby, svojho zjednotenia s Kristom.
- Povýšenie Kríža (Kunerad): Ukrižovaný Kristus nás v Kostole Povýšenia Kríža oslovuje: Až ja budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k sebe. Pod týmto znamením našej viery prežime si Kristovu obetu i našu spásu. Pod znamením našej nádeje načerpajme posilu a útechu.
Stránske: História a Kostol Sv. Heleny
Obec Stránske sa prvýkrát spomína v roku 1368 ako possessio Stranska. V roku 1368 žiadal miestny šľachtic Dominik Balog, syn Otta, povolenie pre stavbu miestneho kostola. Svoju žiadosť zdôrazňoval tým, že obec je značne vzdialená od rajeckého kostola a jej obyvatelia pre zimu, dážď a povodne nemôžu dochádzať do Rajca. Výstavbu farského kostola v Stránskom povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš 29. júna 1368.
Zrúcanina kostola sv. Heleny v Stránskom
Kostol svätej Heleny, ktorý postavili v druhej tretine 14. storočia prešiel niekoľkými úpravami. Zrúcanina kostola s obvodovými múrmi a kamennou vežou je dodnes svedkom bohatej histórie obce.
V súčasnosti prebieha záchrana pamiatky prostredníctvom OZ Obnova Slovenskej zeme pod vedením p.Jána Gašpierika za pomoci získavania grantových prostriedkov z MK SR pod dohľadom pamiatkárov ale aj archeologického dohľadu postupným zabezpečením obvodových múrov.
Frivald a Úcta k Panne Márii
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave. V roku 1413 si Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť. Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou.
Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej (Frivald)