V Zlatých Moravciach sa nachádzajú dva významné kostoly: farský, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, a Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý spravuje Kongregácia bratov tešiteľov. Tento článok sa zameriava na históriu, duchovný život a aktivity farskej komunity okolo Kostola sv. Michala Archanjela.
História a umelecké dedičstvo
Patrocínium chrámu sv. Michala archanjela sa v slovenských farnostiach objavuje pomerne často. Farský Kostol sv. Michala, archanjela, sa v slovenských farnostiach objavuje pomerne často. Pôvodný chrám sa nachádzal na mieste, kde je dnes námestie a kde stoja tri kamenné kríže. Neskôr bol postavený gotický kostol, ktorý Turci trikrát vypálili.
Súčasný farský Kostol sv. Michala, archanjela, bol prestavaný kardinálom v roku 1785. Kardinál dal v meste prestavať kaštieľ a v roku 1785 i farský Kostol sv. Michala, archanjela, a takisto dal vybudovať park. Kostolu daroval niekoľko vzácnych obrazov, medzi ktoré patrí aj maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 17. storočia. Darom chrámu pravdepodobne bol aj jeden zo štyroch obrazov s motívom Klaňania sa troch kráľov od významného antverpského maliara Abrahama Janssensa (1575 - 1632).
Interiér kostola
Zaujímavosťou je, že jej dominuje hlavný stĺpový oltár s ranobarokovým obrazom Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia.
Duchovný život a aktivity farnosti
Duchovný život farskej komunity okolo chrámu je do značnej miery dôležitým impulzom na rozvoj individuálnej spirituality človeka. Naša farnosť pre mňa predstavuje aj blízku duchovnú rodinu. Teším sa, že máme vo farnosti viacero spoločenstiev, kde sa spolu modlíme, budujeme priateľstvá, pomáhame si navzájom.“ A pridávajú sa aj mladí manželia Ján a Hanka Fintorovci: „My mladí v rámci našej farnosti pripravujeme mládežnícke sväté omše u nás s viac ako 20-ročnou tradíciou.
Okrem základného ,pastoračného servisu‘ - čiže vysluhovania sviatostí a prípravy na ne, slávenia svätých omší, spovedania či riadenia ekonomicko-administratívneho chodu farnosti - sa riešia aj individuálne požiadavky ľudí prichádzajúcich nielen kvôli duchovnej službe. Môžeme teda povedať, že ide o živú farnosť, čo sa prejavuje účasťou veriacich na sviatostnom živote, ale aj ochotou zapojiť sa do dobrovoľníckej či charitatívnej činnosti.
Program bohoslužieb a aktivity vo farnosti
Každú stredu po večernej svätej omši, čiže cca o 17.40 hod. býva vo farskom kostole moderovaná adorácia. Je to príležitosť byť istý čas s Pánom v jeho prítomnosti. Počas adorácie sa kňaz modlí za rôzne úmysly. Pozývame vás na uctenie relikvií svätých a blahoslavených. Každý druhý pondelok po večernej sv. omši sa v krátkosti predstaví život a charizma svätca a po nich sa prítomným udelí požehnanie relikviou. Veriaci si môžu relikviu uctiť pred a po sv. omšiach v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. Od pondelka 22.9.2025 si budete môcť uctiť relikviu sv.
Vo farnosti sa opakovane zachovávajú viac i menej formálne farské tradície. Peter Štálnik hovorí o tých, ktoré najviac rezonujú: „Určite je potrebné spomenúť pravidelnú púť ku Kaplnke sv. Každý rok sa na tomto mieste v najbližšiu nedeľu k sviatku sv. Anny slávi slávnostná svätá omša. Okrem toho sa každoročne tešíme na sviatok sv. Štefana na takzvanú folklórnu svätú omšu.
Život farnosti počas koronakrízy
Správca farnosti na margo obmedzení súvisiacich s koronakrízou hovorí: „Ako mnoho iných farností, tak aj my sme sa rozhodli pre streamovanie bohoslužieb. Ale nezostali sme len pri tom. Ľudia si mohli zapisovať úmysly, za ktoré sme sa potom počas adorácie modlili. Začali sme s biblickým kvízom. Raz za týždeň máme na nedeľné Božie slovo pripravených desať otázok. Raz za mesiac odpovede vyhodnocujeme a odmeňujeme malými pozornosťami tých, ktorí sa zapojili. Pred Veľkou nocou, keď už bolo možné aspoň individuálne vysluhovať sviatosti, prostredníctvom online tabuľky si ľudia dohodli termín a v presný čas pristúpili k sviatosti zmierenia. Mnohí kňazi, ale aj veriaci vnímajú, že do chrámov sa nevrátili všetci.
Keď sa pýtame, či to cítia aj v tejto farnosti, Peter Štálnik vysvetľuje: „Áno, ja osobne som čakal, že ten úbytok bude ešte väčší. Niektorí naši stáli veriaci nás predišli do večnosti, iní možno z viac či menej objektívnych príčin majú strach pred touto chorobou. I keď si osobne myslím, že práve miesto kostola je jedným z najbezpečnejších verejných priestorov. „Najmä ak ponúkne veriacim duchovné aktivity navyše a tie musí aj zrealizovať.
Napriek tomu si myslím, že ľudia sú tu skutočne solidárni. Zorganizovali sa a pomohli. Aj tento rok farníci absolvovali takpovediac farskú turistiku. Minulý rok na ňu skúsili prvýkrát pozvať ľudí z iných farností. Keďže sa iniciatíva stretla so značným záujmom, tento rok sa rozhodli vyjsť do prírody opäť s cieľovým bodom vrch Tribeč. Po niekoľkých rokoch odmlky sa oživilo aj vydávanie farského časopisu Farník.
Čo by zvereným veriacim prial ich duchovný otec Peter Štálnik? „Zo všetkého azda najviac by som im prial pevnú a živú vieru v Ježiša Krista. Nech nikdy nepochybujú o tom, že zmŕtvychvstalý Pán je prítomný uprostred ich života, nech už by bol akýkoľvek.