Kostol Panny Márie Ružencovej je rímskokatolícky kostol v Černovej, mestskej časti Ružomberka. Viaže sa k osobnosti černovského rodáka Andreja Hlinku, ktorý inicioval výstavbu kostola. Je urbanistickou a krajinárskou dominantou sídla Černová a dotvára jeho charakteristickú siluetu.
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Výstavba Kostola
Na výstavbu filiálneho kostola bola uskutočnená zbierka v Černovej. Koncom decembra 1905 bol vypísaný verejný súbeh na výstavbu Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Práca bola zadaná začínajúcemu mladému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Práce na stavbe sa začali v roku 1906 a trvali necelé dva roky.
Posviacka a Požehnanie
Posviacka nového kostola bola určená na nedeľu 27. októbra 1907. Vzhľadom k sporom medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym, ktoré vyústili do Hlinkovej suspendácie, nesmel černovský rodák osobne posvätiť kostol. Kostol bol požehnaný až v roku 1910 Andrejom Hlinkom.
Objekt reprezentuje neogotickú sakrálnu tvorbu slovenského architekta Milana Michala Harminca.
Architektúra Kostola
Kostol je situovaný na miernej vyvýšenine, východne od stredu obce Černová. Vstup do kostola je zo západnej strany. Chrám je jednoloďová stavba s transeptom s polygonálnym uzáverom presbytéria. Pôdorys kostola je tvaru latinského kríža. Jeho kapacita je asi 250 miest na sedenie.
Interiér
Presbytérium je polygonálne, päťuholníkové, zaklenuté rebrovou klenbou, dosadajúcou na konzoly s rastlinnou ornamentikou. Klenba kríženia transeptu je hviezdicová, po bokoch valená s lunetami. Loď je zaklenutá dvomi poľami krížovej klenby. Klenby dosadajú na hlavice združených prípor.
Vstavaná empora, prístupná vnútorným schodiskom má drevený parapet, je nesená stĺpmi s rastlinnými hlavicami, situovaná je v hĺbke ½ hlavnej lode kostola. Empora mala pôvodne drevenú konštrukciu, v roku 1983 bola staticky a stavebne upravená. Fasády v interiéri objektu sú hladké, bez plastického členenia, členené sú len okennými otvormi a príporami.
Exteriér
Vonkajšie fasády sú hladké, delené len okennými a dverovými otvormi. Okenné a dverové otvory hlavného vstupu a vstupu do veže majú lomený, prevýšený oblúk. Otvory okien majú šikmé ostenia, otvory v lodi a vo svätyni sú lancetové. Okenné otvory transeptu, orientované na južnej a na severnej stene sú združené, rozdelené medziokenným pilierom na dve časti (bifórium).
Hlavný vstup do kostola zo západnej strany má profilovaný neogotický portál. V redukovanej podobe je realizovaný i portál bočného vstupu zo západnej strany transeptu. Kordónovú rímsu tvoria trojuholníkové tympanóny so zuborezom. Okolo celého objektu obieha sokel prerušený vstupnými otvormi. Pred hlavným vstupom bolo vybudované predložené priamočiare schodisko. Strecha veže, ako i zastrešenie oktogonálnej hmoty schodiska je ihlanová s trojuholníkovými tympanónmi v spodnej časti. Z južnej strany je k objektu pristavná sakristia.
Interiér Kostola
Výmaľba interiéru z roku 1913 je od Jozefa Hanulu. Na hlavnom oltári sa nachádza socha patrónky kostola Panny Márie na rukách s dieťatkom Ježiškom podávajúca ruženec sv. Dominikovi a Kataríne Sienskej. Po stranách hlavného výjavu sú sochy sv. pápeža Klementa a sv. Vendelína.
Na dvoch bočných oltároch sa nachádzajú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a Sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom. Na troch oknách v lodi sú vitráže zobrazujúce svätcov a v ich dolnej časti biskupa Jána Vojtaššáka a Andreja Hlinku.
Nástenné fresky znázorňujú vybraných svätcov, ako napr. sv. František z Assisi, sv. Ľudmila, sv. Andrej-Svorad a Benedikt a pod. Dlažby v lodi sú keramické, ktoré nahradili nevkusné predchádzajúce keramické, po inštalácii podlahového vykurovania. V sanktuáriu je kamenná dlažba, ktorá bola realizovná v roku 1984.
Rekonštrukcie a Úpravy
V roku 2006 a 2007, veriaci pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského (správca farnosti v rokoch 2004-2018), vykonali rozsiahlu opravu interiéru kostola, pri ktorej bolo inštalované podlahové kúrenie, vytvorená spovedná miestnosť, vymenené lavice a vstupné dvere do kostola, obnovená sakristia, obnovená fasáda kostola, vymenené okná a upravený areál kostola. Zároveň bola pristavená kotolňa s prípojkou vody, WC a skladovými priestormi.
V roku 2010, pri príležitosti 100 rokov jeho požehnania, bol kostol 29.júna 2010 slávnostne konsekrovaný biskupom Mons.
Černovská Tragédia
Dôležitou časťou histórie Černovej bola Černovská tragédia, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907. Obyvatelia za pomoci kňaza a rodáka z Černovej Andreja Hlinku postavili kostol v Černovej. Na želanie obyvateľov mal vysvätiť kostol Andrej Hlinka avšak v tom čase bol suspendovaný a prednášal na Morave.
Maďarská cirkevná a svetská vrchnosť na čele so spišským biskupom Sándorom Párvym rozhodla proti obyvateľom Černovej. Vysviackou kostola bol poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik spolu s dekanom Pazúrikom a Jozefom Fischerom. Černovčania sa proti tomu postavili na odpor. Bránili posviacke hádzaním kameňov, ale aj vlastnými telami. Žandári napadli bezbranný dav streľbou, ktorej padlo za obeť 15 ľudí, 10 ťažko a 60 ľahšie zranili.
Pamätníky Černovskej Tragédie
V mestskej časti Ružomberok - Černová sa nachádza súbor pamiatok, ktoré pripomínajú tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali 27. októbra 1907. V tento deň bolo zastrelených 15 civilistov a mnoho ďalších obetí bolo ťažko zranených. Pri príležitosti stého výročia tragédie v Černovej boli 26. októbra 2007 odsúdené všetky formy násilia štátnej moci voči občanom.
Černová sa zároveň stala mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi. Pamätník Černovskej tragédie sa nachádza pri vstupe do Černovej, na dolnom konci ulice A. Hlinku. Pamätník obetí streľby sa nachádza na miestnom cintoríne vedľa kostola. Pamätník s menami obetí dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry. Autorom národnej kultúrnej pamiatky boli Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Pomník je 6,8 m vysoký a 14 metrov široký. Má tvar obráteného písmena T osadeného na nízkej kamennej mohyle a tvorí ho kríž, na ktorom je umiestnený reliéf Kristovej hlavy. Pod krížom sa nachádza vavrínový veniec.
Udalosť a Počet obetí:
| Udalosť | Dátum | Počet obetí |
|---|---|---|
| Černovská tragédia | 27. október 1907 | 15 |
Turistické Informácie
Z Černovej môžete vyraziť aj do okolitých hôr Národného parku Veľká Fatra. Ružomberok a jeho mestská časť Černová, ležia v Žilinskom kraji. Okresným mestom Ružomberok vedie železničná trať Žilina - Košice a cesty I/18 a I/59. Do mesta sa pohodlne dostanete aj autobusovou dopravou.
Černová je od kúpeľov v Lúčkach vzdialená 17,2 km, cesta autom vám zaberie 22 minút. Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a Liskovú, následne po ceste číslo 2213 až do Ružomberka. Môžete využiť i hlavný ťah, cesta číslo 18. Historická budova radnice je jednou z hlavných dominánt Ružomberka.
Nachádza sa v centre mesta, na Námestí A. Hlinku, hneď vedľa budovy farského kostola sv. Ondreja. Na budove sa oplatí všimnúť zdobené priečelie a peknú nárožnú vežu. Budova je štvorkrídlová, má pôdorys v tvare pravidelného štvoruholníka. Postavená bola na konci 19. storočia.
V južnej časti budovy bola dosť dlhú dobu aj rímskokatolícka fara, v ktorej pôsobil aj významný slovenský národovec, politik a kňaz Andrej Hlinka. Na budove má A. Hlinka aj pamätnú tabuľu. Okrem nej si ešte môžeme všimnúť aj pamätnú tabuľu a bustu R. W. Setona - Watsona.
Dnes je budova sídlom Mestského úradu. V budove okrem toho nájdeme napríklad aj primátora mesta, zástupcov primátora, prednostu Mestského úradu, hlavného architekta mesta a matričný úrad. Pred radnicou si môžeme pozrieť aj mariánsky stĺp Immaculaty z roku 1858.
Mesto Ružomberok patrí v súčasnosti k turistami vyhľadávaným mestám na Slovensku. Vďaka množstvu historických, ale i kultúrnych a prírodných pamiatok v meste a v jeho okolí si tu mnohí návštevníci prídu na svoje. Okresné mesto Ružomberok leží v Žilinskom kraji, v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej, obklopené pohoriami Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy. Je tiež centrom dolného Liptova.
Každá stavba v centre Ružomberka dýcha históriou a spomína na výrazné osobnosti alebo udalosti. Najcharakteristickejším pre Ružomberok je jeho historické námestie. Spočiatku bolo obrastené ružovými krami, podľa povesti práve toto miesto dalo vzniknúť názov mesta - Vrch ruží. Dominantu mesta tvorí Kostol sv. Ondreja a Hlinkovo mauzóleum. Pozoruhodná je tiež budova radnice, oproti ktorej stojí Mariánsky stĺp. Na druhej strane námestia, za alejou starých stromov, sa nachádzajú staré meštiacke domy rozličných slohov. Medzi nimi je aj rodný dom hudobného skladateľa Jozefa Chládeka. Turistov upúta aj budova povestného ružomberského gymnázia, na ktorom študovali najvýznamnejšie slovenské osobnosti. Námestím sa tiahne Park Andreja Hlinku.
Vysadili tu pagaštany konské a lipy malolisté, ktoré dosahujú aj stovky rokov. Na konci Námestia Andreja Hlinku sa nachádza Kostol povýšenia sv. Najstaršou pamiatkou na námestí v Ružomberku je starobylý katolícky parochiálny chrám sv. Ondreja. Vznikol prestavbou z pôvodného gotického Kostola sv. Ladislava zo 14. stor. V 18. storočí kostol barokovo upravili. Radikálnou prestavbou v duchu neorománskeho štýlu prešiel kostol v rokoch 1902 - 1903, kedy stratil podstatnú časť svojho stredovekého charakteru. Interériu kostola dominujú umelecké diela majstra Hanulu, vitráže majstra Ľudovíta Fullu či rezby Alexandra Belopotockého.
Ďalšou dominantou mesta Ružomberok, ktorá spája Námestie A. Hlinku so zvyšnými časťami centra mesta, sú Ružomberské schody. Schodísk je celkovo až šesť a patria medzi slovenské rarity. Celkovo pozostávajú z 579 schodov, pomocou ktorých sa môžete dostať na Námestie Andreaja Hlinku. Dôvodom tejto rarity je to, že hlavné námestie je postavené na miernom kopci nad centrom mesta. Schody vás dovedú k farskému Kostolu sv. Hneď vedľa kostola stojí ďalšia dominanta námestia, historizujúca radnica z roku 1898.
Jednou z najmodernejších škôl svojho času na Slovensku bola bývalá ľudová škola z roku 1933, ktorá sa nachádza vedľa radnice, kde sa nad arkádami skvie súsošie majstra V. Mariánsky stĺp stojí pred radnicou. Bol postavený v roku 1858. Sochárske dielo vyhotovil majster Alexander Belopotocký. Stĺpu na jeho vrchole dominuje kamenná pozlátená socha Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorá stojí na zemeguli, ktorá je ovinutá pozláteným hadom. Okolo hlavy má svätožiaru lemovanú dvanástimi hviezdičkami. Kostol povýšenia sv. Rímskokatolícky Kostol povýšenia sv. Kríža je jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou. Postavili ho v roku 1806. Vznikol ako súčasť piaristického kláštora.
V meste Ružomberok nájdete ešte množstvo ďalších pamiatok ako meštianske domčeky, kostoly, pamätníky či zaujímavá historická budova železničnej stanice. Všetky písomné a iné hnuteľné pamiatky mesta ukrýva budova Liptovského múzea. Synagóga sa nachádza neďaleko ružomberských schodov. Patrí k najkrajším a najzaujímavejším kultúrnym pamiatkam v Ružomberku. Je to trojloďová neorománska stavba z roku 1880. Staviteľom synagógy bol Juraj Lukáč. Piaristický kláštor je dvojpodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1888 - 1889. Stojí na mieste starej piaristickej školy z roku 1735. Stavbe dominuje stredný rizalit členený lizénami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Kaštieľ sv. Kaštieľ sv. Žofie bol kedysi veľmi významnou budovou. Do dnešných dní sa však z neho zachovalo len málo. Žiaľ je v súkromnom vlastníctve a jeho časť sa premenila na obchodné centrum. Nachádza sa v centre mesta, na Nábreží M. R. Štefánika.
Prvá zmienka o ňom siaha do roku 1397. Bolo tu sídlo krajinského súdu, tu sa uskutočnil Ružomberský a Černovský proces, ktorý mal ohlas v celej Európe a odkryl svetu útlak Slovákov. Po roku 1968 využívala jeho priestory aj sovietska armáda. Koncom 20. storočia bol už kaštieľ v dezolátnom stave. Zaujímavá je aj budova železničnej stanice v Ružomberku z roku 1870. Obnovená topoľová aleja vedie na mestský cintorín, kde našli večný oddych známe osobnosti slovenského života - rodiny Makovickovcov, Krčméryovcov, ďalej tu leží aj Ľudovít Fulla a mnohí iní. Nad cintorínom nájdeme aj jedinú liptovskú kalváriu z roku 1873, zakončenú kostolom.