Obec Čierny Brod, situovaná v malebnej Podunajskej nížine na nive Dudváhu, sa môže pochváliť bohatou históriou a významnými kultúrnymi pamiatkami. Medzi ne neodmysliteľne patria dva kostoly: rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža a Kostol Narodenia Panny Márie.
Obec bola doložená v roku 1217 pod názvom Kusoud. Medzi jej ďalšie názvy patria Wyzkeleth Kosod (rok 1297), Wyzkeleth alebo Wyzkelethkusod (rok 1411), Wyzkeleth alebo Kyskyrth (rok 1412), Felwyzkeleth (rok 1437), Viszkelet (rok 1773) a Čierny Brod (rok 1948). Obec sa spomína v roku 1223, kedy už bola známa. Do 16. storočia patrila Bratislavskému hradu, od 16. storočia ju malo vo vlastníctve šintavské panstvo. Panstvo Čeklís malo Čierny Brod vo vlastníctve od roku 1817. Počas roku 1715 bývalo v obci niekoľko zemianskych rodín. V tomto období tu bolo 8 daňovníkov. Oproti tomu v roku 1828 sa tu nachádzalo 126 domov a 909 obyvateľov.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, prvýkrát spomínaný v roku 1396 ako fília farnosti v Hegyi (dnes súčasť obce Čierny Brod). Pravdepodobne neskorogotická stavba v časoch tureckých vojen a náboženských nepokojov schátrala a preto bola v polovici 18. storočia zbúraná. Na jej mieste bola v rokoch 1758-1759 grófom Károlyom Esterházym, egerským biskupom postavený neskorobarokový kostol na základe projektov staviteľa Jakaba Fellnera, pracujúceho v službách Esterházyovcov.
Zemetrasenie v roku 1763 poškodilo vežu kostola a jeho pruské klenby. Stavba bola ale na biskupov príkaz obnovená. Potom bol kostol už len opravovaný a pristavaná sakristia, teda zachoval sa v pôvodnom neskorobarokovom stave. V súčasnosti sa pripravuje generálna obnova stavby. Je to monumentálna jednoloďová stavba s presbytériom s oblým uzáverom, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Fasády kostola členia lizénové rámy členené pásovou šambránou.
V obci sa nachádza neogotický rímskokatolícky Kostol sv. Anny a Turzovská kaplnka sv. Anny pochádzajúca zo 17. storočia má tvar jednoloďovej ranobarokovej stavby s pravouhlým ukončením presbytéria. Nemá vežu a pôvodne bola súčasť zemianskeho sídla, ktoré je v súčasnosti zaniknuté. V roku 1747 kaplnku zrekonštruovali. Turzovská kaplnka sv. Anny má pravouhlý záver. Zaujímavosťou sú fasády kaplnky.
Tabuľka: Vývoj názvov obce Čierny Brod
| Rok | Názov |
|---|---|
| 1217 | Kusoud |
| 1297 | Wyzkeleth Kosod |
| 1411 | Wyzkeleth alebo Wyzkelethkusod |
| 1412 | Wyzkeleth alebo Kyskyrth |
| 1437 | Felwyzkeleth |
| 1773 | Viszkelet |
| 1948 | Čierny Brod |
Kostol Narodenia Panny Márie
Uprostred malebnej obce Čierny Brod, v jej časti Heď, sa nachádza nenápadný, no mimoriadne vzácny Kostol Narodenia Panny Márie. Táto románska sakrálna pamiatka, postavená v prvej štvrtine 13. storočia, patrí medzi najvýznamnejšie historické stavby na Slovensku. Jeho poloha na miernom návrší dodáva miestu výnimočný charakter.
Kostol Narodenia Panny Márie bol postavený v rokoch 1220 - 1230 skúsenými majstrami, ktorí sa podieľali aj na stavbách v neďalekých Diakovciach. Vznikol ako tehlový kostolík a v prvej štvrtine 13. storočia, patrí medzi poklady stredovekej architektúry, ktoré dodnes fascinujú svojou estetickou aj historickou hodnotou. Tehlový kostolík postavili niekedy v 20. alebo 30. rokoch 13. storočia vo vyvýšenej polohe majstri zo stavebnej huty, ktorá postavila trojloďový kostol v neďalekých Diakovciach. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu bez veže a s polkruhovou apsidou.
Okolo roku 1550 nastala prvá veľká prestavba. Apsidu nahradilo polygonálne presbytérium, loď získala bočné prístavby a pribudla veža. Okolo roku 1550 (uvádza sa aj obdobie začiatkom 16. storočia) bola stavba rozšírená. Pôvodnú apsidu nahradilo podstatne dlhšie polygonálne presbytérium, k západnému priečeliu bola pristavaná veža a loď bola rozšírená prístavbou nižších bočných lodí.
V 18. storočí sa barokové zásahy postarali o ďalšie zmeny - pribudla sakristia a pod kostolom vznikli tri krypty. V druhom desaťročí 18. storočia nastala zmena v roku 1752, kedy sa realizovala rozsiahla obnova objektu, v rámci ktorej k nemu pristavali sakristiu. Niekedy v tomto období zrejme vybudovali aj tri krypty pod kostolom, spomínané v rokoch 1756 a 1781. Dve z nich patrili rodom Jezernických a Hediovcov, tretia obci.
Osud však nebol ku kostolu vždy priaznivý. Požiar v roku 1915 spôsobil značné škody. Významným zlomom v architektonickom vývoji stavby bol požiar v roku 1915. V nasledujúcich rokoch (pred rokom 1931) boli odstránené bočné lode a odkryté pôvodné fasády. Počas rekonštrukcie v rokoch 1940 - 1943 bol kostol vrátený k svojmu pôvodnému románskemu vzhľadu. K rozsiahlej obnove kostolíka potom došlo v rokoch 1940 - 43, keď bola obec pričlenená Viedenskou arbitrážou k Maďarsku. Vtedy odstránili vežu a fasády lode rekonštruovali do románskej podoby. Ešte v 60. rokoch 20. storočia sa spomína ako ruina.
Kostol Narodenia Panny Márie je dokonalým príkladom románskeho tehlového staviteľstva. Jeho fasády kostolíka zdobia polvalcové prípory, ktoré v hornej časti prechádzajú do oblúčikov (po 12 na bočných stenách lode, 8 na západnom priečelí), podobné, ako v prípade kostola v Lábe. Nad oblúčikmi sa nachádza ďalší ozdobný prvok - tehlový vlys v ploche steny (nie plastický). Priestor medzi dvoma vodorovnými pásmi tehál vyplnili stavitelia tak, že vždy dve tehly opreli o seba, čím vznikol trojuholníkový vzor. Ozdobnosť ešte zvýrazňoval kontrast medzi červenou farbou tehál tvoriacich vlys a bielou vakovkou okolitého muriva. Môžeme tu v podstate hovoriť o pokročilej redukcii tzv. lombardského vlysu.
Pútavé sú aj zamurované fragmenty náhrobnej dosky z 13. storočia či románske portály na západnej a južnej strane lode. Napravo od západného vstupu je v stene zamurovaná časť náhrobnej dosky, prípadne oltára (antependium) zo začiatku 13. storočia (20. - 30. roky). Pôvodná klenba presbytéria bola zbúraná a nahradil ju plochý drevený strop.
Dnes je kostolík zastrešený a staticky zabezpečený, no jeho interiér zostáva nevyužívaný. Kostolík nie je v najlepšom stave, nepoužíva sa a je bez vnútorného vybavenia. Ku koncu 20. storočia prešiel rekonštrukciou, sanovali statiku, obnovili strechu a na začiatku 21. storočia bolo upravené okolie. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v Košútoch spravovanej farským úradom v Galante.
Ak chcete tento historický skvost navštíviť, je potrebné kontaktovať farský úrad v Galante, pod ktorý kostol patrí. Obec Čierny Brod leží len 8 km južne od Galanty a kostol je ľahko dostupný autom. Obec sa nachádza 8 km južne od Galanty. Kostolík stojí v časti Heď (Hegy), pôvodne samostatnej obci. Návštevu kostolíka je zrejme lepšie dohodnúť vopred, ak chcete mať istotu, že sa dostanete aj dovnútra.
Kostol Narodenia Panny Márie nie je len architektonickým klenotom, ale aj významnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. V roku 2009 sa objavil ako jeden z motívov na prvých slovenských eurových známkach. Kostolík sa stal jednou z predlôh pre prvé eurové známky, vydané 2. januára 2009.
Aj keď je dnes jeho využitie obmedzené, kostolík zostáva povinnou zastávkou pre každého, kto sa zaujíma o históriu a architektúru. Hoci je dnes kostolík málo využívaný, jeho historická a architektonická hodnota ho radí medzi povinné zastávky pre milovníkov stredovekej architektúry a histórie.
Vydajte sa na výlet do minulosti a objavte čaro Kostola Narodenia Panny Márie v Čiernom Brode.
S obcou Čierny Brod súvisí obec Hegy, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1337. Bola súčasťou majetkov Bratislavského hradu. V neskoršom období získali obyvatelia zemianské výsady. V 18. storočí ju vlastnili viaceré zemianské rody a v roku 1715 bola obec Hegy kuriálnou obcou. V roku 1828 mala obec 22 domov a 165 obyvateľov.
V mestskej časti Heď sa nachádza rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie. Ide o jednoloďovú románsku stavbu z 13. storočia, ktorá má polygonálne ukončenie presbytéria. Kvôli striedaniu majiteľov počas reformácie bol kostol v 17. storočí v zlom technickom stave.
V časti Hegy sa nachádzajú zrúcaniny románskeho kostola a románsky náhrobník zo začiatku 13. storočia a neskororenesančná kúria zo začiatku 17. storočia a tiež neskoroklasicistický Trojičný stĺp pochádzajúci z 2. polovice 19. storočia.
Čierny Brod je malá dedinka neďaleko Sládkovičova. Typicky maďarsko-slovenská. Na rovine, primknutá k Čiernej Vode, malej riečke, obklopená poliami a kde tu roztrúsenými fľakmi listnatých lesíkov. Pokojná, trochu prispaná. V jej časti Hegy je tzv. Hegyeský kostolík. Úžasná stavba. Takmer reklama na stavebný materiál - pálenú tehlu. Ibaže pálená tehla, z ktorej je postavená má hádam 700 - 750 rokov! Nechránia ju žiadny strašiaci, obklopuje ju trávnik, upravená terasa s kamenným múrikom, susedí jej drevená zvonica so starobylo pôsobiacimi zvonmi, baroková kaplnka, malé detské ihrisko a zmiešaná stará a nová dedinská zástavba. Tá nová, pôsobí ako Beverly Hills. Od ostatného sveta ju oddeľuje oplotenie a brána uzatvárajúca vjazd na súkromnú komunikáciu.
Posledný československý prezident Václav Havel hovorieval: Jsme země plná paradoxů. Tento malý fľak zeme tak naozaj pôsobí. Raný stredovek v podobe románskeho kostola, koniec monarchie v barokovej kaplnke, éra robotnícko-roľníckej diktatúry v rodinných domoch 20. storočia a čistá súčasnosť „dediny v dedine“ v podobe modernej izolovanej zástavby. Niekde medzi tým ešte schovaný strojno-traktorový dvor, ktorý zrodil socializmus a transformoval kapitalizmus. Našťastie sa vytratil z výraznejšieho pohľadu.
Keď som po prvý krát hľadal kostol Narodenia Panny Márie (ako sa správne označuje táto románska stavba), vjazd do dvora s traktormi, náklaďákmi a pluhmi bol rovno povedľa nej. Všetko naokolo bolo rozjazdené ako dráhy na tankodrome. Kaplnka bola otvorená a vo vnútri boli len čierne máry (nosidlá na truhly) s akýmsi maďarským nápisom. Akoby čakali, že odnesú kaplnku do úplného zabudnutia. Všetko sa zmenilo. K lepšiemu.
Neviem komu konkrétnemu by bolo treba poďakovať za záchranu, obnovu a prezentáciu tejto pamiatky. Môžem to spraviť len „virtuálne“, ale napĺňa ma spokojnosť a radosť keď vidím, že „veci sa dejú“. Bez zbytočného kriku, sebaprezentovania a nárekov v masovokomunikačných prostriedkoch o nezáujme štátu.
Hegyeský kostol som po prvý krát fotil v presvedčení, že čoskoro poslúži ako stavebný materiál na vydláždenie vjazdov do garáži domov v okolí. Dnes je z neho viac ako dôstojný pamätník stredoveku na Slovenska.
Kostol je kostol a asi ho inak ani vnímať nebudeme. Ale predstaviť si dobu jeho vzniku v súvislosti s udalosťami, ktoré sa diali je zaujímavé. Historicky najdôležitejšia udalosť bude asi vydanie Zlatej buly Ondreja II. v roku 1222. Priznal ňou staršie práva malej šľachte, serviantom, ktoré poškodil kráľ svojou donačnou politikou. V Stoličnom Belehrade im priznal všetky práva od čias Štefana I., okrem práva ius resistendi, klásť odpor kráľovi. Udalosť, ktorú neopomenie žiadna učebnica dejepisu.
Ďaleko menej známy je príbeh z leta roku 1213. Kráľ Ondrej II. sa vybral so svojím vojskom do Haliča a kráľovná sa mala stať obeťou vraždy. Kráľovská moc a osoba panovníka zväčša vzbudzovali u istej časti obyvateľstva potrebu búriť sa. Keďže svetská aj cirkevná moc si išli ruka v ruke v túžbe vládnuť, nebolo nič neobvyklé keď sa aj duchovní predstavitelia zapojili do vzbury. Tak sa do rúk vzbúrencov dostal odkaz arcibiskupa Jána , ktorý v latinčine znel: Reginam occidere nolite timere bonum es tis omnes consentiunt ego no contradico. Na odkaze je dôležité, že neobsahuje čiarky! Obsah odkazu si vzbúrenci vyložili ako: Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.
28. septembra 1213 kráľovnú Gertrúdu v pilišských lesoch (po maďarsky Pilis, územie v Maďarsku) prepadli a župani Peter a Šimon ju zabili. Počas vyšetrovania sa medzi podozrivými objavil aj spomínaný arcibiskup a jeho odkaz. Ján sa obhájil, pretože odkaz interpretoval s iným významom. „Čiarky“ umiestnil na iné miesta a význam odkazu sa úplne zmenil: Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie - som proti. Ondrej II. zomrel v roku 1235.
Až do januára 1945 stál v obci Mašková neďaleko Lučenca evanjelický kostol, ktorého počiatky siahali možno ešte do románskeho obdobia. Až do druhej polovice 14. storočia siahajú dejiny farského Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v obci Dechtice. Rozsiahla prestavba v 17. storočí zmenila jeho vzhľad. Kostol z 13. storočia svedčí o bohatej histórii. V obci stál románsko-gotický kostolík datovaný až do 13. storočia. Až do 18. storočia stál v obci tehlový románsky kostol, ktorý vtedy barokovo prestavali a zmenili jeho orientáciu o 180 stupňov. Až do roku 1973 stál v obci Zeleneč neďaleko Trnavy starý kostol, ktorého pôvod siahal až do 15. storočia. Až do roku 1956 stál v obci románskogotický kostolík Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený Sv. krížu z 13. storočia. Až do roku 1938 stál v obci Kalinkovo románsky kostolík zo začiatku druhej polovice 13. storočia. Po postavení nového kostola v obci chátral, kým ho nezbúrali.