Pôst je obdobie, v ktorom sa človek úplne alebo čiastočne vzdáva jedla a iných pôžitkov a väčšinou je nábožensky motivovaný.
Najväčší kresťanský pôst je 40 dní pred Veľkou Nocou. Pred Veľkou nocou máme prípravné 40-dňové pôstne obdobie. Podobné prípravné obdobie - Advent - je aj pred Vianocami: je to čas radostného očakávania narodenia Spasiteľa.
Obrad posypania popolom na Popolcovú stredu.
Čo je Popolcová streda?
Popolcovou stredou začíname Pôstne obdobie. Symbolicky sú práve v tento deň kresťania pri bohoslužbách značení popolom na čelo.
Kňaz im pritom vraví: "Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" a "Kajajte sa a verte evanjeliu".
Čo symbolizuje Popolcová streda pre kresťanov?
Pôstne zvyklosti
- Kresťania sa tiež majú zdržiavať hlučných zábav.
- Pôst viaže len veriacich.
- Katolíci zachovávajú najprísnejší pôst na Popolcovú stredu a na Veľký piatok.
- Majú sa vtedy zdržiavať akéhokoľvek mäsitého pokrmu, a len trikrát za deň si niečo zajesť.
- Tradične sa hovorí: raz dosýta, dva razy do polosýta.
- Bezmäsitý pôst v tieto dva dni viaže všetkých veriacich od 14 rokov do konca života.
- Prísne pravidlo jedného sýteho a dvoch polosýtych jedál však viaže len od 18. do 60. roku života.
- Za nedodržanie pôstu nie sú stanovené tresty. Je to vec svedomia každého veriaceho.
Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry).
Veľká noc vs. Vianoce
Najväčším kresťanským sviatkom je slávnosť Kristovho zmŕtvychvstania, Veľkonočná nedeľa.
Symboly Veľkej noci.
Čo je Zelený štvrtok?
Na Zelený štvrtok si Cirkev pripomína ustanovenie svätej omše a sviatosti kňazstva. Je to deň, kedy Ježiš Kristus s apoštolmi slávil Poslednú večeru.
Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Na Zelený štvrtok okrem toho prestávajú zvoniť zvony - ako znak spoluúčasti s utrpením Krista.
Názov "zelený" sa nepoužíva univerzálne, ale iba v niektorých oblastiach. Sú jazyky, ktoré namiesto toho používajú výraz "Veľký" alebo "Svätý" štvrtok. U nás daný názov podľa niektorých vysvetlení súvisí s bylinami, ktoré Židia jedávali na Veľkonočné sviatky. Iné zdôvodnenia poukazujú na Getsemanskú záhradu, kam sa Kristus pobral s apoštolmi po Poslednej večeri.