Kostol svätej Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici, známy aj ako špitálsky kostol "Alžbetka", je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta. Nachádza sa na Dolnej ulici a je druhou najstaršou sakrálnou stavbou v Banskej Bystrici. Jeho história je úzko spojená s charitatívnou činnosťou špitálu, ktorý poskytoval útočisko a zdravotnú starostlivosť starým a nevládnym občanom, predovšetkým baníkom.
Založenie a Gotické Obdobie (14. - 16. storočie)
Kostol sv. Alžbety bol dostavaný a založený niekedy v roku 1303. Kláštorný kostol sv. Alžbety s tromi kaplnkami sa spomína už v roku 1306. Zároveň je tento kostolík aj prvou gotickou stavbou v meste. Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. Kostol sv. Alžbety, zvaný aj "Alžbetka" postavili okolo roku 1335 (staršia literatúra uvádza r. 1303) ako súčasť mestského špitála.
Pôvodne je to jednoloďová stavba s polygonálnou svätyňou a zaklenutou gotickou rebrovou klenbou. Loď bola plochostropná. Svätyňu okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Súčasne kostol rozšírili prístavbou bočnej južnej lode. Pri kostole bol cintorín viditeľný ešte v r. 1761.
V roku 1605 kostol vyhorel a zachovala sa iba svätyňa a severný múr lode. V časoch nepokojov (v roku 1605) podľahol kostol, spolu so špitálom a dvoma mlynmi, veľkému požiaru. Z malého jednoloďového gotického kostolíka sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode.
Baroková Prestavba (18. storočie)
Zásadná prestavba sa udiala v barokovom štýle v rokoch 1738 - 1748. V r. 1748 pristavali k pôvodnej svätyni barokový kostol s polkruhovou svätyňou, zaklenutou pruskou klenbou. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Kostol má severno-južnú orientáciu. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou po novom sv. Anne. Severný múr bol zachovaný ako priečelie. Sakristia má krížovú klenbu a je pripojená k južnej strane svätyne, pričom jedným poľom rebrovej klenby dosadá na hladké konzolové hlavice. Na severnej strane je chór, pôvodne s konklávnou poprsnicou. Južná stena lode bola asanovaná. Loď bola následne rozšírená južným smerom a ukončená svätyňou s polkruhovým záverom. Celá loď bola zaklenutá valenými lunetovými klenbami, pričom medziklenbové pásy dosadajú na systém zdvojených prístenných pilastrov.
Puristická Obnova a Novogotické Úpravy (19. storočie)
19. storočie predstavovalo vo vývoji kostola zaujímavé obdobie. Kostol opäť prechádza obnovou - v roku 1839 a hlavne v rokoch 1876 - 1877. V r. 1876 bol kostol puristicky zreštaurovaný A. Stornom v duchu romantizujúceho historizmu. V tom čase pôsobil v Banskej Bystrici biskup Arnold Ipolyi (⃰1823 - †1886). Práce na obnove realizoval v duchu historického purizmu Franz Storno starší (1821⃰ - †1907). Do súčasnosti ich realizáciu v rámci kostola sv. Alžbety pripomínajú pamätné tabule na južnej a severnej stene bývalej gotickej svätyne.
Priečelná fasáda bola gotizovaná, do fasády boli prerezané dve novogotické kružbové okná a v strede medzi nimi vybudovaný novogotický vstup s kamenným ostrolukým portálom v uzávere lomeného oblúka s reliéfom Krista v tympanóne, nad ktorým je maľba Ježiša a Samaritánky. Portál bol vsadený do vimperkovanej niky ukončenej fiálou. Do južnej strany kaplnky sv. Anny boli vsadené sedile s hladkou kamennou lomenou šambránou. Bol rozšírený chór a pristavaná drevená vežička s ihlanovou strechou. Hlavný novogotický oltár je z r. 1877. Oltárny obraz bol namaľovaný Jozefom Murgašom, kňazom pôsobiacim v USA, rodákom z Tajova, vynálezcom rádiotelegrafie, ktorý bol tiež zručným maliarom. Vnútorné barokové zariadenie bolo odstránené a nahradené novogotickým.
Zo strany Dolnej ulice dostala baroková loď novogotickú fasádu s cieľom zosúladiť ju s pôvodnou gotickou stavbou. Baroková vežička vo vrchole bola odstránená a fasádu ukončili vysokým štítom, vo vrchole ktorého bola postavená nová novogotická veža s ihlanovou strechou a 4 malými nárožnými vežičkami. Viacero grafík, malieb a fotografií zachytáva kostol práve s touto vežičkou, ktorá sa stala ikonickým prvkom tejto pamiatky. Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno.
20. a 21. storočie: Obnova a Súčasnosť
Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. V roku 1944 počas Slovenského národného povstania pri ústupu povstalci vyhodili neďaleký most ponad potok Riečka a sila explózie zničila aj strechu veže špitálskeho kostola. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila.
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky. Súčasťou renovácie bola aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch. Do pôvodnej podoby bololo zastrešenie veže zrekonštruované počas komplexnej obnovy, ktorú symbolicky zavŕšila slávnostná posviacka kostolíka 25. septembra 2021.
V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul. Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici.
V roku 2021 bola ukončená komplexná rekonštrukcia Kostola sv. Alžbety, vrátane interiéru a inventáru kostola.
Špitál a Jeho Vplyv
História kostola je od začiatku úzko spätá s charitatívne - duchovnou inštitúciou špitálu - tzv. xenodochia, ktorý poskytol trvalý útulok pre duchovnú a zdravotnú pomoc starým a nevládnym občanom mesta. V tomto prípade to boli predovšetkým starí baníci. Niektorí autori dokonca datujú vznik špitálu ešte do prvej polovice 13. storočia, tieto údaje sú však nepodložené. V r. 1353 sa spomína kostol práve v spojení so špitálom a reálnou skutočnosťou ostáva, že počiatky banskobystrického špitálu možno datovať približne od r. 1335 - 1363.
Vo svojom počiatočnom období bol špitál pod správou farského kostola. Poukazuje na to skutočnosť, že v auguste 1363 došlo k dohode medzi bohatým ťažiarom Petrom Karolom a farárom Štefanom z farského kostola, ktorí spísali zámennú zmluvu týkajúcu sa špitálu. 14. augusta 13/6/3 „Ostrihomský arcibiskup Mikuláš potvrdzuje zámennú zmluvu Petra Karoliho a farára Štefana z 3. augusta o banskobystrickom Špitáli sv. Alžbety.“
Treba mať na pamäti, že banskobystrický špitál v tom čase pozostával z kostola sv. Alžbety, budovy chudobinca, rektorátu a dvoch mlynských hospodárstiev, inými slovami povedané, jeho rozmer nebol len duchovný či sociálny, ale tiež ekonomický, a ten v konečnom dôsledku zvyšoval záujem o patronátne právo nad špitálom.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1303 | Založenie kostola sv. Alžbety |
| 1605 | Požiar kostola |
| 1738-1748 | Baroková prestavba |
| 1876-1877 | Puristická obnova a novogotické úpravy |
| 2021 | Ukončenie komplexnej rekonštrukcie |