Veľký kňaz je Kristov posol, ktorý privádza duše k Pánovi a prináša prameň spásy. Vlieva do duší svetlo viery a múdrosti, do sŕdc vlieva sily spásne, pokoj a radu v úzkosti. Jeho slová zostávajú v pamäti a odrádzajú od hriechov.
Vitaj nám, deň našej spásy, čo nám Pán dal v štedrosti, vitaj, Kristov kríž prekrásny, zažeň od nás temnosti. Vitaj nám dnes, Cirkvi knieža, nesieš nám znamenie kríža.
Príklad Veľkého Kňaza: Dolindo Ruotolo
Dolindo Ruotolo bol kňaz mimoriadne vyžarujúci kresťanské čnosti. Mal veľmi veľa spoločného s Pátrom Piom, stigmatizovaným kapucínom z Pietrelciny. Aj otec Dolindo mal dar čítať v ľudských dušiach a mnohé z nich priviedol na správnu cestu. Dôkazom jeho neobyčajnosti bolo mnoho prekážok a protivenstiev, najmä v pastoračnom úsilí. Napriek všetkým problémom, ktoré musel prekonávať, a zákazom, ktoré ho postihli, nezanevrel na Cirkev a všetko vnímal ako výzvu meniť predovšetkým seba.
Svätý Páter Pio z Pietrelciny hovorieval veriacim, ktorí za ním prichádzali až z Neapola: „Prečo cestujete za mnou? Veď v Neapole máte veľkého kňaza a svätú dušu!“
O tom, kto bol otec Dolindo, najlepšie svedčia slová svätého Pátra Pia z Pietrelciny. Veriacim, ktorí za ním prichádzali až z Neapola, hovorieval: „Prečo cestujete za mnou? Veď v Neapole máte veľkého kňaza a svätú dušu!“ Môže existovať lepšie odporúčanie na kňaza, pred ktorého spovednicou stávali desiatky metrov dlhé rady penitentov a po jeho kázňach sa spúšťal hromový aplauz? Asi nie.
Novéna odovzdanosti od kňaza Dolinda Ruotola
Životopisný príklad: Jozef Krišanda
Jozef Krišanda už vtedy lietal v aeroklube na vetroňoch. Po maturite chcel ísť za dopravného pilota, a tak sa prihlásil na Vysokú školu dopravnú do Žiliny. Poslali ho na podrobnú leteckú zdravotnú prehliadku do Prahy. A tam mu zistili niečo, prečo mu nedovolili dokončiť kurz a získať pilotný preukaz čo i len na vetroňa. Bola to preňho rana.
Raz sa mu pri pokuse o lietanie s padákom stala nehoda. Primitívny padákový klzák prvej generácie za jeho chrbtom sa prudko nafúkol a zmenil sa na hlavnú plachtu pirátskej plachetnice. Vytrhol Jozefa z predklonu, prudko ním kmasol dozadu, až mu nohy vyleteli nad hlavu, a šmaril ho na chrbát. Bolo to rýchle a reflexívne. Pravá ruka chcela zmierniť dopad a odnieslo si to vyskočené rameno. Niečo také som videl prvýkrát v živote. Zdeformované plece s čudnou hrčou vpredu. Muselo to príšerne bolieť, no Jozef nevyronil ani slzičku. Keď sa ako-tak pozviechal, nesmelo som navrhol nemocnicu. Bez slova si prikľakol pravým kolenom lakeť zranenej ruky. Napriek mojim protestom trhol, ozvalo sa lupnutie a rameno nadobudlo pôvodný tvar. Pravačkou urobil minimalistický znak kríža a vydýchol si. „Budem môcť dať večer na konci vešpier požehnanie. Mám dnes diakonskú službu v katedrále.“
Boli sme bohoslovci, no priatelili sme sa už od gymnázia.
Ďalší príklad kňaza
- Dátum a miesto narodenia: neuvedené
- Dátum a miesto vysvätenia: 5. júla 1941 v Brne
- Dátum a miesto úmrtia: 18. neuvedené
Teológiu študoval v Prahe, za kňaza bol vysvätený 5. júla 1941 v Brne. Zostal pôsobiť v Českej republike, do r. 1943 v Brne, do r. 1945 v Jihlave. Potom pôsobil v Opave, najprv ako kaplán, potom ako administrátor, neskôr ako dekan-farár vo Farnosti Ducha Svätého. V r. 1965 mu bol udelený súhlas na spravovanie Rudnianskej expozitúry. V r. 1975 spravoval farnosť Spišská Nová Ves. V r. 1986 bol zvolený za dekana-farára v Levoči. Úrad vykonával od 1. februára 1987, no onedlho zomrel.