Slovenská cirkevná história je bohatá na významné osobnosti, ktoré svojím životom a prácou prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života na Slovensku. Medzi nimi majú významné miesto kňazi a rehoľníci, ktorí pôsobili v rôznych oblastiach pastorácie, školstva a misijnej činnosti.
Zastúpenie náboženstiev na Slovensku podľa sčítania obyvateľov v roku 2021.
V tomto článku si pripomenieme niektoré z týchto osobností a ich prínos. Vďaka už nežijúcej pani Dr. Na tomto mieste uvádzame len heslovite základné údaje zo života Mons.
Životopisné údaje
Mons. ThDr. Nar. Otec František remeselník sedlár; matka Anna rod. Terešová, krajčírka. Brat Alojz. 1909 vysvätený. Od r. 1931 pápežský prelát v Trenčíne, od r. Dňa 7. dec. 1935 bol v hoteli Tatra slávnostne uvedený do úradu trenčianskeho katolíckeho farára. Od nov.
Pôsobenie a aktivity
Počas Homolovho puču 9. Blízky spolupracovník J. Na zjazde HSĽS v Trenčíne 30. sep. - 1. okt. 1939 bol zvolený do širšieho predsedníctva strany A. Zomrel v rehoľnom charitnom domove v Beckove 12. 10.
Stránky Ing. Tu prinášame zoznam, aj životopisy s fotografiami, a uvádzame tiež iné duchovné osoby, to všetko v rozsahu, v ktorom sa práve podarilo zaobstarať. Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená biskupom. Keď farnosť práve nemá farára, alebo keď sa farárovi prekáža vo vykonávaní jeho úlohy uväznením, vyhnanstvom alebo vypovedaním, pre nespôsobilosť alebo slabé zdravie alebo z iného dôvodu, diecézny biskup určuje farského administrátora čiže kňaza, ktorý má farára zastupovať, ale nenahradzuje ho.
Novodobú, najmä (ale nie výlučne) povojnovú (po 1945) časť zoznamu farárov a ďalších kňazov (asi sedem desiatok mien vč. rokov pôsobenia), na jar 2017 láskave poskytol trenčiansky dekan a farár vdp. Mons.
Zoznam duchovných osôb pôsobiacich v Trenčíne
Zoznam farárov a kňazov, ktorí pôsobili v Trenčíne:
- 1863
- 1937 - 1938 Dr.
- 1938 - 1940 Ján Milo (básnické meno: M. J.
- 1945 - 1950 Dr.
- 1950 - 1954 Dr.
- 1950 - 1959 p.
- 1955 - 1959 p.
- 1968 - 1970 Dr.
- 1990 - 1991 Dr.
- 1991 - júl 2004 Mons.
- 2004 - 30.6.2019 Mons.
- 7.7.2019 - PaedDr.
- 1998 - 1999 Ing.
- 1999 - 2005 Juraj Križan (správca duch.
- 1999 - 2000 Ing.
- 2000 - 2002 Martin Michalíček (kaplán duch.
- 2002 - 2004 Ing.
- 2002 - 2004 Eugen Rybanský (kaplán duch.
Zoznam kurátorov sv. Anny
- 1949 - 1959 Dr.
- 1959 - 1965 Dr.
- 1969 - 1996 Dr.
- 2004 - 2005 Ing.
Ďalší r. k. kňazi
- 1951 - 1972 Dr.
- 1972 - 1998 p.
- (okolo r.
- (okolo r.
V Trenčianskych Biskupiciach [obec bola v r. 1964 (alebo 1965) administratívne pripojené k mestu Trenčín] bola farnosť novozriadená dňa 1. júla 2007, farským administrátorom sa stal vdp. Mgr. Peter Knapec (v r. 2004 - 2005 bol kaplánom trenčianskej farnosti); v lete 2019 došlo k zmene osoby. Aj predtým (pred 1.7.2007) však trenčianske dolné mesto malo v niektorých ohľadoch vysunutú duchovnú správu (nemocnica, kostol sv.
Mons. Rudolf Misz bol za monarchie významným podporovateľom maďarskej vládnej politiky. V roku 1912 zorganizoval opravu farského kostola za 60 tis. korún. Ako starosta Trenčína podnietil koncom roku 1924 dva ženské spolky, evanjelický a katolícky, založiť v Trenčíne kuchyňu pre chudobných - istý čas sídlila neďaleko budovy gymnázia a varili v nej pre 150 ľudí. Zaslúžil sa o to, že bratia Tiberghien založili v roku 1905 svoju továreň na výrobu látok (dnes Merina) práve v našom meste. Pričinil sa o zavedenie mnohých technických noviniek do verejného života Trenčína, ktoré nám slúžia dodnes - napríklad výstavba nového bitúnku, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, úpravy ulíc, rekonštrukcia hlavného námestia do jeho nedávnej (do 2016 vč.) podoby, t. j. jeho vydláždenie a úprava parku na námestí. Zasadil sa o zamietnutie plánu, aby výškové rozdiely na hlavnom námestí boli prekonané akýmisi schodmi - výškovými stupňami. Ako starosta mesta dal v r. 1924 - 1928 na všeobecnom cintoríne postaviť kaplnku.
V Trenčíne založil katolícky spolok Orol, protipól Sokola, tiež bol členom Slovenského kruhu a veľmi známou osobnosťou mesta. Mal rád spoločnosť. Príležitostne na verejnosti hrával na klavíri. Trenčania ho už zdiaľky poznali podľa jeho mohutnej postavy a fialovej šerpy okolo pása. Masívny zlatý prsteň nosil ako odznak svojej hodnosti. Veriaci nemohli rátať s jeho zhovievavosťou, svojím silným hlasom z kazateľne kostola odsúdil všetky poklesky. Potrpel si na dobré jedlo, čo sa odzrkadlilo aj na jeho postave. Bol predsedom Mestského ženského spolku v Trenčíne (zal. okolo 1870; jeho prvými predsedami boli muži, čo bola dobová zvyklosť...
Býval v cirkevnom dome pod farskými schodmi. Neskôr, už na odpočinku, býval vo vtedy novopostavenej (1937) budove Mestskej sporiteľne (na rohu hlavného námestia a Farskej ulice) o výstavbu ktorej sa zaslúžil, a rád sedával na námestí na lavičke pred piaristickým gymnáziom (trochu povyše terajšej Braneckého pamätnej tabule), pozorujúc život v meste. Treba pripomenúť, že spoločenské zmeny po r. 1945, po r. Zomrel 83 ročný v Trenčíne 6. júna 1954. Opát Rudolf Misz bol svojho času známou osobou nášho mesta a jeho významným verejným činiteľom.
Autor: Ing. Vojtech Brabenec, Trenčín, 1997 - 2017, pôvodne uverejnené v: Trenčianske noviny, 28. jan.
Autor: Ing. Gejza Luky sa narodil 13.09.1924 v Rudne nad Hronom rodičom Viliamovi Lukymu a matke Alžbete Lukyovej rod. Duchajovej. Rodičom sa narodilo 8 detí. Dve Dcéry a 6 chlapcov. Gejza sa narodil v poradí druhý. V rokoch 1930 - 1935 vychodil 5 tried obecnej školy v rodnej obci Rudno nad Hronom. V rokoch1935 až 1938 absolvoval 3 ročníky gymnázia v Leviciach. V školskom roku 1938/39 absolvoval 1. ročník gymnázia v Zlatých Moravciach a v rokoch 1939 až 1943 absolvoval 4 ročníky gymnázia v Nitre.
Po vysviacke od 1.7.1948 nastúpil ako kaplán v obci Bošáca, okr. Trenčín, kde pôsobil do 30.11.1951. Od 1.12.1951 do 07.05.1954 vykonával základnú vojenskú službu (PTP). Od 1.6.1954 do 28.2.1956 pôsobil ako kaplán v Ilave. Od 01.03.1956 do 30.4.1958 pôsobil ako kaplán v Žiline II. Od 01.05.1958 do 30.06.1970 pôsobil ako správca fary v Dolnej Tižine, okr. Žilina, kedy bol preložený do obce Nemšová, okr. Trenčín, kde pôsobil ako správca fary do októbra 1982. Od októbra 1982 do roku 1990 pôsobil ako farár a dekan v Trenčíne. Pre zlý zdravotný stav odišiel do dôchodku. Vo voľných chvíľach bol vášnivým včelárom. Bol láskavý, komunikatívny a bolo veľmi príjemné a pozbujúce viesť s ním rozhovor. Zomrel v Trenčíne 11.05.1993. Pohreb mal za veľkého počtu veriacich a kňazov.
Ján Ondrisík: Reč o SS. Iván Rovin. Michal Lavko. Ondrišík, Ján: Jubilárna Slávnosť kostola Sv. Anny v Trenčíne. Vyšlo samostatne tlačou v r.
Na žiadosť biskupa Vasiľa Hopka sa 5. apríla 1968 na Cirkevnom odbore Ministerstva kultúry v Prahe konalo prvé oficiálne stretnutie s predstaviteľmi štátu. Na stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia Pravoslávnej cirkvi - pražský metropolita Dorotej a prešovský biskup Nikolaj. Na zasadaní bolo navrhnuté, aby sa zriadila Zmiešaná komisia, v ktorej by mali svojich zástupcov obidve cirkvi. O niekoľko dní 10. apríla 1968 sa v Košiciach konalo pamätné zhromaždenie 133 gréckokatolíckych kňazov za účasti vladyku Vasiľa Hopka, ktorého kňazi privítali potleskom a spevom Vošej jesi archijereju. Na tomto historickom spoločnom stretnutí kňazov po osemnástich rokoch prenasledovania bola sformovaná komisia pomenovaná „Akčný výbor“ Gréckokatolíckej cirkvi; jej čestným predsedom bol biskup Vasiľ Hopko a výkonným predsedom bol gréckokatolícky kňaz Ján Murín.
Úlohou akčného výboru bolo zastupovať záujmy našej cirkvi vo vzžahu k štátu, kým nedôjde k rehabilitácii cirkvi a kým nebudem zriadený riadny ordinariát. Snahy o legalizáciu Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR boli napokon úspešné. Uznesením vlády Československej socialistickej republiky č. 205/1968 Zb. z. a vládnym nariadením č. 70/1968 Zb. z. o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom bola 13. júna 1968 znovu povolená verejná činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. V spomínanom vládnom nariadení sa tiež požadovalo, aby Pravoslávna cirkev vrátila gréckokatolíckom zhabané kostoly a fary.
Na Slovensko sa vrátil 21. apríla 1955 fyzicky zničený a poloslepý. Posledné roky života prežil u svojho brata v Žiline. V roku 1965 uplynulo 60 rokov od jeho vstupu do Spoločnosti Ježišovej. Pri tejto príležitosti mu generálny predstavený Jean-Baptiste Janssens zablahoželal osobitným blahoprajným telegramom. V tom istom roku oslávil aj 50. výročie svojej kňazskej vysviacky. Zomrel 24. marca 1966 v predvečer slávnosti Zvestovania Pána so slovami modlitby „Pane, do tvojich rúk porúčam svoju dušu. Gospodi, pomiluj… som celkom pri vedomí. Gospodi, pomiluj“.
doc. ThDr. ThDr. Vasiľ Hopko, pomocný prešovský biskup, ktorý v tejto funkcii pôsobil v rokoch 1947-1976, naplnil svoje biskupské heslo: „Da vsi jedino budut. - Aby všetci jedno boli.“ do bodky a spečatil to svojou vlastnou krvou, keď v duchu tohto hesla a v dobe, ktorá nebola naklonená Bohu a Cirkvi, vydával svedectvo pravde, svojmu presvedčeniu, pre všetkých, ktorých viedol, ktorým bol otcom i pastierom. Biskup Hopko nemohol konať ináč. Sám život, do ktorého ho Boh vložil, ho predurčil k tomu, aby túžil po jednote. Od detstva túžil po jednote vlastnej rodiny, ktorá bola rozdelená stratou otca a odchodom matky za robotou do ďalekej cudziny.