V Biblii sa často píše o „poznaní". Poznanie znamená veľmi intímny vzťah. Božie Slovo nás vyzýva: „Máme poznať Boha tak, ako Boh pozná nás." Doslova hovorí, aby sme boli v intímnom vzťahu s Bohom, tak ako boli spolu Adam a Eva. Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať.
Dá sa povedať, že celá Biblia je doslova prešpikovaná chválami. Jednou z najdôležitejších úloh Božieho ľudu je chváliť Boha a uctievať ho. Biblia vyzýva ku chvále Boha všetko, čo dýcha (Ž 150,6). Podobu takejto chvály vidíme predovšetkým v knihe Žalmov, ktorá je zbierkou chvál a oslavných piesní. Odtiaľ pochádza slávne zvolanie „haleluja“, ktoré je výzvou ku chvále Boha a doslovne preložené znamená: Chváľte Pána!
Biblická hebrejčina používa pre chválenie Boha tri rôzne slovesá, ktorých doslovný význam nám pomáha porozumieť, akú podobu a intenzitu má mať chvála v životoch veriacich.
Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha. Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je Ním naplnená. On je tým, ktorý sa dokáže vysporiadať s našimi nedokonalosťami, slabosťami, hriechmi. On je tým, ktorý rieši naše problémy. Nedokážeme to my našimi silami, ale On prostredníctvom svojej moci.
O chválach máme super knihu. Sú to Žalmy. Autorom väčšiny z nich je kráľ Dávid, ktorý v nich často hovorí, aký Boh je, a čo preňho chvála znamená. Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.
Počas chvály sa začne niečo diať. Dávid hovorí v Ž 22,4: „Boh tróni na chvále svojho ľudu." Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach. Občas chvály nemusia prispieť k zlepšeniu nálady. Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove.
Boh vyriekol slová: „Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh povedal: „Buď obloha!" a bola obloha. Potom Boh povedal: „Ukáž sa súš!" a stalo sa tak. Riekol: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe" a boli hviezdy... (Gn 1,3n). Takúto veľkú moc majú Božie slová. Ak my vyslovujeme tieto slová, slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať.
Chvála by sa mala stať naším životným štýlom. Neznamená to neustále opakovať: „Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane!..." Znamená to, že by sme mali žiť na chválu Boha, prežívať s Ním náš každodenný život. Svojím životom hovoríme, či Boha milujeme alebo nie. Kamkoľvek ideme, mali by sme ísť s Ním a žiť ako Jeho veľvyslanec na tejto zemi.
Chvála by nemala trvať 1 krát do týždňa alebo raz denne. Je nemožné prežiť týždeň bez Boha, a potom prísť na chvály a chcieť, aby ma On okamžite naplnil svojím Duchom a konal vo mne veľké veci. V takom prípade nemôžem Bohu úprimne spievať v zhromaždení piesne o tom, že ho milujem, a že je Pánom môjho života. On videl posledných 7 krát 24 hodín, či bol skutočne na prvom mieste v mojom živote alebo nie.
Pri modlitbe chvál Boh často rieši naše problémy presne takým spôsobom. Chvály sú úžasnou modlitbou, kde nie iba človek robí nejaké úkony, ktorými oslavuje Boha, ale sám Pán koná a oslavuje sa v ľudskom živote. Je úžasné pozorovať ľudí, keď odchádzajú z chvál.
Chvály? Je to jedna z vecí, do ktorej nás všetkých Boh povolal, aby sme ju robili. Je to jedna z vecí, pre ktorú sme boli stvorení. Boh nás povolal, aby sme ho celým naším životom uctievali. V podstate všetkým, čo robíme. Chvály nie sú len o tom, že si potrebujeme zaspievať pár náboženských piesní, zlepšiť atmosféru. Chvály sú spôsob uctievania Boha.
Boh je skutočný! A čo je najkrajšie na tom, že Ho môžeme zakúšať a zažívať! Môžeme skutočne cítiť a vnímať Jeho prítomnosť a Jeho blízkosť! V Starom zákone, keď postavili prvý chrám a uctievali Boha, tak Božia sláva tam bola tak intenzívne prítomná, že sa zjavila ako oblak slávy a ľudia kvôli nemu nemohli vojsť do chrámu. Dôvod, prečo môžeme vnímať Jeho prítomnosť, je kvôli Duchu Svätému a Jeho sláve. Áno, Boh je všadepritomný, ale to neznamená, že stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť a Jeho slávu.
Kresťanstvo nikdy nemalo byť len o dodržiavaní nejakých príkazov a zákazov, ale v prvom rade o osobnom a blízkom vzťahu s Ním. Keď sa Ježiša pýtali, aké ja najväčšie prikázanie v zákone, tak im neodpovedal, že všetky sú rovnaké, ale: „Milovať budeš Pána Boha celým svojim srdcom!“. Jemu stále išlo o blízky a osobný vzťah s nami. Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. Jeden z najčastejších spôsobov, ako sa môže Jeho prítomnosť prejavovať, je cez nadprirodzený pokoj, lásku a radosť. Nie je to niečo, čo môže človek bežne cítiť alebo si vyprodukovať.
Boh, áno, je všadepritomný, veď bez Neho by sa to celé rozpadlo(Žid 1,3). Ale nie stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť, Jeho slávu. Forma má v prvom rade odrážať obsah. Bez obsahu je forma prázdna a bez zmyslu. Chvály sú spôsob uctievania Boha, je to spôsob modlitby, vyjadrenia nášho srdca, nášho vnútra voči Bohu … môže to byť bez gitary, môže to byť s gitarou, aj s bicími alebo aj tancom. Forma nie je až tak dôležitá ako srdce, najdôležitejšie je v tom srdce človeka!
Samozrejme, že Božia vôľa je to, aby sme Ho uctievali všetkým, čo robíme. Aj tými najmenšími a najbežnejšími vecami. Forma sa môže meniť a nemusí znamenať stále to isté. Podobne to môže byť aj so zdvíhaním rúk alebo vlajkovaním.
Zdvíhanie rúk - asi každý, kto prišiel do nejakého živšieho zboru, si určite všimol, že tam ľudia zdvíhajú ruky k Nebu, a tak sa modlia. Pre mňa osobne, keď som to videl prvý krát, to bolo niečo úplne nové, až trošku zvláštne. Dnes sa aj ja tak modlím a vyjadrujem tým Bohu: „Potrebujem Ťa, naplň ma Duchom Svätým, očakávam na Teba alebo vzdávam sa Ti“.
Kričanie/ticho - Boh určite počuje aj tichú modlitbu v srdci, ale aj hlasné volanie na Neho. Chodenie - ja osobne som ten typ človeka, ktorý sa pri chválach dosť pohybuje a často sa prechádzam. Tanec - je spôsob telom alebo gestami vyjadrovať niečo Bohu zo srdca. Je to tiež spôsob komunikácie. Často je prejavom úplnej alebo spontánnej radosti v Bohu. Hudba - každý úder, každý tón, keď je inšpirovaný Bohom, tak prináša Božiu prítomnosť.
Prejavy chvály
Rôzne prejavy chvály v kontexte Biblie:
- Hudba: "Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a na citare! Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Chváľte ho zvučným cymbalom! Chváľte ho cymbalom radostného kriku!"
- Tanec: Dávid točiac sa vyskakoval z celej sily pred Hospodinom. A Dávid bol opásaný ľanovým efodom.
- Vlajkovanie: V poslednej dobe sa veľmi rozšíril tento spôsob uctievania.
Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista! Jemu patrí sláva i vláda na veky vekov. Amen.
Žalm 146
1 (KAT) ALELUJA. Chváľ, duša moja, Pána; 2 (KAT) celý život chcem chváliť Pána, svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť. 3 (KAT) Nespoliehajte sa na kniežatá ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu. 4 (KAT) Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme; v ten deň padnú ich plány. 5 (KAT) Blažený, komu pomáha Boh Jakubov, kto sa spolieha na Pána, svojho Boha. 6 (KAT) On stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v ňom. On zachováva vernosť naveky, 7 (KAT) utláčaným prisudzuje právo, hladujúcim dáva chlieb. Pán vyslobodzuje väzňov, 8 (KAT) Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. 9 (KAT) Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov. 10 (KAT) Pán bude kraľovať naveky; tvoj Boh, Sion, z pokolenia na pokolenie.
Žalm 146 je chválospev na počesť stvorenia a vykúpenia, ktoré uskutočnil Pán. V prvom bode vystupuje na scénu Boží historický čin. Je opísaný sériou symbolov, ktoré predstavujú dielo ochrany a opory, ktoré poskytol Pán mestu na Sione a jeho synom. Predovšetkým sa tu pripomínajú „závory brán”, ktoré spevňujú a robia nedobytnými brány Jeruzalema.
V druhej časti žalmu sa Boh predstavuje predovšetkým ako Stvoriteľ. Dvakrát sa totiž spája jeho tvorčie dielo so slovom, ktoré vyvolalo bytie k životu: „Boh povedal: ,Buď svetlo!' A bolo svetlo... Svoj rozkaz na zem zosiela... Zošle svoje slovo” (porov. Gn 1,3; Ž 147,15). Vidíme, ako na pokyn Božieho slova prepuknú a stabilizujú sa dve základné obdobia. Na jednej strane dáva Pán zostúpiť na zem zime malebne predstavovanej snehom bielym ako vlna, srieňom podobným popolu, krupobitím porovnávaným s omrvinkami chleba a mrazom, ktorý všetko zoviera (porov. v. 16-17). Božie slovo je teda pri koreni zimy i tepla, cyklu ročných období a kolobehu života v prírode.
V treťom, poslednom prvku nášho hymnusu chvály je návrat k Pánovi dejín, od ktorého sme vyšli. Božie slovo prináša Izraelu ešte väčší a vzácnejší dar, dar Zákona, Zjavenia. Je to osobitný dar: „Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery (v. Biblia je teda pokladom vyvoleného ľudu, ku ktorému sa treba pripútať s láskou a vernou oddanosťou.
Ako sú dva slávne Božie činy v stvorení a v dejinách, tak sú dve zjavenia: jedno zapísané v samej prirodzenosti a otvorené všetkým, druhé darované vyvolenému rudu, ktorý musí o ňom svedčiť a oznámiť ho celému rudstvu, a ktoré je obsiahnuté v Svätom písme. Dve rozličné zjavenia, ale jeden je Boh a jediné je jeho slovo. Všetko povstalo skrze Slovo - povie raz v prológu evanjelia Ján - a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. Slovo sa teda stalo aj „telom”, to znamená, že vstúpilo do dejín a postavilo si svoj príbytok medzi nami (porov. Jn 1, 3. 14).
Žalm 117
(Ž 117,1-2) Chváľte Pána, všetky národy, oslavujte ho, všetci ľudia; lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky.
Tento žalm má časté využitie aj v Liturgii hodín (breviár). Literárnym štýlom ide o veľkonočný chválospev, ktorý sa v chrámovej liturgii používal ako kňazská výzva k veľkonočným pútnikom, ktorí prichádzali do Jeruzalema z celého sveta (vrátane pohanov, t.j. „národov“), aby sa pripojili k chválam Izraela. Možno ho teda chápať aj ako proroctvo o obrátení pohanov „na konci čias“, ktoré sa naplnilo pri zoslaní Ducha Svätého na Turíce.
Žalm pravdepodobne v prvom rade nehlása myšlienku „univerzality spásy“ týkajúcej sa aj pohanov, ale jednoducho povinnosť celého stvorenia, vrátane všetkých ľudí bez ohľadu na ich vierovyznanie, chváliť Boha za jeho skutky, ale ani nie tak za dobrodenia prejavované „všetkým ľuďom“, ale za dobrodenia určené osobitne „nám“, t.j. Izraelu.
Obsahovo ide o chválu Božieho milosrdenstva, ktoré je základným prvkom Božieho vzťahu k ľuďom. Teda Boží vzťah k ľuďom neurčuje v prvom rade súd alebo ľahostajnosť a nezáujem, ale milosrdná, odpúšťajúca láska, ktorá sa skláňa nielen k zbožným a svätým ľuďom, ale ku všetkým, aj k pohanom, k neveriacim či bezbožníkom. Človek, ktorý sa otvorí tejto základnej pravde o Bohu, že Boh je k človeku milosrdný, by mal na ponuku Božieho milosrdenstva reagovať nie ľahostajnosťou či nevďačnosťou, malomyseľnosťou alebo reptaním, ale chválou Božieho milosrdenstva.
Tento žalm možno chápať aj ako vďačný chválospev za spásu, ktorá je dôsledkom Božieho milosrdenstva voči nám. Recitovaním či spievaním tohto žalmu sa vlastne pripájame k mohutnému zástupu tých, ktorí chvália Pána v nebeskom zhromaždení (por. Zjv 7,9). Čo znamenajú slová: pravda Pánova trvá naveky? Výraz „Pánova pravda“ môžeme rovnako preložiť ako „Pánova vernosť“.
Žalm 22
Utrpenie a nádej spravodlivého1 Zbormajstrovi. Na nápev "Laň na svitaní". Dávidov žalm. 2 Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. 3 Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; volám v noci, a nenachádzam pokoja. 4 A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela. 5 V teba dúfali naši otcovia; dúfali a vyslobodil si ich. 6 Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli. 7 No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. 8 Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. 9 "Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád." 10 Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. 11 Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. 12 Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol. 13 Obkľučuje ma stádo juncov, obstupujú ma býky z Bášanu. 14 Otvárajú na mňa svoje papule ako lev, čo plieni a reve. 15 Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách. 16 Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. Do prachu smrti ma odvádzaš. 17 Obkľučuje ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, 18 môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; 19 delia si moje šaty a o môj odev hádžu lós. 20 Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. 21 Chráň mi dušu pred kopijou a môj život pred pazúrmi psov. 22 Vysloboď ma z tlamy levovej, mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. 23 Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. 24 Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, 25 veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, lež vyslyší ho, keď volá k nemu. 26 Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. 27 Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: "Naveky nech žijú ich srdcia!" 28 Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. 29 Veď Pánovo je kráľovstvo, on panuje nad národmi. 30 Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť 31 a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi 32 a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: "Toto urobil Pán."