Pravoslávny kostol v Banskej Bystrici: História a súčasnosť

Banská Bystrica sa nachádza v údolí Hrona vo Zvolenskej kotline, obklopená zalesnenými výbežkami Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Bystrickej vrchoviny. Cez dnešnú Banskú Bystricu viedla obchodná cesta z Pohronia na Liptov a ďalej na sever. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku slovanskej osady už pred udelením mestských práv v roku 1255 (Nuova villa Bistriciensis).

Panoráma Banskej Bystrice

Vývoj kresťanstva v Banskobystrickom kraji

Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory.

Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov. Pritiahli ich najmä možnosti baníctva v lokalitách ako Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Kremnica, Nová Baňa, Špania Dolina či Štiavnické Bane, no okrem ťažobných technológií priniesli aj mestskú kultúru. Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.

Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku. Foto: Zdenko Dzurjanin

Popri tomto imigračnom pohybe už od 14. storočia prebiehala na Horehroní kolonizácia založená na tzv. valaskom práve. Veľmi pozoruhodné je, že prevažne rusínska komunita v obciach ako Heľpa, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt či Závadka nad Hronom si zachovala svoju identitu dodnes, aj keď jej príslušníci sa hlásia za Slovákov (no zvyknú ich volať „rusnaci“). Tá sa spája najmä so slávením (gréckokatolíckej i pravoslávnej) liturgie v byzantskom obrade a dodržiavaním obradových zvykov, najmä pôstnej disciplíny.

K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.

Atmosféra sa postupne upokojila až po odznení konfesionálnych vojen a vydaní Tolerančného patentu, keď si obyvateľstvo kraja pomaly-pomaly začalo zvykať na náboženskú pluralitu.

Konfesionálna charakteristika kraja

V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % - 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % - 59 482), po nich kalvíni (1,46 % - 9 153), gréckokatolíci (1,12 % - 7 026) a pravoslávni (0,18 % - 1 122). Takmer 29 % (180 067) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik. Svoj sídelný chrám - Katedrálu svätého Františka Xaverského - tam však má iba 16. banskobystrický diecézny biskup Marián Chovanec.

V kraji pôsobí nemálo rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev: klarisky kapucínky (Kopernica), saleziánky (Banská Bystrica-Sásová), školské sestry svätého Františka (Brezno, Nová Baňa), vincentky (Banská Bystrica); benediktíni (Sampor), bosí karmelitáni (Banská Bystrica-Urpín; Staré Hory), dominikáni (Zvolen), františkáni (Fiľakovo), kapucíni (Hriňová, Kremnické Bane, Poniky), pallotíni (Predajná), redemptoristi (Banská Bystrica-Radvaň), saleziáni (Banská Bystrica), verbisti (Vidiná) i vincentíni (Lučenec, Banská Bystrica).

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Banskobystrickom kraji organizovaná v rámci piatich seniorátov: Gemerský (26 kostol), Hontiansky (35 kostolov), Novohradský (58 kostolov), Rimavský (47 kostolov) a Zvolenský (25 kostolov). Len prvý z nich je súčasťou Východného dištriktu ECAV na čele s biskupom Petrom Mihočom, ostatné senioráty patria do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.

Gréckokatolícke farnosti sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák.

Dva chrámy pravoslávnej cirkvi patria pod Prešovskú archieparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie

V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.

V 53 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám, čo je tretí najvyšší počet obcí v členení podľa krajov. Ide o tieto obce jednotlivých okresov:

• Banská Bystrica (8): Dolná Mičiná, Harmanec, Horné Pršany, Malachov, Môlča, Oravce, Povrazník, Sebedín-Bečov;
• Banská Štiavnica (1): Kozelník;
• Brezno (4): Braväcovo, Drábsko, Jarabá, Sihla;
• Detva (1): Slatinské Lazy;
• Krupina (4): Horný Badín, Jalšovík, Kozí Vrbovok, Selce;
• Lučenec (6): Gregorova Vieska, Kotmanová, Lehôtka, Lupoč, Píla, Ratka;
• Poltár (2): Utekáč, Zlatno;
• Revúca (2): Krokava, Ploské;
• Rimavská Sobota (10): Bottovo, Čierny Potok, Dulovo, Jestice, Kružno, Rimavské Zalužany, Stará Bašta, Studená, Večelkov, Vyšný Skálnik;
• Veľký Krtíš (10): Brusník, Červeňany, Ďurkovce, Glabušovce, Chrťany, Kiarov, Pravica, Slovenské Kľačany, Šuľa, Vieska;
• Zvolen (4): Breziny, Hronská Breznica, Lešť (vojenský priestor), Lukavica;
• Žiar nad Hronom (1): Hronská Dúbrava.

Kalvínsky kostol v Širkovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 392 (60,78 %)
• Evanjelické kostoly: 191 (29,61 %)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 57 (8,84 %)
• Gréckokatolícke chrámy: 3 (0,47 %)
• Pravoslávne chrámy: 2 (0,31 %)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 47
• 14. storočie: 42
• 15. storočie: 23
• 16. storočie: 13
• 17. storočie: 17
• 18. storočie: 129
• 19. storočie: 198
• 20. storočie: 137 (z toho po Nežnej revolúcii 38 stojacich)
• 21. storočie: 35

Pútnické miesta

Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho biskupa:

• Banskobystrickej diecézy (Kostol svätej Margity Antiochijskej v Litave; Kostol svätého Michala Archanjela v Sebechleboch, diecézna svätyňa; Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách; Kalvária s Kostolom povýšenia Svätého kríža a Kostolom ukrižovania Ježiša Krista v Banskej Štiavnici);
• Nitrianskej diecézy (Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku, diecézna svätyňa);
• Rožňavskej diecézy (Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani, diecézna svätyňa; Kaplnka svätej Anny v Divíne).

Kostoly a chrámy na Zozname Svetového dedičstva UNESCO

Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: Evanjelický kostol v Hronseku.

Evanjelický kostol v Hronseku. Foto: Zdenko Dzurjanin

Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku v Banskej Bystrici

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu šestnásť je národnou kultúrnou pamiatkou desať:

• rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie (13. storočie);
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (13. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätého Jakuba Staršieho (prvá štvrtina 14. storočia);
• rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety Uhorskej (14. storočie);
• rímskokatolícky Kostol svätých Antona a Pavla pustovníkov (14. storočie);
• rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža (1452);
• rímskokatolícky Kostol Svätého kríža (1497);
• rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (1636);
• Evanjelický kostol (1785);
• Evanjelický kostol (1807).

Zaujímavosti

• Najmladšie kostoly: rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva v Cinobani (postavený v roku 2014; oficiálne daný do užívania až v roku 2022); Evanjelický kostol v Žiari nad Hronom (2017).
• Chrám vo výstavbe: pravoslávny Chrám Svätej Trojice v Novej Bani.
• Najstaršie kostoly (všetky 12. storočie): rímskokatolícky Kostol svätého Egídia v Hronskom Beňadiku; rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Hontianskych Tesároch (prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola); Evanjelický kostol v obci Baďan; rímskokatolícka Bazilika minor svätého Benedikta Opáta v Hronskom Beňadiku.

V kraji sa nachádza ešte jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách.

Do roku 1997, kým nebol postavený Kostol svätých Cyrila a Metoda, bol Poltár jediným okresným mestom na Slovensku, ktoré nemalo rímskokatolícky kostol.

Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 - 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.

Najnovším píšťalovým organom je nástroj, ktorý sa nachádza v 15-ročnom benediktínskom kláštornom Kostole premenenia Pána v Sampore. Opus 7 z Organárskych dielní Žilina bratov Romana a Mariána Muškovcov bol posvätený 29. marca a návštevníci kláštora si jeho zvuk môžu vychutnať už v lete 2025 počas Samporských organových dní.

Medzi zaujímavosti patrí veľký počet kostolov a chrámov, ktoré boli solúnským bratom u nás zasvätené. Najväčší boom výstavby kostolov zasvätených sv. Cyrilovi a Metodovi nastal po roku 1990.

Najväčší kostol sv. Cyrila a Metoda je v obci Terchová a je od slávneho architekta Milana M. Harminca.

Kostol Narodenia Panny Márie

V kresťanskom spoločenstve je prvoradé slávenie Eucharistie. Druhotne tento obsah vyjadruje sakrálna architektúra. Kostol je budova vysvätená osobitým spôsobom, ktorá slúži na to, aby sa kresťanské spoločenstvo mohlo zísť okolo stola pri slávení svätej omše.

Kostol Narodenia Panny Márie je postavený na príkrom vŕšku, z diaľky môžeme vidieť iba jeho vežu, ktorá stojí mimo kostola. Celá budova kostola je skrytá za stromami, vedie sem prístupová cesta po krytých schodoch a obyčajná cesta. Hôrka - vŕšok symbolizuje Božiu blízkosť. Tento symbol pochádza už z predkresťanských čias; vrch sa dvíha nad každodennou rovinou ľudstva. Výstup k tomuto chrámu je prípravná duchovná fáza kresťana na stretnutie s Bohom.

Za východnou stenou kostola je starý cintorín. Pochovávanie v blízkosti kostola (v tzv. kostolnom dvore) sa traduje oddávna. Okolo cintorínu bol múr, ktorý stál ešte v roku 1713. Dnes už neexistuje.

Písomná správa o založení kostola neexistuje. Kostol pochádza z 13. storočia, bol viackrát upravovaný a prestavovaný. Je to dvojloďová halová stavba. Jeho pôvodná svätyňa bola postavená smerom na východ, víťazným oblúkom pripojená k dvojlodi. Na severnej strane bola postavená kaplnka Sedembolestnej, ktorá je v prostriedku. Obidve presbytériá majú sakristie. Aj vchod do kostola bol prenesený z východnej strany na južnú.

Jednu z najväčších úprav v tomto kostole urobili pravdepodobne jezuiti, ktorí tu pôsobili v rokoch 1681 - 1688. Príchod jezuitov znamenal uplatnenie barokových stavebných princípov. Ich prínosom sú, pravdepodobne, barokové kruhové okná v bývalom presbytériu a na východnej stene kostola. K väčším zmenám vo vnútornom zariadení kostola dochádza v priebehu 19. storočia. V tomto období sa objavujú historizujúce slohy, medzi nimi aj pseudogotika, ktorá sa snaží oživiť princípy gotického umenia. Nie je isté, či v tomto období došlo aj ku stavebným zmenám v kostole.

Kostol sv. Alžbety

Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. Kostolík sv. Alžbety postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála. Išlo o menšiu ranogotickú stavbu s polygonálnym presbytériom.

To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. V roku 1605 celý špitál aj s kostolom vyhorel, čo viedlo k výraznej prestavbe v roku 1748. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh. Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne.

Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno s lomeným oblúkom. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv.

Kostol sv. Alžbety na Dolnej ulici postavili v roku 1303 ako súčasť mestského špitála pre chorých a nevládnych baníkov. Z malého jednoloďového gotického kostolíka, ktorý vyhorel v roku 1605, sa zachovala iba terajšia kaplnka sv. Anny a severný múr lode. Viackrát ho prestavali a v roku 1877 rozšírili v novogotickom slohu. Oltárny obraz sv.

Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici.

Pôsobenie generála Grabbeho v Banskej Bystrici

Podľa oficiálnych záznamov vyčlenil generál Grabbe kolónu, ktorá sa skladala zo 16 práporov pechoty, 22 rôt (eskadrón) jazdy a 56 kanónov - tvorilo ju celkom 17 610 vojakov. Ale vojsko potrebovalo dennú stravu. K tomuto účelu sa spotrebovali aj zásoby mesta. Každý cirkulárny dom hneď v prvý deň dostal dva metrické centy múky. Z nich sa muselo napiecť 43 a pol pecňa chleba o váhe tri funty a sedem lótov (1,750 dkg). Múku vydávali z improvizovaného veľkého skladu v Slovenskom kostole. Obyvatelia sa ponáhľali, aby si prevzali určený podiel zrna a do stanoveného času ho aj spracovali.

17. augusta, dve ruské vojenské hudby koncertovali pred palácom biskupa. V ňom bol ubytovaný generál Grabbe aj so svojím súrodencom. Svojím vystúpením spríjemňovali letný čas a súčasne sa pripravovali aj na oslavný ceremoniál nasledujúceho dňa. Príslušníci ruskej armády slávili sviatok „Premenenie Pána“.

Zrána sa z biskupského paláca pohol slávnostný sprievod, v čele s generálom Grabbem. K sprievodu sa pripojili v plnom počte členovia mestskej rady aj banskej komory. V nemeckom farskom kostole (kostol Nanebovzatia Panny Márie) sa uskutočnila rímskokatolícka svätá omša. Po nej sa prítomní premiestnili na hlavné námestie s tribúnou. Pravoslávny obrad sa končil kropením svätenou vodou a bozkaním kríža.

Počas bozkania kríža zneli zvony a salvy z kanónov. Po bohoslužby prítomné jednotky defilovali pred veliteľským zborom a vrátili sa do tábora. Cisársky komisár Mattyus pripravil na počesť dôstojníckeho zboru o 16. hodine v župnom dome veľkolepý obed. Emil Jurkovich zakončil konštatovaním, že „zábava prebiehala popíjaním maďarského vína pri naozaj ruskej zábave.

Banskobystrickí obyvatelia zažili 22. augusta nezvyčajnú udalosť. Horné lúky sa stali miestom veľkej vojenskej prehliadky. Zúčastnilo sa na nej 12 000 vojakov, 500 koní a 24 kanónov. V ten istý deň (22. august 1849) sa 19 občania „Liptovskosvato-Mikulášski“ stretli s generálom Pavlom Grabbem. Medzi nimi sa nachádzal aj Michal Miloslav Hodža. čím sa myslelo napomenutie postoja, ako obyvateľov Banskej Bystrice, tak aj všetkých obyvateľov Zvolenskej stolice. „Lebo vidělo sä nám, že u Vás niet napospol takého smýšlänia, jako v Liptove“.

Nasledujúcu noc, po prehliadke, krátko po polnoci, objavili sa v meste dvaja kuriéri - uhorský a ruský. Grabbemu svoje depeše. Generál následne už v skorej rannej hodine (o 2. hod.) vydal nariadenie zrušiť tábor a pripraviť sa na pochod. O 9. hodine stáli oddiely pripravené na odchod. Smerovali cez Štiavnicu pod Komárno.

Vianoce a významné udalosti

Medzi príležitosti, keď sa do kostolov často vyberú aj tí, ktorí do nich nezablúdia počas celého roka, patrí aj noc z 24. na 25. decembra. V rímskokatolíckych farnostiach sa vtedy slúžia polnočné omše. Plnšie chrámy v porovnaní so zvyškom roka nám potvrdili viacerí kňazi.

Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu.

Polnočná omša je doménou rímskokatolíkov. Gréckokatolíci a evanjelici slávia narodenie Pána inak. Dôležitosť chvíle naznačuje tiež fakt, že polnočná sa zvykne konať aj tam, kde ju čaká málokto. V roku 2009 sa napríklad slúžila pre slovenských vojakov v Afganistane priamo v tábore.

Vianočný čas je neodmysliteľne spojený aj s vianočnými spevmi a koledami. Tradičné koledy sú melodicky silne vystavané a veľmi spevné. Ich pôvodiny sú často založené na stredovekých zborových vzoroch. Napr. text jednej z najznámejších kolied Narodil sa Kristus Pán, pochádza z latinskej pôvodiny Ex virgo parit filium zo 15. storočia a melódia z približne 17. storočia.

Mestský hrad v Banskej Bystrici

Neskororománsky farský kostol a priestranstvo okolo neho bolo už pred rokom 1442 opevnené sústavou zemných valov a palisád, ktoré boli v 2. polovici 15. storočia nahradené murovanými kamennými hradbami, zosilnenými baštami a priekopou. Úlohou tejto fortifikácie bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov a ochrana mesta. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty.

V roku 1761 došlo v jednej medenej huti k ničivému požiaru, ktorý zachvátil veľkú časť mesta a spôsobil veľké škody. Po požiari došlo k renováciám budov, taktiež f...

tags: #pravoslavny #kostol #banska #bystrica