Milé deti, dnes by som vám rád rozpovedal jeden mimoriadny príbeh z dávnych čias. Je to príbeh o mladom pastierovi menom Dávid a o obrovi, ktorého poznáme pod menom Goliáš.
Dávid bol najmladším synom svojho otca Izaja, ktorý býval v meste Betlehem. Mal viacerých starších bratov, ktorí boli silní, vysokí a udatní. Dávid nebol nijaký hrdina. Aspoň nie tak, ako si to väčšina ľudí predstavovala. Staral sa o ovce na pastvinách, hrával na harfe a spieval chvály, ktoré sa naučil od svojho otca. Bol to skromný chlapec.
V tom čase prišla na izraelskú krajinu pohroma. Nepriatelia, ktorí sa volali Filištínci, vyhlásili Izraelu vojnu. Ich vojská sa rozložili na jednom kopci a izraelské vojsko táborilo na kopci oproti. Medzi Filištíncami bol aj obrovský vojak menom Goliáš. Hovorilo sa, že bol taký vysoký muž, akého ľudia nikdy predtým nevideli. Na hlave mal ťažkú kovovú prilbu, na tele hrubý pancier a v ruke mohutnú kopiju. Každé ráno a každý večer predstúpil pred Izraelitov a vyzýval ich:„Nájde sa tu niekto, kto sa so mnou odváži bojovať?!“ Jeho hlas bol taký silný, že sa ozýval po celom údolí.
Dávidovi traja starší bratia boli v izraelskom vojsku. Keďže ich otec Izaj chcel vedieť, ako sa im darí, poprosil Dávida:„Syn môj, zanes svojim bratom trochu jedla a priveď mi od nich správu, ako sa majú.“ Dávid, ktorý bol poslušný a staral sa o rodinu, si okamžite naložil na oslíka chlieb, syr a rôzne dobroty a vybral sa k vojenskému táboru.
Keď dorazil, uvidel, ako sa vojska na oboch stranách chystajú na boj. Zrazu Dávid začul mohutný hlas, ktorý sa rozliehal po údolí. Pozrel sa lepšie a zbadal, ako pred izraelských vojakov predstupuje vysoká, tmavá postava. Goliáš sa smial a volal:„Izraeliti, ste slabí! Pošlite proti mne jediného muža, aby so mnou bojoval! Ak zvíťazí on, budeme vám slúžiť. Ak však zvíťazím ja, stanete sa našimi sluhami vy!“
Všetci izraelskí vojaci ostali zarazení a prestrašení. Nikto sa neodvážil Goliášovi postaviť. „Veď je to ozrutný obor!“ hovorili si medzi sebou. „S nikým sa nedá porovnať.“ Dávidovi však bolo čudné, že sa ho všetci tak boja. On vedel, že Boh môže človeku pomôcť poraziť aj najsilnejšieho súpera. Začal sa teda vypytovať:„Prečo tu nikto proti Goliášovi nebojuje? Veď on sa vysmieva nielen nám, ale aj nášmu Bohu!“
Jeho starší bratia sa nahnevali a dohovárali mu: „Čo ty o tom vieš, pastierik? Dávid sa však nedal odradiť. Jeho srdce horelo túžbou ochrániť Boží ľud a dokázať, že Boh je silnejší než akýkoľvek obor.
Zrazu sa o Dávidovom odhodlaní dopočul kráľ Saul a dal si ho zavolať. Kráľ Saul sa spýtal: „Naozaj chceš bojovať proti Goliášovi? Veď si ešte mladý, nevycvičený v boji!“
Dávid však smelo odpovedal: „Moje ovce často napádajú divé zvieratá - levy i medvede. Vždy sa mi ich podarilo premôcť, lebo Boh stál pri mne. A ja viem, že Boh bude stáť pri mne aj teraz. Goliáš nemá žiadnu moc nad tými, ktorí veria Bohu!“ Kráľa Saula táto Dávidova dôvera prekvapila a povedal: „Dobre teda, choď a nech Hospodin stojí pri tebe. Tu máš moje brnenie a meč, aby si bol v boji v bezpečí.“
Lenže Dávid, malý a krehký, sa v ťažkom brnení nevedel ani pohnúť. Kráľovu výzbroj si teda vyzliekol a povedal: „Nepotrebujem brnenie ani meč.
Dávid sa pobral na breh potoka neďaleko bojiska. Vychutnal si chvíľu ticha a načúval zurčaniu vody. Potom sa zohol a vybral z potôčika päť hladkých kamienkov. Starostlivo si ich schoval do tašky, ktorú nosil pri sebe.
Keď Dávid vyšiel na úpätie kopca, pred ním sa opäť objavil Goliáš. Vysoký obor s ostrými zbraňami a namysleným pohľadom. Goliáš sa na Dávida pozeral zhora a chichotal sa:„Čo je toto za chlapca? Vari sa Izraeliti tak zbláznili, že proti mne posielajú malého a slabého pastiera?!“
Dávid sa však nezľakol. Postavil sa rovno pred Goliáša a vyhlásil:„Neprichádzam k tebe s mečom, ale v mene Pána, Boha Izraela! On mi pomôže zvíťaziť!“ Goliáš sa nahnevane zasmial a s rachotom zaštrngal svojimi kopijami.
Dávid si rýchlo vložil jeden z hladkých kamienkov do praku. Zamával ním vo vzduchu, čo vydávalo svištiaci zvuk, a potom kameň vystrelil. Kamienok letel neuveriteľnou rýchlosťou a trafil Goliáša priamo do čela. Ozrutný vojak sa zarazil a stratil rovnováhu. Najskôr sa zakolísal a vzápätí spadol na zem ako podťatý strom.
Izraelskí vojaci neverili vlastným očiam - mladý Dávid jediným kamienkom z praku premohol strašného obra!
Keď to uvideli Filištínci, prepukol v ich radoch zmätok a strach. Izraelské vojsko zakričalo od radosti a rozbehlo sa v ústrety nepriateľom. Filištínci sa rozutekali na všetky strany a Dávid sa stal hrdinom dňa. Všetci sa zhŕkli okolo neho s nadšením a volali:„Sláva Dávidovi! Sláva nášmu Bohu, ktorý ho posilnil!“
Dávid bol šťastný, že mohol ochrániť svoj ľud a dokázať všetkým, že Boh je mocnejší ako ktorýkoľvek obor.
Milé deti, tento príbeh nám ukazuje, že nie je dôležité, akí sme veľkí, silní či vážení. Dôležité je, aby sme dôverovali Bohu a boli odvážni v dobrých skutkoch. A tak, keď sa vy sami ocitnete v situácii, ktorá sa vám zdá priveľká alebo strašidelná, spomeňte si na Dávida a Goliáša. Spomeňte si, ako tento skromný pastier s prakom a piatimi kamienkami prekonal najväčšieho obra len vďaka odvahe a viere. Boh môže pomôcť aj vám, nech už čelíte akejkoľvek obrovskej výzve.
Dávid a Goliáš od Caravaggia
Prečo Goliáš nepovažoval Dávida za hrozbu?
Barbara odpovedala: "Goliáš Dávida rýchlo nezabil, pretože sa ho nebál. Goliáš bol tak veľký a Dávid tak mladý a malý, že si Goliáš nemyslel, že sa má Dávida kvôli niečomu báť. Goliáš nevedel, že Boh bol na Dávidovej strane, a že Dávid dôveroval Bohu, že mu pomôže.
Marc odpovedal: "Goliáš bol šampiónom svojho národa. Ten najväčší, najsilnejší Filištínec v okolí. Preto ho Filištínci posielali, aby vyzýval šampiónov iných národov. Vieš si asi predstaviť, ako veľmi boli prekvapení, keď Izrael poslal tohto malého chlapca. Bola to zrejme pre Goliášovu silu veľká urážka, vyzvať ho s takým malým a slabým protivníkom. Takže keď sa Dávid objavil, prejavila sa Goliášova pýcha a arogancia. Nenávidel ho a opovrhoval ním a Izraelitmi pravdepodobne preto, lebo bol tak nehodným protivníkom.
Takže keď Dávid v 47. verši povedal, že Hospodin dá Dávidovi a Izraelu víťazstvo - čo aj urobil - ukázalo to, že Boh si vie použiť aj niekoho menšieho a slabšieho na dosiahnutie víťazstva. Ale - ako Dávid povedal - bitku nevyhral Dávid, ale 'boj bol Hospodinov.' Boh ukázal svoju silu a slávu.
Dávid a Goliáš v Biblii
Príbeh Dávida a Goliáša je zaznamenaný v 1. Samuelovej knihe, kapitole 17. Táto kapitola opisuje konflikt medzi Izraelitmi a Filištíncami a ako Dávid, mladý pastier, porazil obrovského filištínskeho bojovníka Goliáša.
1 Samuelova 17:1-58:
1 Filištínci zhromaždili vojsko na boj, zoskupili sa v Sochu, ktoré je v Júdsku, a táborili medzi Sochom a Azekou v Efes Dammim. 2 Šaul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v Terebintovom údolí a zriadili sa do boja proti Filištíncom. 3 Filištínci stáli na návrší z tejto a Izraeliti na návrší z tamtej strany; medzi nimi bolo údolie. 4 Tu z tábora Filištíncov vystúpil muž, prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď. 5 Na hlave mal kovovú prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera. Váha panciera bola päťtisíc šeklov kovu. 6 Na nohách mal kovové holene, na pleci kovový oštep. 7 Rukoväť jeho kopije bola ako návoj, ostrie jeho kopije vážilo šesťsto šeklov železa. Pred ním kráčal jeho štítonoš.
8 Zastal si a volal na izraelské šíky: "Prečo nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy Šaulovi sluhovia? Vyberte si muža a nech zostúpi ku mne! 9 Ak bude vládať bojovať so mnou a porazí ma, budeme vašimi sluhami, ale ak ho premôžem a porazím ja, budete vy našimi sluhami a budete nám slúžiť." 10 Potom Filištínec povedal: "Dnes som sa posmieval izraelským šíkom! Dajte mi muža, nech spolu bojujeme!" 11 Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli.
12 Dávid však bol synom toho Efratejca z júdskeho Betlehema, ktorý sa volal Izai a mal osem synov. V Šaulových dňoch bol už starcom medzi mužmi. 13 Traja najstarší Izaiho synovia išli za Šaulom do boja. Mená jeho troch synov, ktorí išli do boja, boli: prvorodený Eliáb, druhý Abinadab a tretí Sama. 14 Dávid bol najmladší. Traja najstarší išli teda za Šaulom. 15 Dávid odchádzal od Šaula do Betlehema pásť ovce svojho otca. 16 A Filištínec sa približoval ráno i večer a staval sa štyridsať dní.
17 Vtedy povedal Izai svojmu synovi Dávidovi: "Vezmi svojim bratom efu týchto pražených zŕn a týchto desať chlebov a bež za svojimi bratmi do tábora! 18 A týchto desať hrudiek syra vezmi plukovníkovi! Svojich bratov navštív s pozdravom a dones ich žold! 19 Šaul, oni, aj všetci izraelskí mužovia sú v Terebintovom údolí v boji s Filištíncami." 20 Dávid včasráno vstal, ovce zveril pastierovi, vybral sa a šiel, ako mu kázal Izai. Keď došiel k vozatajstvu, vojsko, ktoré išlo do šíku, prepuklo v bojový výkrik. 21 Nastúpili Izraeliti aj Filištínci, šík proti šíku. 22 Dávid zložil svoju batožinu do rúk strážcu batožiny, potom bežal do šíku a spýtal sa svojich bratov, či sa majú dobre. 23 Ako sa s nimi zhováral, vystúpil zo šíku Filištíncov muž, prostredník, Filištínec Goliáš z Gétu, a hovoril ako obvykle. A Dávid to počul. 24 Keď Izraeliti uvideli toho muža, všetci utekali pred ním a veľmi sa báli. 25 Akýsi Izraelita hovoril: "Vidíte toho muža, čo vystupuje? Prichádza hanobiť Izrael. Muža, ktorý ho porazí, urobí kráľ veľmi bohatým, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca oslobodí v Izraeli od dane."
26 Nato sa Dávid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: "Čo môže čakať muž, ktorý porazí toho Filištínca a sníme hanbu z Izraela? Veď ktože je tento neobrezaný Filištínec, že hanobí šíky živého Boha!" 27 A ľudia mu povedali to isté: To a to dostane muž, ktorý ho porazí. 28 Keď počul jeho najstarší brat Eliáb, ako sa zhovára s mužmi, Eliáb sa nahneval na Dávida a povedal: "Načo si prišiel a komu si zveril tých niekoľko oviec na pastve? Ja poznám tvoju namyslenosť a zlobu tvojho srdca, že si prišiel, aby si videl vojnu." 29 Dávid odpovedal: "Nuž čože som urobil? Či sú to nie iba reči?" 30 Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté a ľudia mu odpovedali ako prv.
31 I rozchýrili sa reči, ktoré hovoril Dávid, oznámili ich Šaulovi a on si ho dal priviesť. 32 Dávid hovoril Šaulovi: "Nech neklesá srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom." 33 Šaul povedal Dávidovi: "Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on však je bojovník od mladi!" 34 Ale Dávid vravel Šaulovi: "Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď) a uchytil ovcu zo stáda, 35 vykročil som za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil. 36 Aj leva, aj medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, lebo hanobil šíky živého Boha." 37 Dávid hovoril ešte: "Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, on ma vyslodobí aj z moci tohoto Filištínca." Nato Šaul povedal Dávidovi: "Choď a Pán nech je s tebou!"
38 Potom Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. 39 Na odev si Dávid opásal jeho meč a pokúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. Tu Dávid povedal Šaulovi: "Nevládzem v tomto chodiť, lebo nie som navyknutý." A Dávid zvliekol tie veci zo seba, 40 vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. 41 Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním. 42 Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru. 43 A Filištínec hovoril Dávidovi: "Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?" A preklínal Dávida svojimi bohmi. 44 Potom povedal Filištínec Dávidovi: "Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!" 45 Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: "Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil. 46 Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha. 47 A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!"
48 Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi. 49 Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem. 50 Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč. 51 Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli. 52 Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron. 53 Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor. 54 Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane.
55 Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: "Abner, čí syn je tento chlapec?" Abner odpovedal: "Ako žiješ, kráľ, neviem!" 56 Kráľ povedal: "Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!" 57 A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke. 58 A Šaul sa ho opýtal: "Čí syn si, chlapče?" Dávid odpovedal: "Syn tvojho sluhu, Betlehemčana Izaiho."
Dávid bojuje s Goliášom
Analýza príbehu Dávida a Goliáša
Dnešný úryvok nás privádza v biblickom počítaní času do obdobia pred rok 1010 pred Kristom, keď na čele izraelského národa stál prvý izraelský kráľ Šaul. Izraeliti museli počas dlhých období znova a znova brániť svoju nezávislosť pre útokmi okolitých národov. V našom dnešnom úryvku môžeme pozorovať súboj Dávida, mladého izraelského pastiera, a filištínskeho bojovníka Goliáša.
V opise súboja Dávida s Goliášom môžeme rozlíšiť niekoľko častí: najprv sa hovorí o príprave na boj (1Sam 17,40-44), potom nasleduje Dávidova reč (1Sam 17,45-47), potom prichádza opis, ako Dávid porazil Goliáša (1Sam 17,48-51a) a ako Izraeliti zavŕšili víťazstvo nad Filištíncami.
Už samotná príprava na boj ukazuje, aký je medzi nimi veľký rozdiel. Na jednej strane je Goliáš, ktorý koná pomaly a povýšenecky. Tomu zodpovedá opis jeho činností (17,41-44): štyrikrát sa opakuje označenie „Filištínec“ a vždy sa uvádza následná činnosť (blížil sa; pozrel a uvidel, pohrdol; hovoril, preklínal; povedal). Tento rozdiel nadväzuje na predchádzajúci opis oboch postáv: Goliáš bol predstavený ako mocný bojovník mimoriadneho vzrastu, na hlave mal kovovú prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera, na nohách mal kovové holene, na pleci kovový oštep, pred ním kráčal jeho štítonoš (porov. 1Sam 17,4-7).
Na druhej strane je Dávid, objavuje sa nečakane, nie je známy ani medzi svojimi, do vojenského tábora sa dostáva iba akoby náhodou, nemá skutočnú vojenskú výzbroj. Dávidova výzbroj je veľmi jednoduchá, má palicu, prak a pár kameňov, pričom palica pripomína Dávidov pôvod a prácu, bol pastierom oviec (porov. Tak ako sa obaja odlišujú výzbrojou a ešte viac sú odlišní vo svojom vnútornom postoji: Dávid sa spolieha úplne na Boha, Filištínec Goliáš si je istý svojou silou a účinnosťou svojich zbraní. Pohŕda Dávidom, „lebo (to) bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru“ (porov. 1Sam 17,42), mladík neskúsený, necvičený vo vojenskom boji. Goliášova neprimeraná dôvera v svoje ľudské schopnosti vedie nakoniec k jeho záhube. Filištínec sa rúha, preklína Dávida vlastnými bohmi. Takisto sa mu vyhráža, že jeho telo nebude pochované, ale sa stane potravou vtákov. Nechať mŕtve telá nepriateľov ako korisť vtákom bolo symbolické gesto zničenia nepriateľa. V Izraeli sa dokonca nepochovanie pokladalo za niečo horšie ako smrť (porov. 1Sam 31,8-13).
Dávidove slová obsahujú silné duchovné posolstvo. Vyjadrujú dve skutočnosti, ktoré sa stali základom jeho hrdinského činu. Prvou je horlivosť za Pána Izraela. Dávid si želá, nech sa „celá zem dozvie, že Izrael má Boha“ (porov. 1Sam 17,46). Druhým dôvodom je dokonalá dôvera, že Boh je schopný zachrániť ho. Dávid plný viery v Božiu blízkosť hovorí: „vojna patrí Pánovi a vydá vás [Fillištíncov] do našich rúk“ (17,47).
Dávid víťazí a sprostredkuje Božiu záchranu pre celý Izrael. Božia záchrana má dva ciele, ktoré majú univerzálny i národný rozmer. Prvým cieľom je, aby sa celá zem dozvedela, „že Izrael má Boha“, teda že iba Izrael má pravého Boha. Druhým cieľom, aby všetci Izraeliti (= celý tento zástup) spoznali, že sám Pán ich zachránil (porov.
Poučenie z príbehu
Príbeh Dávida a Goliáša nám ukazuje, že aj keď sa cítime malí a bezmocní, s Božou pomocou môžeme prekonať akékoľvek prekážky. Dôležité je mať vieru, odvahu a dôverovať Bohu.
Dávid bol malý a mladý, ale mal veľkú vieru v Boha. Vedel, že Boh je s ním a že mu pomôže poraziť Goliáša. Aj my môžeme mať takúto vieru. Keď sa ocitneme v ťažkej situácii, môžeme sa modliť k Bohu a prosiť ho o pomoc. Boh nás vypočuje a dá nám silu prekonať prekážky.
Goliáš bol silný a skúsený bojovník, ale bol pyšný a namyslený. Myslel si, že Dávida ľahko porazí. Ale Dávid bol pokorný a dôveroval Bohu. Boh ponížil Goliáša a dal Dávidovi víťazstvo.
Aj my by sme mali byť pokorní a dôverovať Bohu. Nemali by sme sa spoliehať na svoju silu a schopnosti, ale na Božiu pomoc. Boh nás nikdy neopustí a vždy nám pomôže, keď ho budeme prosiť.
9 Dávid a Goliáš | Animované biblické príbehy pre deti
| Postava | Charakteristika | Význam |
|---|---|---|
| Dávid | Mladý pastier, veriaci v Boha, odvážny | Reprezentuje vieru a odvahu, ukazuje, že aj malý človek môže dosiahnuť veľké veci s Božou pomocou |
| Goliáš | Obrovský bojovník, pyšný, namyslený | Reprezentuje prekážky a nepriateľov, ukazuje, že pýcha a namyslenosť vedú k pádu |
| Kráľ Saul | Kráľ Izraela, pochybujúci, bojácny | Reprezentuje ľudskú slabosť a strach, ukazuje kontrast medzi ľudskou a Božou silou |