Životopisy kňazov Cyrila Lieskovského a svätých Cyrila a Metoda

Slávni slovanskí vierozvestcovia, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti.

Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy.

Cyril a Metod od Alfonsa Muchu

Svätí Cyril a Metod - Pôvod a mladosť

Svätí Cyril a Metod boli rodní bratia. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín.

Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk.

Vzdelanie a misie pred príchodom na Veľkú Moravu

Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. V rokoch 842 al. 843 študuje v Carihrade na Cisárskej odbornej škole. Vzdelával sa u najvýznamnejších profesorov svojej doby.

Neskôr ho vymenovali za patriachovho archivára, a ešte predtým ho v roku 849 vysvetili za DIAKONA. Vo funkcii archivára ostal len veľmi krátko, a odišiel do kláštora pri Bosporkej úžine. Po šiestich mesiacoch sa vracia do Carihradu a učí filozofiu na Vysokej dvornej škole(850-851). Roku 855 al. 856 došlo k palácovému prevratu.

Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862.

Príchod na Veľkú Moravu a vytvorenie písma

Na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava boli byzantským cisárom Michalom III. a carihradským patriarchom svätým Fótiom poslaní ako misionári na Moravu. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie.

Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií. Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia).

Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu

Na toto poslanie sa najskôr dobre pripravili. Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Vytvoril hlaholiku, mala 38 znakov. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi.

Hlaholika

Prvou knihou čo Konštantín v Carihrade preložil ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár(Aprakos). Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.

Na Morave, kam prišli v roku 863, mali veľký úspech, pretože ľud bohoslužbám rozumel. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade.

Cesta do Ríma a smrť Konštantína

V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv.

Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel.

Pokračovanie Metoda

Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.

Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy.

Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa stala neslýchaná vec: Metoda roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“

Sv. Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti.

Arcibiskup Cyril Vasiľ: Tri kritériá vernosti odkazu sv. Cyrila a Metoda

Ak by sme chceli určiť oporné body života a diela sv. Cyrila a Metoda, popri mnohých čiastkových kritériách by sme asi mohli zosumarizovať celý ich život do troch tém, ktoré sa v ich činnosti nerozlučne spájajú a vytvárajú akúsi duchovnú trojnožku, dávajúcu trojrozmernosť i stabilitu ich životom, a ktoré sú súčasne aj kritériom vernosti voči ich dedičstvu pre všetkých tých, ktorí sa k nemu hlásia.

• Túžba po spoznávaní múdrosti v Božej pravde
• Schopnosť zrieknuť sa prípadných výhod svetskej moci a slávy kvôli lepšej, priamej službe Bohu, aj za cenu ťažkostí a nepochopenia
• Vernosti a služba Bohu, vernosť a služba Cirkvi, vernosť a služba ľudu, národu

Kňaz Cyril Lieskovský

V 57. roku života a 27. roku kňazstva zomrel v pondelok kňaz Cyril Lieskovský. Cyril Lieskovský sa narodil 4. októbra 1963 v Nitre. Za kňaza bol vysvätený 19. júna 1993 v Terchovej.

Zádušná svätá omša bola v piatok 17. januára 2020 vo Farskom kostole sv. Michala, archanjela vo farnosti Michal nad Žitavou. Pohrebné obrady a uloženie do hrobu zosnulého kňaza boli v sobotu 18. januára 2020 v Kostole Najsvätejšej Trojice v Cabaji. Pohrebné obrady viedol nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Po uložení do hrobu nasledovala svätá omša vo Farskom kostole sv. Michala, archanjela v Čapore.

Pôsobenie

• Kaplán v Krásne nad Kysucou (1993 - 1995)
• Administrátor v Štiavniku (1995 - 2001)
• Administrátor v Malej Hradnej (2001 - 2003)
• Pôsobenie v stredisku Focolare Lopiano v Taliansku (2003 - 2004)
• Kaplán Trenčín - Juh (2004 - 2005)
• Administrátor v Nitrianskom Rudne (2005- 2010)
• Dištriktuálny sekretár (2008 - 2012)
• Farár v Nitrianskom Rudne (2010 - 2012)
• Farár v Palárikovo (2012 - 2017)
• Farár v Michale nad Žitavou (2017)

Ďalší kňazi, ktorí zomreli

tags: #zomrel #knaz #cyril