Modrý kríž je kresťanské spoločenstvo protestantského typu, ktoré zdôrazňuje nevyhnutnosť osobného rozhodnutia pre život viery. Spolu s ostatnými kresťanskými cirkvami považujú za mieru viery Sväté písma Starej a Novej zmluvy a pochádzajú z evanjelickej a reformovanej tradície.
Historicky nadväzujú na prebudenecké hnutie, na Modrý kríž, Kristínu a Máriu Royové a na dedičstvo Jednoty bratskej, ktorej posledným biskupom bol Ján Ámos Komenský.
V duchu Jána Ámosa cirkev chápu ekumenicky. Každú cirkev, ktorá verí vo veľkonočné evanjelium, vo vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, v spásu cez jeho smrť a vzkriesenie, vnímajú ako súčasť jedného celku.
Nová kapitola histórie Domova bielych hláv
Predsedníctvo ECAV na Slovensku ďakuje SLUHA, o. z., ktoré tvoria predovšetkým členovia Apoštolskej cirkvi Nové Mesto nad Váhom, ale aj CZ ECAV Stará Turá a Cirkvi bratskej Stará Turá za to, že pred šestnástimi rokmi sa podujalo na misiu, ktorá sa z ľudského hľadiska javila ako problematická. Počas nej však mnohí zažili predivné Božie vedenie, či doslova zázraky. Vyústila do poznania, že to bolo požehnaných šestnásť rokov.
Táto misia bola motivovaná úctou ku takému modelu kresťanského života, aký prakticky žili sestry Kristína a Mária Royové: kresťanstva vyznávajúceho, svedeckého a slúžiaceho.
V r. 2009 ECAV prostredníctvom svojej správcovskej spoločnosti Reformata s. r. o. ponúkla SLUHA, o. z., aby si bezplatne prenajalo Domov bielych hláv (DBH), vykonávalo správu budovy, podieľalo sa na hradení rekonštrukčných a režijných nákladov a vykonávalo v nej svoju činnosť.
SLUHA, o. z. mnohými finančnými investíciami a dobrovoľníckou prácou (spoločne s členmi CZ ECAV Stará Turá a ďalšími) fakticky zachránilo budovu DBH pred schátraním. Vnieslo do nej život, a to v štyroch oblastiach:
- zriadením stálej výstavy, týkajúcej sa rodinného pozadia, života a služby Kristíny a Márie Royových a hnutia Modrý kríž,
- vlastnými aktivitami (nácvik divadelných hier, muzikálov, spevokolu Lastovičky, koncerty, prednáškovo - vzdelávacia činnosť a iné),
- vykonávaním diakonickej činnosti (zapožičiavanie zdravotníckych pomôcok, podporovanie ľudí v núdzi, poradenstvo, žiaľ, plán zriadenia pobytového diakonického zariadenia sa z objektívnych dôvodov, daných tretími stranami nepodarilo naplniť),
- otvorením priestorov DBH na činnosť iným subjektom (spolok abstinentov, výtvarné dielne a fyzioterapia pre seniorov, integračné programy pre utečencov a pod.).
SLUHA, o. z. aktuálne zvážilo, že kapitola jeho pôsobenia v DBH sa prirodzene ukončila a že aktivity, ktoré vykonáva, už nemusia byť viazané na DBH. Jeho misia sa po šestnástich rokoch naplnila v maximálne možnej a dosiahnuteľnej miere.
Muzeálna expozícia so všetkými muzeálnymi predmetmi, archív, mobiliár a zariadenie DBH boli odovzdané vlastníkovi budovy, ktorým je ECAV. Formálne ich má ECAV v úschove a po dvadsiatich rokoch prejdú do jej vlastníctva.
SLUHA, o. z. bolo pri odovzdávaní a preberaní zariadenia DBH veľkorysé: bezplatne nám prenechalo i cenné časti zariadenia, ktoré budú môcť ďalej v DBH slúžiť.
So SLUHA, o. z. sme sa rozlúčili s úprimným ocenením toho, ako sa zaangažovalo v dramatickom príbehu budovy Domov bielych hláv, ako nieslo a zveľaďovalo odkaz sestier Royových a snažilo sa naplniť budovu opäť životom a službou. Spomínali sme, modlili sme sa a žehnali sme si.
Pred nami sa zároveň otvorila úplne nová téma: vyčleniť na chod budovy finančné prostriedky, pokračovať v jej rekonštrukcii, zabezpečiť jej hladkú technickú a organizačnú prevádzku, ale hlavne zabezpečiť stálu dostupnosť výstavy o sestrách Royových a hnutí Modrý kríž pre návštevníkov. Túžime priniesť i vhodné programy, ktorými by mohla byť budova opäť naplnená. Nech poslúži tomu istému cieľu, s akým bola postavená a posvätená v r. 1933.
Tým, ktorí chcú výstavu o sestrách Royových navštíviť, poslúžia Iveta Topolčányová (správkyňa budovy), Samuel Jurčo a Pavol Trúsik (sprievodcovia).
Dňa 8. augusta 2025 sa v Domove bielych hláv (DBH) v Starej Turej uskutočnilo stretnutie na najvyššej úrovni predstaviteľov ECAV na Slovensku a SLUHA, o. z. pri príležitosti odovzdania budovy a Múzea sestier Royových do prevádzkovania.
SLUHA, o. z. tak naplnilo svoje poslanie: „Záchrana DBH a zriadenie múzea“. Pred šestnástimi rokmi SLUHA, o. z. prijalo podnet na záchranu Domova bielych hláv. Budova bola vtedy dlhší čas nevyužívaná, zanedbaná a postupne chátrala. Následne vznikla aj myšlienka zriadenia Múzea sestier Royových - pretože žiadne dieťa na Starej Turej v tom čase nepoznalo významnú staroturanskú spisovateľku Kristínu Royovú.
Aj popri úlohách a povinnostiach majú v srdci pokoru pred novými výzvami, ale najmä radosť, že kým žijeme, smieme a chceme slúžiť nielen historickému odkazu, ale predovšetkým živému Bohu.
„Všetko, čo som bola ja, čo som robila, na čom som si zakladala, je iba seno, slama, strnisko, to všetko už zhorelo, ale Pán Ježiš mi zostal.“
K 1. augustu 2025 prebehlo oficiálne odovzdanie a prevzatie Múzea sestier Royových medzi doterajším zriaďovateľom, ktorým bolo SLUHA o. z. v zastúpení: Iveta Topolčanyová, predsedníčka, Peter Ferík, riaditeľ a Jana Feríková, členka správnej rady a novým zriaďovateľom, ktorým sa stala Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku v zastúpení Ivan Eľko, generálny biskup a Renáta Vinczeová, generálna dozorkyňa.
Múzeum sestier Royových je zapísané v evidencii múzejných zariadení SNM a od svojho vzniku v roku 2013 sídli v historickej budove Domova bielych hláv. Je to jediná, dodnes stojaca stavba z dôb sestier Royových a posledný domov najprekladanejšej slovenskej spisovateľky a významnej priekopníčky v oblasti sociálnej práce Kristíny Royovej.
Na Domove bielych hláv ešte aj v tejto dobe svieti nápis: AK BUDEŠ VERIŤ, UVIDÍŠ SLÁVU BOŽIU. Nápis bol v minulých dobách prekrytý. No znova a znova vyšiel na povrch a aj po deväťdesiatich rokoch si ho tu môžete prečítať.
Kristína Royová v časopise Večernica č.3/1933, kedy bola stavba postavená a slávnostne uvedená do užívania, napísala: „Až bude vetrík povievať ponad naše hroby, až ústa naše zanemejú a nebudú už môcť pripomínať svetu, že žije Boh náš modlitby vyslýchajúci, tento domov bude tu stáť ako pomník našej viery, bratia a sestry moje, podľa toho výroku nášho Pána: Keď títo budú mlčať, kamene budú hovoriť! On bude svedčiť, že sme sa v našom Bohu nikdy nesklamali, že Jeho sľuby boli a sú večné nepremenné.“
Tieto mocné slová k nám prehovárajú aj dnes, keď štafetu preberajú ďalší. Evanjelická cirkev na Slovensku je vďačná predchodcom, ktorí nedopustili, aby Domov bielych hláv upadol do zabudnutia. Spoločnými silami môžeme aj naďalej pokračovať v aktivitách pre zachovanie stále žijúceho odkazu sestier Royových.
Správkyňou budovy a Múzea s.R. bola menovaná Iveta Topolčányová, odbornými pracovníkmi múzea zostávajú aj naďalej bratia Pavol Trúsik a Samuel Jurčo.
SLUHA, o. z. hodnotí dosiahnuté ciele a pripravuje sa na nové výzvy.
Aktivity SLUHA, o. z.
- Stabilizácia chátrajúcej budovy: Cieľom bolo zabrániť ďalšiemu úpadku objektu a sprístupniť ho na rôzne edukačné, sociálne, duchovné a kultúrne aktivity.
- Zriadenie Múzea sestier Royových: Cieľom bolo, aby všetky školopovinné deti na Starej Turej toto múzeum navštívili a zoznámili sa s tvorbou najprekladanejšej slovenskej spisovateľky Kristíny Royovej.
- Ostatné aktivity SLUHA, o. z.: ochotnícke divadlo, nácviky muzikálov, spevokol Lastovičky, požičiavanie zdravotníckych pomôcok a mnoho ďalšieho.
Činnosť SLUHA, o. z. aj po odchode z DBH pokračuje ďalej. Ďakujeme všetkým pravidelným aj príležitostným podporovateľom. Zostaňte s nami aj naďalej - pripravení na nové výzvy, podnety a najmä na nové dobrodružstvá viery.
Dom bielych hláv v Starej Turej
Ekumenické Kresťanstvo
Ekumenické kresťanstvo je aktom pokánia za hriechy našich otcov. V poslednej dobe sa začalo viac hovoriť o náboženských sektách, čo je určite dôležitá téma. Sekta je v tradičnom chápaní menšia náboženská obec, ktorá sa odštiepila od väčšej cirkvi, pretože sa od tejto materskej cirkvi líši vierovyznaním alebo obradom a podobne.
Aj niektoré vyjadrenia a aktivity biskupov majoritných cirkví na Slovensku majú k tolerancii veľmi ďaleko. Verejnú diskusiu o nebezpečenstvách siekt a sektárskych názorových prúdoch rozhodne vítame.
Každú cirkev, ktorá verí vo veľkonočné evanjelium, vo vtelenie Boha v Ježišovi Kristovi, v spásu cez jeho smrť a vzkriesenie, vnímame ako súčasť jedného celku. Rozmanitosť nie je zlá, zlé je nepriateľstvo. Toto nepriateľstvo, žiaľ, pociťujeme dodnes.
Cirkev v západnej Európe stratila dôveryhodnosť pre svoje kliatby, prenasledovania a náboženské vojny. To všetko v mene viery vo vlastnenie absolútnej pravdy.
V prostredí otvorených možností, neistoty a duchovného hľadania ako súčasť svetového kresťanstva chceme byť hodnoverným vyjadrením biblického zjavenia Trojjediného Boha súčasnému človeku: prinášať inšpiráciu k osobnej viere, napomáhať k duchovnému rastu. Podporovať utváranie stabilných rodín, založených na vernej láske, kde sa odovzdávajú hodnoty poctivosti, pravdivosti a zodpovednej slobody. Tvoriť spolu živú komunitu, prepojenú osobnými vzťahmi v podporných skupinách, založenú na étose jednoty v rozmanitosti. Žiť autentické svedectvo o Božej skutočnosti, a obnovovať ním nádej na zmysel ľudskej existencie.
Veríme, že Boh sa zjavuje. Boh sa zjavuje v makrokozme vesmíru i v mikrokozme ľudského vnútra. Toto základné zjavovanie je prístupné každému, kto hľadá. V mikrokozme vnútorného sveta sa Boží obraz zjavuje cez naše vedomie a svedomie.
Veríme, že Boh sa zjavil v dejinnom príbehu Izraela. Ten príbeh je zachytený v knihách Starej zmluvy. Je to príbeh Abraháma a jeho kmeňa. Príbeh Božieho zasľúbenia a jeho naplnenia. Boh zjavil Abrahámovi, že v jeho semene budú požehnané všetky národy. To zasľúbenie si našlo dejinné vyjadrenie v čakaní na mesiáša.
Veríme, že očakávaným Mesiášom je Ježiš Kristus. Ako kresťania čerpáme poznanie Boha z oboch prameňov. V kresťanskej tradícii sa stretá grécka múdrosť všeobecného zjavenia s hebrejskými znameniami historického zjavenia. Kresťanstvo obe dopĺňa a spája ich.
Symbol Svetovej rady cirkví
Pohľad do združovania v minulosti
Vývoj združovania od konca 18. storočia do 60. rokov 19. storočia bol ovplyvnený komunistickým systémom narušené tradície. Občianskej spoločnosti sa v priebehu storočí menili, išlo o mnohovrstevný jav združovania. Medzi funkcie patrili "charitatívny", "verejnoprospešný" cieľ.
Na území Slovenska predstavujú korporácie náboženského charakteru, tzv. bratstvá. Medzi ich činnosti patrili svojpomoc, obrany sociálnych práv a vzdelávacia činnosť.
Najrozšírenejšou formou združení v 18. storočí boli spolky miernosti. Úplné prvenstvo na území Slovenska patrí košickému richtárovi, básnikovi J. Reinerovi, ktorý združoval mešťanov už koncom 16. storočia.
Počas centralistických opatrení v 50. rokoch 19. storočia bola zrušená väčšina spolkov a osvetových zariadení.
Od 60. rokov 19. storočia boli spolky priestorom pre artikuláciu demokratických a národných záujmov. Oficiálnym dôvodom pre zakázanie činnosti Matice slovenskej bol jej panslavizmus.
Spolky miernosti boli v roku 1874 ako "strediská panslavizmu" zakázané. Miesto toho štát uprednostňoval a podporoval iniciatívy zo strany cirkvi.
V medzivojnovom období zaznamenalo družstevníctvo rozkvet a spolky mali významný podiel na vidiecku societu.