V Bulharsku sa v januári objavujú v uliciach mýtické bytosti, ktorých cieľom je odohnať zimu a temnotu a privolať šťastie. Krajina, ktorá čelí ekonomickej kríze, ich veľmi potrebuje.
Keď po jazde autom diaľnicou cez Srbsko prekročíte hranice do Bulharska a dostanete sa tak opäť „domov“ do Európskej únie, čakajú vás rozbité cesty, ošumelé budovy, polorozpadnuté fabriky a priestranstvá zarastené burinou. Súčasná kríza dopadla na Bulharov tvrdo, no ani predtým sa o svoju krajinu nestarali práve ukážkovo. Išlo im iba stavanie obrovských pamätníkov a prímorských rezortov.
S rozbitou, zanedbanou krajinou ostro kontrastujú pravoslávne chrámy. Zo stien pozerajú dokonale načrtnuté tváre svätcov s takmer živými očami a veriaci sa s úctou modlia pred nádhernými ikonami. Ďalšie krásne bohatstvo Bulharov sa ukáže v uliciach vždy v januári. Na denné svetlo vyrážajú priam mýtické bytosti. Sú odeté vo zvieracích kožušinách. Na bedrách majú pripevnené ohromné zvonce. A nosia masky. Neskutočne pestré. Z rôznych materiálov od dreva cez látky, dekorované stuhami, lesklými korálikmi a zvieracími zubmi až po perie. Niektoré bytosti nesú na pleciach vysoké zdobené konštrukcie. Hoci sú také ťažké, že ich mužovi musia vyložiť na plecia ďalší dvaja chlapi, maskovaný s nimi dokáže kráčať a pohybom bedier dokonca rozozvučať zvonce na svojom tele.
Ľudia ukrývajú tieto masky po zvyšok roka na povalách a v pivniciach svojich dedinských domčekov a opatrujú si ich ako oko v hlave, niektoré dedia z otca na syna - alebo z mamy na dcéru - už po generácie. Ďalšie vyrábajú každý rok nanovo. Trojmetrové konštrukcie, bohato dekorované vtáčími perami, vydržia možno práve jednu zimnú sezónu. Potom treba stavať novú konštrukciu a nanovo zháňať vtáčie pierka a pripevňovať ich do podoby fiktívnych tvárí a ornamentov, akými tu ľudia odháňajú zimu a privolávajú šťastie už stovky rokov.
V Bulharsku sa v každom mestečku, každej dedinke zachovala špecifická tradícia masiek. Niekedy sú diametrálne odlišné v dedinách vzdialených pár kilometrov od seba - kým niekde majú babugerov vo zvieracej srsti, ktorým spod vysokej tvárovej masky nevykúkajú ani oči, inde sa prezliekajú za kukerov s tučnými lýtkami a látkovými maskami, pestro povyšívanými farebnými korálikmi.
Masky vychádzajú v Bulharsku na denné svetlo v priebehu januára, hlavne 13. a 14., keď sa oslavuje Nový rok podľa starého, juliánskeho kalendára. A potom počas Maslenice. Je to zrejme najstaršia slovanská tradícia, ktorú od pohanov prevzala pravoslávna cirkev a zakomponovala ju medzi svoje vlastné sviatky, aby boli ľudia ochotnejší vstupovať do jej radov. Ide o týždeň, ktorého termín sa odvíja od termínu Veľkej noci. Pravoslávni veriaci ju slávia pred začiatkom pôstu. Mäso je už zakázané, no stále sa môžu jesť vajcia, mlieko, maslo a syry. Preto tento týždeň volajú aj maslový, palacinkový alebo syrový. Keď sa skončí, podľa liturgie si ani tieto pochúťky ľudia až do vzkriesenia Ježiša Krista dopriať nemôžu.
Každé mesto, každá dedina má vlastné masky a vlastné tradície. Spoločné je to, že v predvečer Nového roka sa maskovaní stretnú pri obrovských vatrách, tancujú a hlučne zvonia na zvoncoch. A na druhý deň obchádzajú domácnosti, aby odháňali zlé a priniesli ľuďom šťastie.
Ak chcete mať istotu, že zaujímavé masky uvidíte, môžete ich stretnúť na jednom mieste vždy koncom januára alebo začiatkom februára. V meste Pernik prichádzajú na festival Surva tie najlepšie výtvory z celého Bulharska, ale aj z Grécka, Macedónska, zo Slovinska, z Chorvátska, Rumunska, zo Srbska, niekedy dokonca z Talianska. Je to najväčší európsky festival masiek a maskových tradícií. Pred pár dňami sa po vynútenej dvojročnej pandemickej prestávke a zrušenom ročníku v roku 2020 pre problémy s dodávkami vody do mesta konal už tridsiatykrát.
Pernik je od Sofie vzdialený len pol hodiny autom. Z hlavného mesta tam chodí aj vlak. Kedysi sa tu vo veľkom ťažilo uhlie, okolitá krajina je stále poznačená výkopmi a rozpadávajú sa tam už nevyužívané banské budovy. Dnes zostala iba jedna povrchová baňa a banícke múzeum.
Festival sa začína v piatok, centrom Pernika prechádzajú detské maskované skupiny a zopár dospeláckych partií z mesta a okolia. Diváci sa k nim môžu priblížiť, odfotiť sa s nimi a dotknúť sa masiek pred vstupom na promenádu, tam sú už maskovaní chránení zábranami. No kým čakajú na vstup na námestie, ochotne predvádzajú svoje tance divákom a zvonia zvoncami. Na námestí má každá skupina vyčlenený čas pred porotou. Predvedú tradičné scénky koledovania a uchádzajú sa o výhry aj hlavnú festivalovú cenu. Neustrnuli tu v minulosti, niektoré skupiny pripravujú masky každý rok nanovo alebo inovujú tie staré - hlavne tie vyrobené z krehkého peria. No zároveň udržiavajú tradície stále živé. Oproti minulosti sa zmenilo hlavne to, že pod maskami sa skrývajú mužské aj ženské tváre.
Program pokračuje v rovnakom duchu aj v sobotu a nedeľu. Tento rok prišlo stotridsaťpäť skupín. To sú tisícky účinkujúcich. Okolo nich sa tlačia desaťtisíce návštevníkov. Zohnať voľný stôl v kaviarni či reštaurácii je s postupujúcimi hodinami dňa čoraz náročnejšie.
Niektoré rituály sú pre Bulharsko, ale aj Balkán spoločné. Masky odháňajú zlo, temnotu a zimu a majú priniesť požehnanie a jar. Využívajú na to svetlo ohňov a hluk zvoncov. A skáču, tancujú. Možno preto vyrábajú čo najmohutnejšie konštrukcie. Aby sa zlo zľaklo. Často predvádzajú scénky s oraním a obrábaním pôdy. No najvýraznejším spoločným prvkom celého Balkánu je medveď. Silnému zvieraťu ľudia verili po stáročia. Boli si istí, že si poradí so zlom aj s chorobami.
Survakari, teda koledníci, dnes už nepredvádzajú živé zvieratá. Iba masky medveďov. Medvediar a jeho medveď sú aj teraz k sebe pripútaní, medvediar hrá na improvizovaných husliach a medveď tancuje. Na námestí v Perniku sa postupne striedajú maskované skupiny. Niektoré majú také obrovské masky, že ich museli priviezť kamiónom. Sprevádzajú ich muzikanti. Tí hrajú odušu a masky zvonia zvoncami, preto je všade nepredstaviteľný hluk.
Fotograf Charles Fréger, ktorý už roky fotografuje masky po celom svete a zapisuje ich príbehy, natrafil na spoločný európsky príbeh jednej z maskovaných postáv, divého muža. Narodil sa vraj zo spojenia ženy a medveďa. Patril do oboch týchto svetov, poznal všetky ich záhady a tajomstvá. Koncentroval v sebe obrovskú silu. Preto v stredoveku veľa vplyvných rodín tvrdilo, že táto mýtická bytosť je aj ich predkom.
Dnes tohto divého muža symbolizujú ľudia oblečení do kostýmov zo zvieracej kože. Spojenie človeka a sily medveďa. Ich tváre majú zostať nepoznané. Preto masky. A hlasný zvuk zvoncov, ktoré maskovaný rozozvučí svojím pohybom, dodávajú jeho krokom ešte väčšiu silu. Tie najväčšie a najťažšie zvony vraj vážia aj štyridsať kíl.
Tabuľka: Prehľad festivalu Surva v Perniku
| Festival | Surva |
|---|---|
| Miesto | Pernik, Bulharsko |
| Čas konania | Koncom januára / začiatkom februára |
| Účastníci | Maskované skupiny z Bulharska a zahraničia (Grécko, Macedónsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko, Srbsko, Taliansko) |
| Aktivity | Prehliadky masiek, tance, hudba, tradičné scénky koledovania |
Festival masiek Pernik, Bulharsko