Slovanskí a rímski bohovia: Kto boli a aké boli ich funkcie?

V tomto článku sa zhrnieme to, čo sa nám dochovalo o slovanských bohoch ctených na celom území obývanom slovanským etnikom a pozrieme sa na Rímsky panteón.

Slovanskí bohovia

Slovanská mytológia je bohatá na rôzne božstvá, ktoré ovplyvňovali životy našich predkov. Medzi najvýznamnejších bohov patria:

• Černoboh: Predpokladaný protipól Bieloboha. Jeho uctievanie vychádza zo zmienky Helmolda: „Dokončiac podľa obyčaji obeti, obracia sa ľud k zábave. Keď pri hostinách kolujú čaše pri stole, nad ktorým prednášajú slová požehnania, vzývajú boha dobrého aj zlého, ktorého nazývajú Černoboh, teda čierny boh.
• Chors: Možno len iné pomenovanie Černoboha. Jeho meno zrejme pochádza z iránskeho Chursída, ktorý je bohom slnka. Niektorí bádatelia sa však domnievajú, že by mohlo ísť aj o boha mesiaca.
• Jarovít: Bol uctievaný vo Wolgaste, Štetíne a Havelbergu. Jar znamená zrejme plný sily, energie, živý a mocný. Vít je pán, vládca, premožiteľ, víťaz. Na konci zimy sa vždy konali veľké slávnosti Jari, kde kňaz hovoril menom tohto boha: „Som váš boh, ktorý pokrýva polia trávou a lesy lístím.
• Lada: O tejto bohyni máme až neskoršie správy zo stredoveku. Jej meno sa vyskytovalo v piesňach pri hostinách, hlavne svadobných. Obetúval sa jej biely kohút.
• Mokoš: Bola uctievaná v Kyjevskej rusi, kde sa stala jedinou bohyňou zaradenou do Vladimírovho panteónu. Možno bola zosobnením vlhkej a úrodnej matky zeme. Takisto zodpovedá Iránskej bohyni Arádví, ktorá sa starala o úrodu.
• Morena: Jej podoba sa zachovala v slovanskom folklóre, kde sa vždy na jar vynáša bábka znázorňujúca Morenu, predstavujúcu zimu a smrť, ktorá sa hádže do vody (často aj zapaľuje) aby sa zbavila vlády nad týmto svetom a umožnila nástup prebúdzajúcej sa jari.
• Perún: Jeho meno je odvodené od koreňa per a znamená „ten ktorý silne udiera“. Bol hlavným bohom Vladimírovho panteónu v Kyjeve, kde stála jeho modla so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Perún bol aj garantom zmlúv a prísah spolu s Velesom.
• Pogoda: Meno boha sa odvodzuje od prešmyčky z pogoda (počasie) a mal by to byť teda boh počasia. Boh vetra a vzduchu. Nazývaný aj víchor.
• Porevít: Bol uctievaný v Korenici. Jeho modla mala päť hláv a bola bez výzbroje. Možno bohyňa plodnosti. Bola ctená u Polabských Slovanov. Je domnienka že jej skomolené meno a koncovka gala môže pochádzať od slova glowa, teda hlava.
• Prove: Mal dubový Svätoháj pri hrade Oldenburg, ktorý chránila drevená ohrada s dvoma vstupmi. Každý pondelok sa tu konali verejné súdy. Jeho meno zrejme pochádza od prav, čo znamená spravodlivý.
• Radegast: Zrejme solárny boh, ktorý začal byť označovaný svojim prídomkom podľa miesta uctievania, značiacim radostného hosťa.
• Rod a Rožanice: Boh známi v Rusku od 11. storočia z cirkevných zápisov. Zrejme šlo o boha osudu. Zo zmienky v jednom rukopise pravdepodobne z 12-13. storočia kde je zapísané že tvorcom je Boh a nie Rod, sa usudzuje že ide o boha stvoriteľa sveta. Neskôr sa objavuje v súvislosti s Rožanicou i množné číslo, vystupujú ako dve (zrejme matka a dcéra), neskôr na západe pod názvom sudičky dokonca ako tri stareny.
• Rujevít: Bol uctievaný v Korenici v 12. storočí. Jeho idol meral asi 3m, mal sedem hláv a sedem mečov za opaskom, ôsmy držal v pravej ruke. Jeho meno sa vysvetľuje ako Pán Rugie.
• Simargl: Boh ktorý mal svoje miesto v panteóne zostavenom Kyjevským kniežaťom Vladimírom okolo roku 980. Jeho funkcia je však zahalená tajomstvom.
• Stríbog: Bohyňa osudu u južných Slovanov, doložená už od 10. storočia. Mal by to byť boh povetria a atmosféry.
• Svantovít: Pobaltský boh uctievaný v Arkone a na Rujane. Svantovítov kult mal veľkú moc. K jeho hlavnej svätyni prináležalo 300 jazdcov a najvyšší kňaz mal prakticky väčšiu moc ako knieža.
• Svarog: Boh ohňa, svetla, tepla a nebeský kováč. Syn Svaroga, čo jasne vyplýva z jeho mena s koncovkou ožič (porovnaj kráľ - kráľovič).
• Triglav: Bol trojhlavým bohom, pričom každá z hláv spravovala jednu ríšu sveta: nebo, zem a podsvetie.
• Veles: Boh majetku, ochranca stád, úrody a čarodejníkov. Pri tomto bohovi sa tiež prisahalo, ako aj pri iných, bol teda garantom prísah.

Okrem týchto hlavných bohov existovali aj ďalšie božstvá a nižšie bytosti, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v živote Slovanov.

Rímski bohovia

Rímska mytológia bola prevzatá od iných národov, vznikla hlavne zo základu gréckej a etruskej mytológie. Hlavnými bohmi boli hlavne pôvodne grécki bohovia, ktorí boli neskôr len premenovaní. Okrem toho každá domácnosť uctievala svoje vlastné domáce božstvá, teda podobne, ako to bolo aj v prípade Egypťanov. Každý z týchto domácich bohov mal svojho osobného ducha.

Medzi najvýznamnejších rímskych bohov patria:

• Jupiter (Jovis): Boh hromu a blesku, ochranca štátu, rodiny, domu a pohostinstva. Najvyšší z bohov, Saturnov syn, manžel Juno.
• Juno: Hlavná bohyňa a kráľovná bohov, manželka a zároveň aj sestra Jupitera. Bola považovaná len za kráľovnu bohov a patrónku neviest, rovnako aj manželstva, ochrankyňou financií, bohyňu osudu a za "tú, ktorá privádza deti na svet".
• Neptún: Boh riek a neskôr aj morí. Bol spojovaný s koňmi, takže ho taktiež považovali za boha koní a jazdy na koni.
• Pluto (Orcus): Boh podsvetia, ktorý vznikol najmä vplyvom gréckych mýtov.
• Mars: Boh vojny a poľných prác. Bol synom najvyššieho boha Jupitera a jeho manželky, bohyne Juno.
• Minerva: Bohyňa remesiel a umenia, obchodu a obrany. Spolu s Jupiterom a Juno patrila k tzv. "Triáde", teda k božstvám, ktoré boli najviac uctievané Rimanmi.
• Apollo: Boh svetla a bol považovaný za vodcu múz.
• Diana: Bola panenskou bohyňou lovu a mesiaca.
• Venuša: Bola pôvodnou bohyňou jari, lásky, sexu, ženskosti, prosperity a krásy.
• Saturn: Bol starorímsky boh roľníctva, úrody a času. Na jeho počesť sa až do príchodu kresťanstva konali slávnosti zvané Saturnálie, ktoré nezriedka trvali aj celý týždeň a za času ich konania dostávali otroci na jeden deň symbolickú slobodu.

Okrem týchto hlavných bohov existovali aj ďalšie božstvá a bytosti, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v rímskej mytológii.

Porovnanie slovanských a rímskych bohov

Hoci slovanská a rímska mytológia majú rôzne korene a vývoj, existujú aj určité paralely a podobnosti medzi ich božstvami. Napríklad, Perún a Jupiter sú obaja bohovia hromu a blesku, zatiaľ čo Mokoš a Ceres sú bohyne plodnosti a úrody. Tieto podobnosti môžu odrážať spoločné indoeurópske dedičstvo alebo vplyv iných kultúr.

Tabuľka porovnania bohov

tags: #rimsky #boh #urody