Obec Diviacka Nová Ves sa nachádza v Strážovských vrchoch, v Hornonitrianskej kotline. Leží v Rudnianskej doline a ponúka bohatú prírodu s faunou a flórou, ideálnu na turistiku. Najobľúbenejším cieľom je výstup na Rokoš, najvyšší vrch Nitrických vrchov, kde sa stretáva príroda s históriou.
Mapa Strážovských vrchov, kde sa nachádza Diviacka Nová Ves.
História obce
História obce siaha až do čias Veľkej Moravy. Ako väčšina obcí v Rudnianskej doline, aj Diviacka Nová Ves prešla spájaním menších sídiel - Vrbany a Somorová Ves.
Židovská komunita
Je málo známe, že počiatky židovskej komunity v Rudnianskej doline možno hľadať práve v Diviackej Novej Vsi. Žilo tu najviac občanov hlásiacich sa k židovskej komunite. Bola tu postavená synagóga, ktorá bola v časoch normalizácie zničená. Dodnes sa na miestnom cintoríne nachádzajú hroby židovských občanov. Židovský cintorín bol v tom čase jediný, kde sa pochovávali občania židovskej komunity z celej Rudnianskej doliny. Na mnohých náhrobných kameňoch, ktoré sú poškodené časom, ešte možno vidieť hebrejské texty.
Pečať obce je možné nájsť už na listinách z roku 1782.
Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice
V obci sa nachádza renesančný rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice, postavený koncom 16. storočia. V kostole sa zachoval pôvodný nábytok, kazateľnica a lavice, čo je v Rudnianskej doline zriedkavosť.
Ilustračný obrázok kazateľnice v kostole.
Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1578. Tento rok je vytesaný aj do kameňa pod erbom rodu Ujfalussy nad vchodom do sakristie. Pôvodne bol bez veže a bol protestantský. Renovovaný bol v roku 1695. Veža bola pristavaná okolo roku 1760 a dal ju pristavať gróf Karol Ujfalussy. Na kríži veže sú písmená CC+UJ, čo znamená comes Carolus Ujfalussy (gróf Karol Ujfalussy). Tento kríž bol koncom 20. storočia vymenený za nový.
Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej nepochovávali nikoho okrem rodiny Rudnayovcov. Strecha kostola bola renovovaná v roku 1822 a bola pokrytá šindľom. Parapet empory na poschodí členený murovanou arkatúrou. Vedľa presbytéria s polygonálnym uzáverom a s lunetovou klenbou je dvojitá prístavba sakristie s valenou klenbou. V hlavnom priestore kostola je interiér zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasáda je hladká. Fasádová úprava bola v roku 1937.
Vo veži kostola boli zavesené dva zvony. Žiaľ, ani jeden zo zvonov sa nezachoval. Teraz sú vo veži umiestnené tri zvony. Najväčší bol odliaty v roku 1994 zásluhou dekana Pavla Mazúcha. Zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je na ňom nápis: „SVÄTÁ TROJICA, JEDEN BOŽE, ZMILUJ SA NAD NAMI“, DIVIACKA NOVÁ VES 1994, LITAX KOŠICE, MÜLLER DUČAJ. Druhý zvon je zasvätený Panne Márii a má nápis: „TENTO ZVON KU UCTE BLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII NECHALA ZHOTOVIŤ OBEC NOVEJSA. LIAL KÖNIG FRIGYES, ARAD 1912. Zvon je v hornej a dolnej obrube ozdobený kvetinovým vencom.
Kostol je postavený na okraji dediny smerom na západ na vŕšku, na celkom suchom mieste a chránený pred ohňom. Kanonická vizitácia z roku 1831 hovorí, že kostol je v dobrom stave. Chór je zhotovený z pevných materiálov. Kostol má organ s piatimi mutáciami, ale málo sa používa. Kazateľnica je čiernej farby, je stará. Kostol nemá krstiteľnicu a neuschováva ani posvätné oleje.
V kostole sa nachádzajú štyri oltáre. Hlavný zasvätený Najsvätejšej Trojici z prvej polovice 18. storočia. Oltár je ambitový, na dverách sú sochy sv. Štefana a Ladislava. Po bokoch mohutná stĺpová architektúra, v strede s obrazom Nanebovzatia Panny Márie a po stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. V nadstavci je obraz vznášajúcej sa Panny Márie. Po stranách sú sochy sv. Alžbety a Heleny a na vrchole je skupina Najsvätejšej Trojice. Ďalej sú tu tri malé oltáre. Jeden sprava pri hlavnom oltári. Je to barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba, po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa a svätice, okolo niky sošky anjelov, vo vrchole Božie oko. Bočný oltár sv. Anny je barokový z konca 17. storočia, polychromovaná drevorezba. Stĺpová oltárna architektúra, v strede je obraz sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. Bočný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie je barokový z poslednej štvrtiny 17. storočia, polychromovaná drevorezba, olejomaľba na plátne.
Kazateľnica bola baroková zo 17. storočia, polychromovaná drevorezba, maľba. Na parapete rečnišťa boli sochy štyroch evanjelistov, na zadnej strane obraz Ecce homo. Baldachýn zdobila socha Vzkriesenia. V kostole boli barokové lavice zo 17. storočia, z mäkkého dreva v dvoch radoch po celej dĺžke kostola. Pre ich nepoužívateľnosť boli v šesťdesiatych rokoch vymenené za nové.
Vizitácia z roku 1831 hovorí, že bočné oltáre boli zhotovené veľmi jednoducho. Okrem spomínaných obrazov nemali nič. Oltáre boli v dobrom stave a upravené. Nezachoval sa žiaden záznam, či boli požehnané biskupom. Z oltárov mali iba dva krížik s ukrižovaným. Všetky oltáre mali drevené svietniky. Spolu ich bolo osemnásť. Menzy oltárov boli drevené. Hlavný oltár je prikrytý troma plachtami, bočné sa prikrývali len príležitostne. Všetky sú bez antipendií. Prenosné oltárne kamene boli dva, ktoré sa pri bielení kostola poškodili, ale boli opravené. Na hlavnom oltári je dostatočne veľký Bohostánok, je uzamknutý a kľúč je uschovaný v sakristii. Nádoby na uschovávanie svätenej vody v kostole nie sú.
Sakristia je murovaná. Bola v nej veľká skriňa na uschovávanie posvätných rúch. Tiež sa tu nachádza pri zadnom vchode jedna spovedelnica, ktorá má mriežku. Kostol je dobre zásobený posvätnou bielizňou.
Do kostola vedú neskorogotické dvere zo 16. storočia, drevené, spevnené kovaním z páskovaného železa s motívmi podkov a ľalií. Bočný oltár sv. Kostol bol viackrát opravovaný, je v dobrom stave, čistý, dobre vybavený kalichmi, barokovou monštranciou z 18.
Kostol Všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v obci Diviaky nad Nitricou je najstaršou zachovalou sakrálnou stavbou na Hornej Nitre. Je to románsky dvojvežový jednoloďový kostol bazilikánského typu. Kostol je postavený na malom kopčeku v strede obce, oproti ceste, ktorá vedie stredom obce. Takto mal byť kostol chránený pred požiarmi, ktoré by vznikli v jeho blízkosti. Kostol napriek tomuto opatreniu viackrát vyhorel, čo dosvedčujú pozostatky na jeho múroch. Kostol v Diviakoch sa spomína už v roku 1232.
Kostol Všetkých svätých v Diviakoch nad Nitricou.
Predpokladá sa, že jeho pôvod by sme mali hľadať už v 12. Pri výskume kostola je zaujímavá technológia stavebného materiálu. Múry lode a veže sú totiž zo sivého andezitového tufu a zamurovaný románsky portál je zo svetlého travertínu. V okolí sa andezitový tuf ani travertín nenachádza, preto sem stavebný materiál dovážali z doliny Nitry, z okolia Hradca a Cígľa. Kostol je jednoloďová stavba s polkruhovou a značne širokou apsidou, na západnej strane s tzv. pánskou emporou a dvojvežovým priečelím. Baroková sakristia prilieha k severnej strane apsidy. Pred románskym priečelím je baroková predsieň pristavaná v 18.stor. Románska stavba je murovaná z presných tufových kamenných kvádrov veľkosti asi 30 x 40 cm, preto neboli ovakované. Pôvodné románske klenby sa zachovali iba v priestore medzi vežami a na ich poschodiach. Presbytérium i loď sú zaklenuté barokovými krížovými hrebienkovými klenbami so šťukovým ornamentom. Kostol mal pôvodne rovnú povalu.
Na južnej strane lode je románsky portál. Na severnej strane apsidy je gotické pastofórium a goticky portál vedúci do sakristie. Ďalej na severnej strane lode je neskoro gotický portál vedúci do barokovej prístavby. Na západnej strane je dvojvežové priečelie s trojicou románskych okien. Na vežiach sú jednoduché a združené románske okná. Barokové klenby v lodi, spočívajúce na zvláštnych pilieroch, i dodatočné piliere na bočných fasádach nasvedčujú, že aj obvodové múry sú románske. Pri oprave v roku 1936 sa na oboch priečeliach lode našla trojica románskych, polkruhovo uzavretých okien a uprostred južnej fasády i prostý polkruhový portál. Na priečelí kostola pod severnou vežou je umiestnená pamätná tabuľa na pamiatku padlým v prvej svetovej vojne. Pamätná tabuľa je označená štátnym znakom.
V severnej veži je umiestnený veľký rapkáč, ktorý sa používa od Zeleného štvrtka do Bielej soboty. Murovaný chór bol postavený v roku 1779. Predtým bol len malý drevený chór. Pod chórom sa nachádzajú dva pomníky. Jeden je na severnej strane kostola a je z roku 1571.Patrí rodine Ujfalussy a má latinský názov, ktorého slovenský text znie: ,,V tomto pomníku leží slávna rodina Ujfalussy, ctihodný Ján a syn mladší Imrich Ujfalussy z lásky Gregor ku bratovi svojmu milovanému zhotoviť dal v roku Pána 1571.“ Druhý pomník patrí rodine Besnákovej a má latinský nápis, ktorého slovenský text znie: ,,Toto dielo vyhotoviť sa postaral osvietený pán František Besnák z Besnákovej Vsi, s družkou života Máriou Turanskou z Turian, na večnú pamiatku svoju a svojich roku Pána 1674 požehnaný.“
Na chóre sa nachádzal orgán, ktorý sa datoval do roku 1676. V roku 1927 bol zakúpený nový orgán z výnosov zbierky farníkov pracujúcich v Amerike. K výmene tohto orgánu došlo v októbri 1996. V kostole sa nachádza neskororenesančná kamenná krstiteľnica z roku 1638. Daroval ju niektorý z Ujfalussyovcov, lebo je na nej znak SW. V kostole sú dvoje neskoro gotické dvere z 15.stor.,drevené, okované železom. Jedny sú v severnom vchode. Kovanie majú vo forme ľalií. Zachovali sa aj dva neskoro barokové svietniky, polychrómová rezba z druhej polovice 18.stor.
V roku 1911 bolo vymenené zariadenie kostola. Nič zo starého hlavného oltára, bočných oltárov a kazateľnice sa nezachovalo. Pán farár Szélessy dal vyhotoviť nový neoklasicistický hlavný oltár, dva bočné oltáre a kazateľnicu stolárskym majstrom do Novák. Toto zariadenie je v kostole aj dnes. Na hlavnom oltári je umiestnený obraz Všetkých svätých a po bokoch obrazu sú sadrové sochy sv. Alojza a sv. Terézie Ježiškovej. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice. Na obetnom stole a ambone sú sochy sv. evanjelistov, ktoré sa zachovali zo zbúraného kostola v Besnákovej Vsi.
Kostol bol vo svojej histórii viackrát opravovaný. Bolo to v rokoch 1774, 1783,. 1826. V roku 1936 bol kostol pod odborným vedením Ing. arch. Václava Mencla opravený, najmä jeho západné priečelie. Ďalšie opravy boli v roku 1942, kedy boli postavené schody do kostola o kamenný ochranný múr okolo kostola. V roku 1996 bola urobená rekonštrukcia elektrického vedenia, tiež dodané nové osvetlenie kostola a kostol bol vymaľovaný. Okolo kostola bola položená nová zámkova dlažba. V roku 1998 boli zakúpené nové dubové lavice. V roku 1999 bolo upravene okolie kostola. Okolo kostola bol vybudovaný okrasný park.
Kaštiele v Diviackej Novej Vsi
Pri kostole sa nachádza kaštieľ, ktorý sa v písomných zmienkach spomína už v 15. storočí. Postupne bol prerábaný a upravovaný majiteľmi až do dnešnej podoby. To však nie je jediný kaštieľ v obci. Nachádzajú sa tu ešte dva. Kaštieľ v blízkosti hlavnej komunikácie, pôvodne renesančný, a druhý tzv. Mačací zámok, ktorý bol v druhej polovici 18. storočia zničený.
Dejiny kaštieľa i obce Diviacka Nová Ves sú úzko poprepletané s dejinami rodu Diviackovcov. Táto rodina bola jednou z početných vetiev prastarého veľmožského rodu Hont-Poznanovcov a svoj pôvod odvodzovala od Blažeja z Diviak. Kaštieľ v Diviackej Novej Vsi sa ako rodové sídlo Diviackovcov spomína v písomných prameňoch z prelomu 14. a 15. storočia. Medzi rokmi 1380 až 1401 nechali Diviackovci v dedine postaviť opevnenú gotickú pevnôstku, ktorá tvorí jadro dnešného kaštieľa. Išlo o najvýznamnejší objekt stojaci v Rudnianskej kotline v povodí riečky Nitrica vybudovaný v gotickom stavebnom štýle. Od 16. storočia patril objekt rodine Rudnayovcov, ktorí medzi rokmi 1586 až 1588 pôvodnú gotickú pevnosť rozšírili a postupne prestavali v renesančnom štýle. Po viacerých stavebných úpravách v 17. a 18. storočí dostal kaštieľ barokový vzhľad.
Nepravidelný základ kaštieľa je výsledkom jeho postupného rozširovania a prebudovávania. Prvky pôvodné gotického jadra sa zachovali v podobe blokovej poschodovej opevnenej vežovej stavby s nárožným kvádrovaním na fasádach. Na krídlach objektu sa čiastočne zachovali renesančné sgrafitá. Nárožná stavba situovaná pri vstupe mala tri malé okrúhle bašty, ktoré spĺňali funkciu oporných pilierov z čias romantických úprav. Kamenný renesančný vstupný portál mal kedysi padací most. Pri barokových úpravách okolo polovice 18. storočia.
V roku 1808 kaštieľ napadla a obsadila barónka Gabriela Splényi-Ujfalussy, prezývaná tiež ako Amazonka Rudnianskej kotliny. Barónka sa túžila pomstiť Rudnayovcom za prehratý majetkový spor o kaštieľ, a preto zorganizovala sedliacku vzburu. Pomocou sľubov, vlastnej úrody a pálenky sa jej podarilo naverbovať päťsto sedliakov. Rudnayovci si zavolali na pomoc vojakov z Topoľčianskych kasární, ktorí vzburu potlačili a barónku zadržali. Súd barónku odsúdil na šesťročné väzenie v Bratislave. Amazonka Rudnianskej kotliny si údajne vydobyla možnosť využívať dve cely, ktoré si zariadila vlastným nábytkom. V roku 1886 kaštieľ Rudnayovci predali a v jeho priestoroch bol neskôr zriadený liehovar. Po druhej svetovej vojne sa kaštieľ dostal pod správu štátu. Pamiatková úprava sa uskutočnila v 70. rokoch 20. storočia podľa projektu architekta Šefčíka, následne objekt slúžil ako muzeálny sklad.
Ďalšie kaštiele
- Renesančný kaštieľ: Postavený okolo roku 1610, prestavaný v 30. rokoch 19. storočia. Dvojpodlažná budova s mierne vystupujúcim priečelím na západnej fasáde, v poschodovej časti členený žliabkovanými pilastrami. Strecha sedlová. Miestnosti na prízemí zaklenuté renesančnými valenými klenbami.
- Mačací zámok: Postavený v roku 1685, v 2. polovici 18. storočia značne devastovaný a znížený. Prízemná stavba z dvoma nárožnými hranolovými vežami, pôvodne dvojpodlažná.
Esterházyho kaštieľ v Želiezovciach a projekt jeho obnovy
Je veľká škoda, že sa v našom systéme nenájdu finančné prostriedky na zachovanie a udržanie takýchto pamiatok, stráca sa tým naša identita a kus histórie.
Súčasnosť obce
Súčasná Diviacka Nová Ves je moderná dedina. Chodníky, ktoré lemujú hlavnú cestu, sú istotou pre bezpečnosť chodcov. V obci sa nachádza penzión pre seniorov, nájomné byty, zrekonštruované budovy, ako škôlka, kultúrny dom a pod., ekodvor s technickým vybavením atď. Obec pravidelne pripravuje občanom kultúrne a spoločenské podujatia. Veľmi známe sú najmä Novianske dni, ktoré navštevujú hostia zo širokého okolia, pretože sú každoročne zárukou bohatého kultúrneho programu a zábavy. Organizujú sa v letných mesiacoch.
Erb Obce Diviacka Nová Ves má túto podobu: V zelenom poli sú v hornej polovici erbu, v strede umiestnené hrable v kombinácii farieb zlatej a striebornej. V strede erbu z jednej strany hrablí je umiestnené čerieslo a z druhej lemeš, ktoré sú striebornej farby. V dolnej časti erbu pod hrablami sa nachádza kosa zlatej a striebornej farby, umiestnená vo vodorovnej polohe. Erb časti obce Vrbany má modré pole, v ktorom je znázornený svätý Florián - patrón hasičov striebornej farby, pričom na hlave má hasičskú prilbu s červeným pierkom. Stojí na zlatom podstavci a hasí kostol strieborno-zlatej farby, z ktorého blčia červené plamene.
Vlajka je ukončená tromi cípmi, t.j. červenej (1/6), žltej (1/6), bielej (2/6), zelenej (1/6) a modrej (1/6).