Pôvod a mladosť
Hoci mal latinské meno Marcus, bol židovského pôvodu, pravdepodobne z kňazského rodu Lévi, a jeho hebrejské meno bolo Ján. Pochádzal z Jeruzalema, kde jeho matka Mária vlastnila dom, ktorý slúžil ako dôležité miesto stretávania pre ranú kresťanskú komunitu. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení. Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov. Tradícia dokonca naznačuje, že práve v tomto dome sa mohla konať Posledná večera a neskôr aj Zoslanie Ducha Svätého. Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek.Niektorí biblisti sa domnievajú, že Marek mohol byť mladíkom spomenutým v jeho vlastnom evanjeliu, ktorý v Getsemanskej záhrade pri Ježišovom zatknutí utiekol a zanechal plachtu v rukách vojakov. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že týmto mladíkom bol práve sv. Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom.
Pôsobenie v ranej cirkvi
Marek nepatril medzi Dvanástich apoštolov, no stal sa blízkym spolupracovníkom apoštolov Petra a Pavla, ako aj svojho bratranca Barnabáša.Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Sprevádzal Pavla a Barnabáša na časti prvej misijnej cesty, no v Perge sa od nich oddelil a vrátil do Jeruzalema, čo neskôr viedlo k dočasnej nezhode s Pavlom. Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Neskôr sa však zmierili a Marek sa stal Pavlovým cenným pomocníkom v Ríme. Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom a Pavlom.
Obzvlášť blízky vzťah mal k apoštolovi Petrovi, ktorý ho vo svojom liste nazýva „svojím synom“ (1 Pet. 5:13), čo súhlasí s tradičným priradením Markovho evanjelia Petrovi. SVÄTÝ MAREK bol blízkym spolupracovníkom svätého Petra v Ríme. Tak mu pomáhal, že ho apoštol v jednom zo svojich listov považuje za svojho syna (porov. 1 Pt 5, 13).
PREDTÝM, ako žil v Ríme, bol svätý Marek jedným z prvých kresťanov v Jeruzaleme. Bol bratrancom Barnabáša, ktorý ho pozval, aby šíril evanjelium. Obaja sa vydali s Pavlom na jeho prvú apoštolskú cestu (porov. Sk 13, 5-13), ale nie všetko išlo podľa ich predstáv. Keď dorazili na Cyprus, Marek zistil, že nemôže pokračovať, a vrátil sa do Jeruzalema. To zrejme vyvolalo u Pavla istú nevôľu; keď totiž plánovali druhú cestu a Barnabáš opäť chcel, aby ich Marek sprevádzal, Pavol namietal. Výprava sa preto rozdelila a Pavol a Barnabáš sa vydali vlastnou cestou.
Keď sa Marek po rokoch ocitol v Ríme, opäť sa stretol s Pavlom a vidíme ho, ako s ním spolupracuje pri ohlasovaní evanjelia. Toho, ktorý nechcel, aby ho sprevádzal na jeho ceste, teraz svätý Marek napĺňa hlbokou útechou. V skutočnosti, keď musel odísť, Pavol napísal Timotejovi: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo je mi užitočný v službe“ (2 Tim 4, 11). Problémy, ktoré mali na Cypre, boli zabudnuté. Pavol a Marek sú priatelia a spolupracujú na tom najdôležitejšom: na šírení dobrej správy o Kristovi.
Život a dielo svätého Marka Evanjelistu
Autorstvo a charakteristika evanjelia
Podľa starokresťanskej tradície (Papias, Irenej, Klement Alexandrijský) Marek pôsobil ako Petrov „tlmočník“ a svoje evanjelium napísal v Ríme na základe Petrovho kázania, pravdepodobne pred rokom 60 alebo 70 n. l., pre kresťanov obrátených z pohanstva. Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Z toho, ako vystupuje Peter v Markovom evanjeliu, sa zdá byť táto tradícia veľmi pravdepodobná. Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií.Jeho evanjelium, považované mnohými za najstaršie, sa vyznačuje živosťou, dôrazom na Ježišove činy a zázraky a vynecháva mnohé židovské kontexty, aby bolo zrozumiteľnejšie pre rímskych čitateľov. Marek vo svojom evanjeliu nepreberá niektoré veľké Ježišove reči. Na druhej strane však mimoriadne živo rozpráva o okamihoch jeho života s učeníkmi. Zastavuje sa pri opise atmosféry miest, rozjíma nad Pánovými gestami, rozpráva o spontánnych reakciách apoštolov... Skrátka, umožňuje nám objaviť čaro Kristovej postavy, ktorá tak priťahovala Dvanástich a prvých kresťanov.
Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme - Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní.
SVÄTÝ MAREK uzatvára svoje rozprávanie Ježišovou výzvou apoštolom, aby šírili jeho slovo: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). Evanjelista tento príkaz nielen prevzal, ale snažil sa ho aj uviesť do praxe. Možno nebol známy svojou odvahou, keď sa vydal na cestu na Cyprus, ale toto prvé sklamanie ho neodradilo. Neskôr sa pustil do ďalších dobrodružstiev a svoju vlasť nechal za sebou.
Misijná činnosť a smrť
Podľa tradície Peter neskôr kázal Marekovi, aby šiel hlásať evanjelium do Egypta. Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy. Marek založil cirkevnú obec v Alexandrii, stal sa tam biskupom. Euzébius hovorí, že založil Cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tam aj zomrel mučeníckou smrťou. Tieto údaje sú však veľmi nepravdepodobné. Tradícia ďalej hovorí, že Peter poslal Marka hlásať evanjelium do Egypta. Tam založil cirkevnú obec v Alexandrii a stal sa jej prvým biskupom. Jeho pôsobenie bolo úspešné, no vyvolalo hnev miestnych pohanov.Podľa neskorších správ bol počas slávenia Veľkej noci zatknutý, povrazom vláčený ulicami mesta, až kým nezomrel mučeníckou smrťou, pravdepodobne okolo roku 68 n. l.. Podľa tradície zomrel Marek mučeníckou smrťou - pohania ho raz ráno prekvapili pri bohoslužbách, uviazali mu povraz okolo hrdla a vláčili ho ulicami mesta, kým nezomrel. Veriaci ho pochovali v dedine Bucoli pri Alexandrii.
Jeho telo kresťania pochovali a jeho ostatky boli v 9. storočí prenesené do Benátok, ktoré si ho ctia ako svojho hlavného patróna a kde mu je zasvätená slávna bazilika.
Úcta a symbolika
Pri vpáde mohamedánov do Egypta v roku 828 preniesli dvaja benátski kupci jeho pozostatky do Benátok. Toto však nie je zaručene isté. V Benátkach je úcta k nemu veľmi živá. V rokoch 1063-1094 tam postavili známu baziliku, ktorá je zasvätená práve sv.Pôvodný kostol svätého Marka bol zničený v roku 976, ale prestavaná bazilika obsahuje relikvie z Alexandrie a sériu mozaík zobrazujúcich Marekov život, smrť a prevoz relikvií, pochádzajúcich z 12.-13. storočia.
Symbolom svätého Marka je okrídlený lev. Tento symbol sa odvodzuje od začiatku jeho evanjelia, ktoré opisuje Jána Krstiteľa ako „hlas volajúceho na púšti“. Lev, kráľ púšte, tak symbolizuje silu a kráľovskú dôstojnosť Kristovho posolstva ohlasovaného na púšti.
Svätý Marek je patrónom Benátok, Egypta, notárov, pisárov, sklenárov, košikárov a vzýva sa ako ochranca pred búrkou, krupobitím a za dobrú úrodu.
