Nemôže Boh jednoducho odpustiť? Prečo musel Ježiš zomrieť
Historický Kontext Ježišovho Procesu
Medzi jeruzalemskými náboženskými predstaviteľmi nielenže bol farizej Nikodém a významný muž Jozef z Arimatey, ktorí boli Ježišovými tajnými učeníkmi, ale dlho medzi nimi vznikali pre Ježiša roztržky, takže krátko pred jeho umučením môže svätý Ján povedať, že „mnohí poprední muži uverili v neho“ (Jn 12,42) , hoci veľmi nedokonale. Farizeji hrozili vylúčením zo synagógy tým, ktorí by ho nasledovali. Tým, čo sa báli, že všetci uveria v neho, že prídu Rimania a zničia ich sväté miesto a ich národ, veľkňaz Kajfáš prorocky navrhol: „Je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ“ (Jn 11,49-50).Veľrada vyhlásila, že Ježiš je ako bohorúhač „hoden… smrti“ (Mt 26,66) , ale pretože stratila právo odsúdiť niekoho na smrť, vydáva Ježiša Rimanom s obžalobou z politickej vzbury. To ho stavia na roveň Barabáša, ktorý bol obžalovaný zo „vzbury“ (Lk 23,19).
Zodpovednosť za Ježišovo Umučenie
Keď sa vezme do úvahy historická zložitosť Ježišovho procesu, ako to vysvitá z evanjeliových opisov, a nech by bola osobná vina hlavných účastníkov procesu (Judáša, veľrady, Piláta) akákoľvek, čo pozná iba Boh, nemožno zaň pripisovať zodpovednosť jeruzalemským Židom ako celku ani napriek vykrikovaniu zmanipulovaného davu alebo všeobecným výčitkám obsiahnutým vo výzvach na obrátenie po Turícach. Sám Ježiš, keď odpúšťal na kríži, a po ňom Peter uznali „nevedomosť“ jeruzalemských Židov, ako aj ich popredných mužov.
Keď sa vezme do úvahy, že naše hriechy zasahujú samého Krista, Cirkev neváha najväčšiu zodpovednosť za Ježišovo umučenie pripísať kresťanom; zodpovednosti, ktorú oni príliš často zvaľovali iba na Židov: „Treba uznať že túto vinu majú všetci, ktorí opätovne upadajú do hriechov. Lebo ako je pravda, že naše hriechy pohli Krista Pána, aby podstúpil smrť na kríži, tak zaiste tí, čo sa utápajú v nemravnostiach a zločinoch, ,v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech‘ (Hebr 6,6) . A tento zločin sa môže javiť o to väčší u nás, ako bol u Židov, lebo oni podľa svedectva Apoštola ,keby… boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy‘ (1Kor 2,8) .
Boží Plán Spásy
Bohu sú všetky okamihy času prítomné vo svojej aktuálnosti. On teda stanovil svoj večný plán „predurčenia“ tak, že do neho zahrnul slobodnú odpoveď každého človeka na svoju milosť: „V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať“ (Sk 4,27-28).Svätý Pavol tvrdí vo vyznaní viery, ktoré, ako sám hovorí, „prijal“, „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“ (1Kor 15,3) . Ježišova vykupiteľská smrť osobitne spĺňa proroctvo o trpiacom Služobníkovi. Ježiš sám ukázal zmysel svojho života a svojej smrti vo svetle trpiaceho Služobníka.
Preto svätý Peter môže takto formulovať apoštolskú vieru v Boží plán spásy: „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení… drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám“ (1Pt 1,18-20) . Trestom za hriechy ľudí, ktoré sú následkom dedičného hriechu, je smrť.
Ježiš nepoznal zavrhnutie, ako keby bol sám zhrešil. Ale vo vykupiteľskej láske, ktorá ho stále zjednocovala s Otcom, prijal nás v poblúdení nášho hriechu vo vzťahu k Bohu až natoľko, že na kríži mohol v našom mene povedať: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15,34).
Tým, že Boh vydal svojho Syna za naše hriechy, ukázal, že jeho plán s nami je plánom dobrotivej lásky, ktorá predchádza akúkoľvek zásluhu z našej strany: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn 4,10).
Táto láska nevylučuje nikoho, ako to pripomenul Ježiš v závere podobenstva o stratenej ovci: „Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých“ (Mt 18,14) . Uisťuje, že položí „svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Výraz „za mnohých“ nie je obmedzujúci: stavia ľudstvo ako celok proti jednej osobe Vykupiteľa, ktorý sa vydáva, aby ho spasil.
Ježišova Túžba Plniť Vôľu Otca
Boží Syn, ktorý „nezostúpil z neba, aby… plnil svoju vôľu, ale vôľu“ Otca, ktorý ho „poslal“ (Jn 6,38), „keď prichádza na svet, hovorí: ,… Hľa, prichádzam… aby som plnil tvoju vôľu, Bože.‘… V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy“ (Hebr 10,5-10). Syn si od prvej chvíle svojho vtelenia osvojuje Boží plán spásy vo svojom vykupiteľskom poslaní: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4,34).Táto túžba osvojiť si plán vykupiteľskej lásky svojho Otca ovláda celý Ježišov život, lebo jeho vykupiteľské umučenie je dôvodom jeho vtelenia: „Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12,27) . „Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“ (Jn 18,11).
Keď Ján Krstiteľ súhlasil s tým, že udelí Ježišovi krst podobne ako hriešnikom, spoznal v ňom a ukázal na neho ako na „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“. Dáva tak najavo, že Ježiš je trpiaci Služobník ktorý sa mlčky nechá viesť na zabitie a nesie hriech mnohých, a súčasne veľkonočný baránok, symbol vykúpenia Izraela počas prvej Veľkej noci.
Keďže si Ježiš vo svojom ľudskom srdci osvojil Otcovu lásku k ľuďom, „miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1) , lebo „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13) . Takto sa v jeho utrpení a smrti stala jeho ľudská prirodzenosť slobodným a dokonalým nástrojom jeho božskej lásky, ktorá chce spásu ľudí. A vskutku dobrovoľne prijal svoje utrpenie a smrť z lásky k svojmu Otcovi a k ľuďom, ktorých chce Otec spasiť: „Nik mi ho [život] neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10,18).
Dobrovoľnú obetu seba samého Ježiš vyjadril zvrchovaným spôsobom pri večeri s dvanástimi apoštolmi „v tú noc, keď bol zradený“ (1Kor 11,23) . V predvečer svojho umučenia, keď nebol ešte zajatý, urobil z Poslednej večere so svojimi apoštolmi pamiatku svojej dobrovoľnej obety Otcovi za Spásu ľudí: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ (Lk 22,19).
Eucharistia, ktorú v tej chvíli ustanovuje, bude „pamiatkou“ jeho obety. Ježiš zahŕňa apoštolov do svojej obety a žiada ich, aby ju stále prinášali.
Agónia v Getsemanskej Záhrade
Kalich Novej zmluvy, ktorý Ježiš anticipoval, keď pri Poslednej večeri obetoval sám seba, prijíma potom z Otcových rúk pri svojej agónii v Getsemanskej záhrade, keď „sa stal poslušným až na smrť“ (Flp 2,8) . Ježiš sa modlí: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich…“ (Mt 26,39). Vyjadruje tak hrôzu, ktorú predstavuje smrť pre jeho ľudskú prirodzenosť. Táto jeho prirodzenosť je totiž, podobne ako naša, určená na večný život; okrem toho, na rozdiel od našej, je celkom bez hriechu, ktorý spôsobuje smrť; ale predovšetkým je prijatá božskou osobou „Pôvodcu života“ (Sk 3,15) , „Živého“.Jedinečná Hodnota Kristovej Obete
Táto Kristova obeta je jediná a završuje a zároveň prevyšuje všetky obety. Je to predovšetkým dar samého Boha Otca, ktorý vydáva svojho Syna, aby nás zmieril so sebou.
„Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými“ (Rim 5,19) . Ježiš svojou poslušnosťou až na smrť splnil zastupiteľskú úlohu trpiaceho Služobníka, ktorý dáva svoj život na obetu na uzmierenie, nesie hriechy mnohých a ospravodlivuje ich tým, že berie na seba ich neprávosti. Ježiš odčinil naše viny a zadosťučinil Otcovi za naše hriechy.
Láska až „do krajnosti“ (Jn 13,1) dáva Kristovej obete hodnotu vykúpenia a odčinenia, uzmierenia a zadosťučinenia. Ježiš nás pri obete svojho života všetkých poznal a miloval. „Ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli“ (2Kor 5,14) . Nijaký, ani ten najsvätejší človek nebol schopný vziať na seba hriechy všetkých ľudí a priniesť seba samého na obetu za všetkých. To, že v Kristovi jestvuje božská osoba Syna, ktorá presahuje a zároveň objíma všetky ľudské osoby a robí Krista Hlavou celého ľudstva, robí možnou jeho vykupiteľskú obetu za všetkých.
Tridentský koncil učí, že Kristus „svojím presvätým umučením na dreve kríža nám zaslúžil ospravodlivenie“. Tým zdôrazňuje jedinečný charakter obety Krista ako „pôvodcu večnej spásy“ (Hebr 5,9) . A Cirkev uctieva kríž spevom: „Zdrav’ buď, kríž, nádej jediná!
Účasť na Kristovom Veľkonočnom Tajomstve
Kríž je jediná obeta Krista, ktorý je jediný „prostredník medzi Bohom a ľuďmi“ (1Tim 2,5) . Keďže sa však vo svojej vtelenej osobe „určitým spôsobom zjednotil s každým človekom“, „dáva všetkým možnosť, aby sa spôsobom známym Bohu stali účastnými na tomto veľkonočnom tajomstve“. On sám vyzýva svojich učeníkov, aby vzali svoj kríž a nasledovali ho, lebo on trpel za nás a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v jeho šľapajach. Chce totiž do svojej vykupiteľskej obety zapojiť aj tých, ktorí okusujú jej dobrodenie ako prví.| Udalosť | Popis |
|---|---|
| Posledná večera | Ježiš ustanovuje Eucharistiu ako pamiatku svojej obety. |
| Getsemanská záhrada | Ježiš sa modlí a prijíma kalich utrpenia. |
| Ukrižovanie | Ježiš zomiera na kríži za hriechy ľudstva. |
| Vzkriesenie | Ježiš vstáva z mŕtvych, čím potvrdzuje svoju božskú moc. |
Výkupná Obeta a Zmierenie
Ježiš vedel, že jeho smrť poslúži tomuto cieľu, a preto ju nazval „výkupné za mnohých“. V staroveku sa za oslobodenie otroka platilo výkupným. Ježiš zomrel, aby nás oslobodil, a preto je jeho smrť výkupným daným za nás. Boh poslal svojho Syna, aby nás zmieril so sebou, pretože skrze naše hriechy sme sa stali jeho nepriateľmi.Preto nepočíta naše hriechy. Jeho láska bola zjavná práve v Ježišovej oddanosti. … že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. (2. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.
Veľkonočný Baránok
Náš veľkonočný Baránok - Ježiš - nás oslobodil z otroctva hriechu. Sviatok Paschy bol oslavou vyslobodenia izraelského národa z otroctva v Egypte. Kto mal svoje veraje a vrchný prah domu potreté krvou, bol tejto pohromy ušetrený - „zhubca“ tam nevstúpil (Exodus 12:21-30). Krv bola teda pre Izraelitov ochranou.Po tejto rane vytiahli židia z Egypta. Preto bol veľkonočný hod baránka sviatkom vyslobodenia a záchrany. … o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
Ježišovo Zmŕtvychvstanie
Ježišovo zmŕtvychvstanie z hrobu je v kresťanstve považované za ústrednú udalosť viery. Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Ukrižovanie a smrť Ježiša pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu. Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný.Smrť Ukrižovaním a Lekárske Aspekty
„Smrť na kríži bola veľmi trýznivá, utrpenie obvykle trvalo mnoho hodín, často aj niekoľko dní. Kati sa snažili obeť udržať čo najdlhšie pri živote, aby znásobili utrpenie. Vedci zaoberajúci sa príbehom Mesiáša sú totiž presvedčení, že v časoch, keď pôsobil ako potulný kazateľ, bol zdravý, veľa chodil peši, a tak musel mať dobrú telesnú kondíciu.
Vedci predpokladajú, že príčinou Ježišovej smrti nebola strata krvi. Sú presvedčení, že ukrižovaní mali vážne dýchacie problémy. Tie spôsobilo nedostatočné zásobovanie krvi životne dôležitých orgánov kyslíkom.
Alternatívne Teórie a Skepticizmus
Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. Ako to je z pohľadu vedy? Aj keď sa na kríži umieralo aj niekoľko dní, Ježiš mal byt vzatý z kríža už po šiestich hodinách. Vo svojej knihe “Žiadna smrť na Golgote” píše, že Ježiš nezomrel na kríži, ale iba stratil vedomie.Podľa evanjelia z rany začala tiecť krv a voda. ,,Samozrejme, bezvedomie môže trvať aj dlho po tom a zranený môže vyzerať ako mŕtvy. Znova sa prebudil zo svojej "narkózy" a Nikodém a Jozef z Arimatey mali dve možnosti: Ježiša znova vydať, alebo mu pomôcť zmiznúť.
Význam Udalosti pre Kresťanov
Možnosťou dosiahnuť odpustenie hriechov, spásu a život večný je to, čo sme spomenuli na úvod v našej pôstnej piesni: Obráť svoje srdce k Ježišovi! „Mysli na smrť Pána svojho, že On trpel za každého - i za mňa hriešneho…“ .Myslieť na cestu Božiu a nie ľudskú, ktorá vedie k spáse, znamená byť za utrpenie, za smrť a kríž Pána Ježiša neskonale vďačný.Vždy nanovo zaň ďakovať a dobrorečiť. Pánov dôraz na cestu spásy sveta a človeka, vedúcu cez utrpenie a kríž znamenal úplný rozchod s predstavou a učením židovských náboženských učiteľov a vodcov.
Kým Bol Ježiš?
Najlepší spôsob, ako spoznať Ježiša, je prečítať si, čo o sebe hovorí on sám v evanjeliách. Na rozdiel o vtedajších náboženských elít Ježiš nekládol dôraz na vykonávanie náboženských úkonov, ale na lásku - k Bohu a k blížnym. Bežný ľud zas očakával politického vodcu, ktorý oslobodí Izrael od rímskej nadvlády.
Ježišova Božská Podstata
Biblia pripisuje Ježišovi Božskú podstatu. V Jánovi 1,1-14 čítame: „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh… To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ Podobne v Kolosanom 2,9: „Veď v ňom telesne prebýva všetka plnosť božstva.“Tvrdil, že je svetlom sveta, má autoritu nad celou zemou, raz sa vráti súdiť svet, môže odpúšťať hriechy a dáva ľuďom večný život.
Ježiš po celý čas hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi. Boh, ktorý je duch, predsa nemôže splodiť skutočného fyzického človeka. Ježiš je Božím Synom v tom zmysle, že má rovnakú podstatu ako Boh. Je mu rovný, no vzal na sebe podobu človeka a narodil sa do ľudskej rodiny. V Biblii čítame, že Ježiš je „odbleskom Božej slávy a obrazom Božej podstaty.
Ježiš ako Boh a Človek
Historicky sa Ježiš narodil medzi rokmi 4 a 6 pred naším letopočtom v Betleheme. Ježiš je plne Bohom, ale zároveň je aj plne človekom. Ak Ježiš tvrdil, že je Boží Syn, logicky prichádzajú do úvahy len tri možnosti. Buď bol klamár a zámerne ľudí zavádzal. No nech sa jeho nepriatelia akokoľvek snažili usvedčiť ho z podvodu či iných previnení, nič nenašli. Ďalšia možnosť je, že bol blázon s megalomanskými výrokmi. Ježiš však nepreukazoval žiadne známky psychickej choroby, práve naopak.
Dokáže zvládnuť všetky naše problémy. Tým, že žil medzi nami, vie sa vžiť do našich potrieb a problémov. Dokáže zmeniť náš život. To neznamená, že ak budeme nasledovať Ježiša, všetko sa nám bude dariť. Napriek tomu daj Ježišovi priestor konať v tvojom živote, uč sa od neho a spoliehaj sa naňho. To je presne to, čo robí život úžasným.
Spochybňovanie Smrti a Vzkriesenia
Je zaujímavé, že pokiaľ sa objaví nejaký román, ktorý spochybňuje, Ježišovo vzkriesenie, nadšené davy hneď všetkému uveria bez ohľadu na to, či sú podobné tvrdenia postavené na jedinom historickom dôkaze. Pri bičovaní obetiam vytrhávali kusy kože. Jedným z príznakov hypovolemického šoku je veľký smäd a evanjeliá zaznamenávajú, že Ježiš bol na kríži smädný.Lekárske Dôkazy a Utrpenie
Okrem toho, hypovolemický šok vyvolal rýchlu frekvenciu srdca, ktorá prispela k jeho zlyhaniu. Evanjeliá zaznamenávajú, že keď rímsky vojak prišiel ku krížu, aby si bol istý, či je Ježiš mŕtvy, prepichol mu bok kopijou a vyšla krv a voda. Pravdepodobne sa jednalo o tekutiny hydrothorax a hydroperikard.
Odborník na zabíjanie nemusí vyštudovať medicínu na to, aby vedel posúdiť, či je obeť mŕtva. Biblia zaznamenáva, že odsúdencom, ktorí viseli spolu s Ježišom a ešte žili, zlámali nohy.
Hypotéza o Prežití a Vzkriesení
Svojim nasledovníkom sľúbil, že toho, kto v neho uverí fyzicky vzkriesi z mŕtvych a dá večný život. Tieto verše spájajú začiatok a koniec Ježišovho pozemského života. Kristus existoval pred vtelením. Bol duch. Bol večné Slovo. Bol s Bohom a bol Bohom. Dôvod, prečo sa Pán Ježiš stal človekom bolo, aby zomrel.
Hlavná Satanova zbraň proti nám je náš vlastný hriech. Ak ju Ježišova smrť odstraňuje, diablovi je z rúk vzatá hlavná zbraň. Ak sa nemusíme báť nášho posledného a najväčšieho nepriateľa, smrti, tak sa nemusíme báť ničoho. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti.
Dôvody Ježišovej Smrti
1. Aby ukázal, že je naozaj Boh2. Aby zaplatil za naše zlyhaniaKaždý z nás robí chyby. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti. Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“
Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti. Odstránil aj prekážku, ktorá stála medzi nami a Bohom. Boh je Duch a aby tento vzťah bol ozajstný, sme odkázaní na to, čo nám Božia suverénna osoba o sebe zjaví; v žiadnom prípade nemôžeme nasledovať vlastné predstavy o Všemohúcom, lebo by sme padli do pasce okultizmu a falošných náboženstiev, ktoré vedú do náručia padlých anjelov. Boh sám sa nám zjavuje skrze Božie slovo, ktoré sa stalo telom - v osobe Mesiáša Ježiša Krista z Nazareta je plné zjavenie Stvoriteľa.
Kazatelia na celom svete sa zaoberajú Písmom svätým, ktoré hovorí do životov ľudí, lebo Slovo hovorí doslova do všetkých oblastí života. Príkladom otázky, ktorá nie je spasiteľná, je, či Boh dnes uzdravuje, alebo nie, či chce uzdraviť vždy, alebo len niekedy. Osoba Božieho Syna jestvovala už pred založením sveta. V plnej miere ide o Božskú osobu. Jeden z titulov tejto osoby je Logos. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.
Krista v Starom Zákone
Celú Bibliu vrátane Starého zákona musíme čítať s ohľadom na Ježiša Krista. Nie každá návšteva z neba bol Boží Syn, lebo niekedy išlo o anjela, ale niekedy sa Pán zjavil na zemi skutočne osobne. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo vtedy, keď sa Abrahám stretol s Melchisedekom, Jozua s kniežaťom vojsk Hospodinových, alebo môžeme spomenúť jedného z troch návštevníkov u Abraháma. Krista nájdeme v Starom zákone v nespočetných proroctvách, ktoré sa s pozoruhodnou presnosťou naplnili.
Narodenie z Panny
Ježiš prijal ľudské telo, ktoré bolo úplne rovnaké ako telo každého človeka, ale Božím Synom nie je preto, že sa narodil Márii, ale bol Ním vždy. „To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“ (Jn 1,14) Pán trpezlivo čakal na čas, kedy bude povolaný a pomazaný do služby, ktorá mala zásadne zmeniť dejiny celého sveta, čo sa stalo, keď bol od Jána pokrstený v Betabáre, Svätý Duch na Ňom spočinul a ozvali sa slová: „Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“
Ježišova Obeť pre Vykúpenie Ľudstva
Pán Ježiš dobrovoľne vydal svoj život, svoje telo na to, aby ľudstvo mohlo byť vykúpené. Ak sa však pozrieme bližšie, dôjdeme k názoru, že práve ohľadom obete Pána Ježiša Krista je mnoho nejasností, hmly a teologických rozporov, a to aj medzi znovuzrodeneckými kresťanmi. Ježiš Kristus bol dokonalý Baránok: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“ (Jn 1,29b)