V tomto článku sa venujeme rôznym pojmom a otázkam, ktoré súvisia s Katolíckou cirkvou. Objasňujeme úlohy kňazov, sviatosti, ale aj problémy, ako sú zneužívania a odchod z cirkvi.
Pojmy súvisiace so správou farnosti
Pre lepšie porozumenie fungovania farnosti je dôležité poznať nasledujúce pojmy:
- Diecézna svätyňa:
- Bazilika-minor:
- Mariánska svätyňa:
Klerické funkcie a ich význam
V Katolíckej cirkvi existuje hierarchia klerických funkcií, pričom každá z nich má svoje špecifické úlohy a zodpovednosti:
- Diakon: Osoba, ktorá prijala sviatosť diakonátu a je určená na službu Cirkvi.
- Rektor kňazského seminára: Kňaz, ktorý vykonáva a koordinuje výchovu seminaristov.
- Vicerektor kňazského seminára: Kňaz, ktorý pomáha rektorovi seminára.
- Špirituál: Kňaz, ktorý má na starosti duchovné vedenie seminaristov.
- Prefekt, al. predstavený: Kňaz, ktorý stojí na čele kňazského seminára / kláštora.
- Študijný prefekt: Pomáha rektorovi pri organizovaní a vedení vyučovacieho procesu v seminári.
- Penitenciár: Spovedník.
- Prebendát: Člen rímskokatolíckeho kléru na poste kanonika, ktorého úlohou je spravovať katedrálu alebo kolegiálny kostol.
- Sucentor: Kňaz, ktorý pomáha s prípravou a vedením liturgie vrátane žalmov, precíz a odpovedí.
- Kapitulný vikár: Kňaz volený kanonikmi katedrálnej kapituly, ktorý po dobu sedisvakanacie riadil diecézu menom katedrálnej kapituly; pojem zodpovedajúci dnešnému úradu diecézneho administrátora používaný do roku 1983 pokým nebol promulgovaný nový Kódex kánonického práva.
- Ordinár: Pod menom ordinár sa v práve okrem Rímskeho veľkňaza rozumejú diecézni biskupi a iní, ktorí sú hoci len dočasne na čele nejakej partikulárnej cirkvi alebo na jej roveň postaveného spoločenstva podľa normy kán. 368, ako aj tí, ktorí v nich majú všeobecnú riadnu výkonnú moc, totiž generálni a biskupskí vikári; a taktiež pre svojich členov vyšší predstavení klerických rehoľných inštitútov pápežského práva a klerických spoločností apoštolského života pápežského práva, ktorí majú aspoň riadnu výkonnú moc. (Kán.
Inkardinácia a exkardinácia
Inkardinácia je príslušnosť k pôvodnej diecéze / arcidiecéze alebo inej cirkevnej územnej jednotke, ktoré hovorí o tom, v ktorej časti územia je potrebné hľadať rodisko dotyčného kňaza, ktorý bol vysvätený. Inkardinovaní môžu byť aj rehoľní kňazi, a to z rehole do diecézy / arcidiecézy alebo opačne. Opakom inkardinácie je exkardinácia.
Rehoľníci majú povinnosť postarať sa o svojich rodičov. Ak osobitné okolnosti vyžadujú, aby sa rehoľník angažoval viac, je veľmi žiaduce, aby sa inštitút snažil poskytnúť pomoc, ktorá by mu aspoň čiastočne umožnila žiť komunitný život. Ak žiadne z týchto riešení nie je možné a prítomnosť rehoľníka u rodičov je potrebná, je na mieste povolenie na dlhodobú neprítomnosť v rehoľnom dome.
Indult na opustenie rehole je žiadosť na opustenie inštitútu zasväteného života, ktorú podáva po zvážení situácie rehoľník svojmu predstavenému z dôvodov, kedy sa nachádza v kritickej situácii. Slobodné prijatie indultu rehoľníkom prináša dišpenz, čiže oslobodenie od všetkých záväzkov plynúcich z profesie - sľubov, čo znamená aj zrušenie prekážky uzavretia manželstva. V prípade, že ide o rehoľníka klerika - kňaza, ten musí požiadať aj o dišpenz od povinnosti posvätného záväzku celibátu. Takýto dišpenz môže udeliť iba rímsky veľkňaz - pápež.
Sabatický rok je časom duchovnej a telesnej obnovy. Nemusí ísť o celý rok. Podstata spočíva v tom, že aj aktívny horlivý veriaci potrebuje obdobie intenzívneho načerpania duchovnej a telesnej sily, aby mohol opäť horlivo slúžiť Bohu. V tomto čase Boží služobník zanechá svoje aktivity, aby bol viac s Bohom i so sebou samým.
Diecézny kňaz prepožičaný pre diecézu / arcidiecézu / Ordinariát je diecézny kňaz, ktorý je inkardinovaný do nejakej diecézy / arcidiecézy, je však na určité obdobie uvoľnený pre službu v inej diecéze / arcidiecéze.
Diecézny kňaz alebo rehoľný kňaz prepožičaný pre Ordinariát OS a OZ SR je kňaz, ktorý je na obdobie 5 rokov prepožičaný pre službu vo vojenskom ordinariáte. Po uplynutí tejto doby a zároveň po súhlase oboch biskupov može byť do neho inkardinovaný.
Rehoľný kňaz uvoľnený pre službu v inej diecéze je rehoľný kňaz, ktorý bol na základe dohody miestneho biskupa a predstaveného rehole presunutý na územie inej diecézy do farnosti, kde komunita, ktorej je rehoľný kňaz členom pôsobí.
Počiatočná hodnosť kňaza, ktorý bol inkardinovaný do Ordinariátu OS a OZ SR sa určuje na základe počtu rokov praxe, ktorú absolvoval ako kňaz pred inkardináciou do Ordinariátu.
Trpiteľ za vieru je osoba, ktorá v rokoch 1948 - 1989 akýmkoľvek spôsobom trpela za svoju vieru a ktorej bolo týmto spôsobom znemožnené vykonávať svoje kňazské či rehoľné povolanie.
Stupne prejavu perzekúcie
- Tajná kňazská vysviacka alebo vysviacka v zahraničí.
- Strata štátneho súhlasu na výkon kňazského alebo rehoľného povolania.
- Odsúdenie súdom a trest odňatia slobody.
- Iná forma perzekúcie.
V období rokov 1949 - 1990 bolo nutné, aby mal každý duchovný v Československu udelený štátny súhlas. Podmienkou udelenia štátneho súhlasu bol sľub, ktorý musel duchovný skladať do rúk predsedu okresného národného výboru, predsedu krajského národného výboru, ministra povereného vedením Štátneho úradu pre cirkevné veci alebo predsedu vlády.
Po zobratí štátneho súhlasu sa kňaz mohol dostať do pastorácie.
Primície (primičná svätá omša) - prvá verejná svätá omša novovysväteného kňaza v jeho rodnej farnosti.
Formálne vystúpenie z Katolíckej cirkvi
V posledných rokoch vzrástol počet ľudí, ktorí formálne požiadali o vystúpenie z Katolíckej cirkvi. Dôvody sú rôzne, od odmietnutia kresťanskej viery ako celku, cez nesúhlas s postojmi cirkvi k určitým otázkam, až po osobné zranenia spôsobené zo strany cirkvi.
Podľa štatistických údajov Košickej arcidiecézy v roku 2020 cirkev formálne opustilo 38 ľudí, v roku 2019 ich bolo 31, v rokoch 2018 a 2017 opustilo cirkev zhodne 21 ľudí, v roku 2016 formálne cirkev opustilo 31 ľudí.
Proces odpadnutia od cirkvi má dve roviny: samotný človek, ktorý odpadol od cirkvi, ak to verejne vyhlási, samým právom upadá do exkomunikácie, a cirkevnoprávna rovina.
Ak by niekto svoj čin oľutoval a rozhodol sa do cirkvi vrátiť, má takúto možnosť, musí však konať pokánie.
Proces formálneho vystúpenia z cirkvi
- Osoba, ktorá chce vystúpiť z Cirkvi, predloží písomnú žiadosť farárovi svojho kánonického trvalého bydliska.
- Kňaz by mal vysvetliť dôsledky tejto žiadosti a to, že vystúpenie z cirkvi je spojené s exkomunikáciou, a mal by žiadateľovi vysvetliť jej dosah.
- Farár žiadosť odošle na arcibiskupský úrad so svojím sprievodným listom, v ktorom uvedie výsledky pastoračného pohovoru a doplní údaj, v ktorej farnosti bol žiadateľ o vystúpenie pokrstený.
- Ak sú splnené všetky podmienky, miestny ordinár deklaruje skutočnosť vystúpenia z cirkvi a žiadateľovi to oznámi spolu so skutočnosťou upadnutia do exkomunikácie s kánonickými dôsledkami, ktoré s tým súvisia.
Formálny úkon odpadnutia od viery nie je „odkrstenie“. Ak niekto nechce hovoriť materinskou rečou, môže sa naučiť inú, žiť v inej krajine atď.
Zneužívanie v Katolíckej cirkvi
Žiaľ, aj v Katolíckej cirkvi dochádza k prípadom zneužívania maloletých. Cirkev je rozhodnutá neskrývať, ani nezľahčovať tieto zločiny. Na druhej strane je absolútne neprijateľné, aby sa zločiny niekoľkých zneužívali na pošpinenie celého cirkevného kňazského zboru.
Cirkev sa v Roku kňazov snaží povedať celej ľudskej spoločnosti práve toto. Chceme vám znovu zopakovať, že si uvedomujeme, kto ste a čo robíte v Cirkvi i v spoločnosti. Cirkev vás miluje, obdivuje a rešpektuje.
Pápež chce povzbudiť kňazov Cirkvi. Ich zviditeľnenie na námestí pred celým dnešným svetom bude dôkazom, že Boh ich neposlal, aby svet súdili, ale aby ho zachraňovali (porov. Jn 3, 17 a 12, 47).
Preto bude veľká účasť kňazov na námestí s pápežom mocným znakom nášho rozhodného odmietania týchto nespravodlivých útokov, ktorých sa stal obeťou.
Ján Pavol II. s kňazom
Ďalšie zaujímavé otázky a odpovede
- Čo je to pomazanie olejom svätého Charbela (Šarbela)? Olej sv. Charbela je svätenina, teda Cirkvou požehnaná vec, tuná východného - maronitského obradu. Olejom sa podľa tradície robí znak kríža na čelo, alebo na mieste, kde chorý cíti bolesť.
- Prečo sa pri omši zapisujú úmysly, na ktoré chcú dať odslúžiť veriaci omše za zomrelých či živých? Svoje úmysly si zapisujú vtedy, keď upratuje ich ulica - po upratovaní môžu zahlásiť úmysly. Nedávajú sa na fixný dátum, ale do poradia. Milodary sa dávajú v deň slúženia sv.omše v sakristii kostola - či už pred, alebo po sv.omši. Milodar je dar kňazovi. Koľko kto chce a či chce.
- Čo robiť, ak je niekto v stave nebezpečenstva smrti? Ku každému katolíkovi je správne volať kňaza, ak má záujem, alebo sa nato pýtal. Avšak treba kňazovi povedať o situácii v akej ten - ktorý pacient žije, aby mohol správne konať; aj vtedy, keď je pri vedomí, aj vtedy ak sa už medzi tým dostal do bezvedomia, ale žije.
- Prečo ľudia tlieskajú počas, alebo na konci svätej omše? Potlesk spevokolu po omši takisto nie je v poriadku. Spieva na slávu Bohu. Ani za modlitbu netlieskame. Jednoducho sa modlíme.
- Čo robiť, ak nie je možné zabezpečiť na čas vystavenia Najsvätejšej sviatosti dostatok adorátorov? Veriaci sa majú pomodliť pred Eucharistiou ukrytou vo svätostánku. Nikdy, ani na krátky čas , nesmie zostať vyložená Najsvätejšia sviatosť bez dostatočného dozoru. Práve preto nech sú vždy prítomní aspoň niekoľkí veriaci a v stanovenom čase nech sa aspoň striedajú.
- Môžu sa vysluhovať sviatosti počas Veľkonočného trojdnia? Sviatosť zmierenia sa môže vysluhovať stále, aj sviatosť pomazania chorých. Aj sväté prijímanie sa môže priniesť chorým ak treba; okrem Svätej soboty (je to aliturgický deň) tu sa môže sväté prijímanie priniesť iba zomierajúcemu na spôsob viatika (pokrmu na cestu do večnosti). Počas Veľkonočného trojdnia sa nevysluhuje sviatosť manželstva, birmovania, vysviacky, ani krstu - jedine v nebezpečenstve smrti.
- Čo znamená, keď Ježiš písal prstom do prachu na zem? Či tvoril obrazce, alebo prstom písal písmenká, či slová - nevieme. A prečo teda odchádzajú muži, žalobcovia postupne od neho a hriešnice?
- Čo robiť s popolom na čele po Popolcovej strede? Kľudne ho umyť napokon vodou. Je požehnaný, ale už bol udelený - veď na to bol požehnávaný.
- Aký je rozdiel medzi rozvodom a anulovaním manželstva v Katolíckej cirkvi? Cirkevný súd po preskúmaní dôvodov a získaní dôkazov môže vyhlásiť nulitu manželstva, teda, že nevzniklo, nebolo. Čiže manželstvo sa neanuluje. A to je rozdiel.
- Čo sú to duchovné cvičenia? Je to utiahnutie sa do ústrania od bežných prác, povinností a uvažovanie nad sebou, prehodnocovanie svojho života. Originálne 30-dňové má sv. Ignác z Loyoly - on ich začal.
- Môže katolík ísť napr. do evanjelického kostola na služby Božie, alebo do synagógy? A ako sa tam správať? Etiketa hovorí, aby sme išli slušne a spoločensky, teda maximálne decentne. Iné úkony nerobíme, ani napr. Taktiež inoveriaci u nás v katolíckom kostole sa neprežehnávajú, ani nekľakajú, neukláňajú; a nejdú ani k svätému prijímaniu a podobne.
Dúfame, že tento článok Vám pomohol lepšie porozumieť rôznym aspektom Katolíckej cirkvi.