Evanjelický kostol Cinobaňa: História a vývoj

V malebnej obci Cinobaňa, ktorá sa nachádza neďaleko Lučenca, sa nachádza evanjelický kostol s bohatou históriou. Táto oblasť, prešpikovaná históriou, sa stala známou vďaka unikátnym archeologickým nálezom, vrátane najväčšieho pohrebiska kyjatickej kultúry, ktoré sa nachádza pod kopcom Strieborná.

K obci patria aj časti Maša, Katarínska Huta, Hrnčiarky, Žihľava, ale aj Turíčky, kde do roku 1928 stál neveľký gotický kostolík Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV).

Ešte predtým, než sa do Cinobane vyberiete, odporúčame vám navštíviť webovú stránku obce www.cinobana.sk, na ktorej sa môžete dočítať aj o iných pamiatkach obce a jej okolia. Napríklad o evanjelickom kostole, v ktorom sa nachádza zaujímavý oltár z roku 1718. V kostole sa zachovala cínová misa zo 14. storočia, ktorá bola použitá v 18. storočí ako časť krstiteľnice.

Obec sa spomína od r. 1393, je však staršieho pôvodu. Patrila divínskemu hradnému panstvu. Kostol ranogotický z konca 13.stor.,upravený v 17. a 19. stor. Zvyšky renesančného oltára zo začiatku 17. stor., oltár barokový z polovice 18. stor.s renesančnými obrazmi zo začiatku 17. stor. Baroková drevená zvonica z 2. polovice 18. stor.

Obec vznikla z poddanského mestečka okolo gotického hradu z 13. storočia. Hrad slúžil na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. V rokoch 1575 až 1593 ho ovládali Turci. V roku 1683 kedy patril Imrichovi Balassovi, ho dobyli a podpálili cisárske vojská. V obci pod hradom sa nachádza opevnený renesančný kaštieľ z roku 1670 so štyrmi bastiónmi. V obci sa nachádza aj barokový kostol z roku 1657, postavený na gotických základoch, obohnaný opevnením zo 17. storočia. Blízko kostola fara z roku 1761 s najstaršími slnečnými hodinami v Novohrade.

Obec vznikla ako banská osada, prvá zmienka je doložená z roku 1279, patrila hradnému panstvu Šomoška. V rokoch 1554 - 1594 ju okupovali Turci. V časti Maša v roku 1836 založili skláreň na výrobu tabuľového a brúseného skla. V časti Katarínska Huta vznikla v 1847 železiareň a zlieváreň. V obci sa nachádza pôvodne gotický kostol z 15. storočia, v roku 1622 renesančne upravený a roku 1823 upravený na klasicistický. Interiér je zväčša barokový z 18. storočia. Kúria v historizujúcom slohu z 19. storočia. V Katarínskej Hute sa nachádza kostol z roku 1887, budovy železiarne z roku 1847, v Maši budovy sklárne.

Časť Turíčky ako obec vznikla v 12. storočí, patrila Divínskemu a Šalgotariánskemu hradnému panstvu. V roku 1847 otvorili železnorudné bane, ktoré zanikli pred 1. svetovou vojnou. Kostol gotický z 15. storočia s gotickými nástennými maľbami. Zvonica drevená neskororenesančná z roku 1691.

Ďalšie časti Cinobane: Hrnčiarky, Žihľava. Obec vznikla v 14. storočí, spomína sa z roku 1499, patrila divínskemu hradnému panstvu. Od 19. storočia ťažba magnezitu (skončila koncom 50. rokov). Kostol barokový z roku 1755. Pri obci je vodná nádrž Ružiná, priehradné jazero o rozlohe 170 ha. Turisticky príťažlivé sú hlavne severovýchodné a juhovýchodné brehy, kde sú bungalovy, chatové osady, reštaurácie a bufety, ATC Kotva. Kúpanie na plážach, vodné športy, rybolov. Požičovne športových potrieb, podnikové a súkromné chaty.

V dedinke Turíčky sa v písomných prameňoch objavujú v roku 1327 ako „Turch“. Pod názvom „Turcz“ sa uvádza v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337, čo potvrdzuje aj existenciu kostola. Farárom tam vtedy bol istý Štefan. Patrocínium chrámu sv. Stavebníkmi kostola vo vyvýšenej polohe boli členovia vetvy rodu Kačić so sídlom na hrade Salgó.

Okolo roku 1370 vyzdobili interiér monumentálne pôsobiacimi freskami maliari z dielne Majstra ochtinského presbytéria. Nájdeme tam zobrazené výjavy Zvestovania Panne Márii, Kľaňania sa troch kráľov, zápasu sv. Kostol nemal vežu, vedľa neho stála drevená zvonica. Tú postavili zrejme najneskôr v roku 1371, keďže z toho roku mal pochádzať starý zvon, ktorý preliali v roku 1737.

V období reformácie prešiel objekt do rúk protestantom, pričom evanjelický zbor tu vznikol pred rokom 1615, zrejme už niekedy koncom 16. storočia. Okolo roku 1620 bol kostolík obnovený a evanjelici si ho upravili pre potreby svojej liturgie. Kostol utrpel v 17. storočí. Miestni veriaci si chrám začali opravovať v roku 1686. Stavba bola v tej dobe v zlom stave, pretože zrejme dlhší čas poškodená chátrala. Veľkú opravu si vtedy vyžiadala aj krížová rebrová klenba presbytéria, ktorá sa sčasti prepadla. Museli ju preto z veľkej časti nanovo vymurovať, pričom až na spodné časti odstránili pôvodné rebrá.

Veľkou obnovou prešiel kostolík v roku 1770. Vymenená bola šindľová strecha, na západnom štíte bolo prelomené nové okno, ďalšie okná boli zväčšené. Sakristia bola zbúraná a nahradená novou, spolu s kostnicou. V 80. rokoch 19. storočia sa začala zvažovať prístavba veže, napokon sa však nerealizovala. V roku 1886 sa pristúpilo k ďalšej obnove chrámu, v rámci ktorej bol vytvorený nový vstup do lode na západnej strane miesto starého južného. Postavená bola nová tribúna na západnej strane lode, dve staršie okná na južnej strane lode zamurovali a nahradili jedným väčším.

Pri tejto obnove boli náhodne objavené stredoveké fresky v presbytériu. Po odpadnutí kusu omietky sa pod ňou objavili gotické písmená. V prvej vlne nadšenia z objavu boli datované do čias vlády kráľa Bela III. Po odkrytí "starobou ošumelých" fresiek si miestny zbor vyžiadal od vtedajšieho ministerstva kultu veľké biele opony z látky, aby nimi mohol fresky zakryť. Ukázalo sa, že to nebol úplne najlepší nápad, ako potvrdzuje evanjelický kňaz J.

Kostolík už v 20. storočí kapacitne nestačil veriacim Evanjelickej cirkvi a.v., a tak sa rozhodli postaviť si nový chrám na mieste pôvodného, hoci pôvodne, ešte pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o prístavbe kostola. Rozhodnutie postaviť nový kostol padlo v druhej polovici 20. rokov 20. storočia. Gotickú loď tak zbúrali a na jej mieste postavili v rokoch 1928 - 29 nový kostol v neorománskom štýle orientovaný v smere sever - juh. Do užívania bol odovzdaný 13. októbra 1929. Plánovaný rozpočet 204 000 Kč narástol až na približne 300 000 Kč a práce sa pretiahli o jedenásť mesiacov.

Hodnotné fresky v gotickom presbytériu prešli istým reštaurovaním v druhej polovici 30. rokov minulého storočia. Počas 2. svetovej vojny bol kostol poškodený paľbou, keďže na veži mal mať svoje stanovište nemecký ostreľovač.

Evanjelická cirkev nemala záujem o údržbu starého, už nepotrebného presbytéria, ktoré preto prevzal štát. S touto vlastníckou zmenou podľa všetkého súviselo aj zamurovanie gotického víťazného oblúka, čím došlo k oddeleniu od nového kostola. Stalo sa tak niekedy pred rokom 1960, kedy už pôdorys stavby zachytáva túto úpravu. Vznikla tak nezvyčajná situácia, keď jedna sakrálna stavba má cirkevného i svetského vlastníka.

Aktuálne, od roku 2009, je staré presbytérium majetkom obce. Začiatkom 80. rokoch minulého storočia dostala stará svätyňa nové zastrešenie a boli aj snahy riešiť jej problémy so statikou.

V roku 1985 sa uskutočnil reštaurátorský výskum, na ktorý následne nadviazala prvá etapa reštaurovania. Stredoveké maľby boli odkryté v celom zachovanom rozsahu a okraje stredovekej omietky zafixované. Opätovne sa práce na turičskych freskách rozbehli až v roku 1997. Boli súčasťou väčšej pamiatkovej obnovy celého presbytéria, v rámci ktorej sa riešili statické poruchy stavby v podobe viacerých trhlín v murive.

Chronologický prehľad významných udalostí v histórii kostola:

Evanjelický kostol v Cinobani

tags: #evanjelicky #kostol #cinobana