Leto a dovolenková sezóna sú v plnom prúde a aj napriek presvedčeniu niektorých ľudí, že na východe nič nie je, ponúka tento kraj ohromné množstvo možností na zábavu, ale aj na obdiv.
Prešovský kraj tvorí severovýchod našej krajiny, ktorý je domovom pre naše najväčšie a najkrajšie hory. Nie je preto žiadnym prekvapením, že nohy mnohých turistov vedú práve tam.
Slovensko je krajina s veľmi bohatou históriou a východ našej krajiny nie je výnimkou ani v tomto prípade.
V tomto článku sa zameriame na chrám v Ľutine a ďalšie sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku.
Nemusíte patriť k skupine silne veriacich kresťanov, aby ste navštívili pútnické miesto Ľutinská hora. Pravidelne do tejto lokality prúdia zástupy turistov, aby si uctili miesto zjavenia Sv. Mikuláša, ktorý sa práve tu v roku 1851 zjavil chudobnej dievčine Zuzane Fekete.
Nádherný areál tejto sakrálnej stavby Vás očarí svojim pôvabom. Nájdete v ňom celkovo 4 kaplnky.
Kaplnka Zjavenia Sv. Mikuláša bola postavená v roku 1930 na mieste prameňa pitnej vody. Práve tu sa Sv. Mikuláš prihovoril Zuzane Fekete a žiadal ju, aby vedľa prameňa dala postaviť kríž.
Vodu z prameňa pri liturgických obradoch kňazi pravidelne posvätia. Voda má údajne liečivé účinky na rôzne kožné a očné problémy a pomohla už viacerým ľuďom. Pomocou podzemného potrubia je z miesta prameňa zvedená ku druhej Kaplnke Sv. Kríža, kde si ju môžete načerpať do prinesených nádob.
Po schválení zjavenia Sv. Mikuláša Zuzane Fekete listom prešovského biskupa Jozefa Gaganca v roku 1853 putovali miestni veriaci cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarparska, aby šírili správu o zjavení Sv. Mikuláša a zbierali prostriedky na výstavbu kaplnky.
Na miesto začali prichádzať pútnici z Uhorska, Sedmohradska a Halíče a prinášali kamene, z ktorých bola následne kaplnka a oporný múr vystavané. Dokončená bola v roku 1854. V roku 1878 bola dobudovaná Kaplnka Sv. Anny aj Kaplnka Sv. Kríža.
V areáli tohto pútnického miesta sa nachádza aj Dom Mikuláša Klimčáka, ktorý slúži na duchovné stretnutia. Zároveň sa v ňom nachádza stála expozícia umeleckých diel slovenských aj zahraničných maliarov.
Duchovné čaro má aj udržiavaná Záhrada Sv. Bohorodičky, kde sa môžete pomodliť ruženec, alebo sa len tak prejsť a pokochať sa krásnymi pohľadmi.
Keď budete na tomto mieste, určite neobíďte Miniskanzen drevených chrámov. Nájdete v ňom veľmi zaujímavé, prevažne gréckokatolícke kostolíky zhotovené v mierke 1:10
V miniskanzene drevených chrámov v Ľutine máte možnosť na jednom mieste obdivovať viac ako 40 skvostov ľudovej a duchovnej architektúry, ktoré sú presnými replikami svojich originálov. Projekt vznikol s cieľom zachovať a prezentovať spoločné dedičstvo slovensko-ukrajinského pohraničného regiónu. Nájdete tu zmenšeniny chrámov z obcí Frička, Krivé, Zboj, Hrabová Roztoka či Ruský Potok. Drevené kostolíky sú vyhotovené v mierke 1 : 10. Miniskanzen je situovaný v areáli Baziliky minor na pekne upravenej ploche s chodníkmi a informačnými tabuľami, ktoré približujú stručnú históriu každého chrámu.
Po duchovnom zážitku z tohto miesta Vám odporúčame sa na chvíľku sa stíšiť. Ak budete mať chuť poznávať okolie a zaujmú Vás ďalšie atrakcie, môžete si vybrať naozaj zaujímavé miesta.
Turistov poteší možnosť obuť si svoje špeciálne topánky a vydať sa na nenáročnú túru na Hanigovský hrad. Vedie naň viacero turistických značiek. Z jeho vrchu dovidíte na obec Hanigovce a jej okolie.
V letnom období si naplno užijete vodné radovánky vďaka AQUAparku Lipany. Rybári sa potešia možnosti lovu rýb v Rožkovianskych rybníkoch.
S menšou únavou, ale za to obohatení o nové zážitky sa nemusíte hneď vracať do svojich domovov. Pokojne tu pobudnite aj dlhšie obdobie. Je dobré si vopred zarezervovať ubytovanie v okolí Ľutinskej hory.
Zo širokého spektra ubytovacích zariadení v Ľutine Vám môžeme odporučiť všetky. Sú vysoko hodnotené klientami, ktorí už absolvovali pobyt u ubytovateľov vďaka rezervácii prostredníctvom nášho portálu.
Ďalšie sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku
Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove
Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania.
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky.
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať roku 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec.
Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v roku 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Na základe kráľovského rozhodnutia sa roku 1673 chrám s nemocnicou stáva majetkom poľských minoritov, ktorí zmenili účel nemocnice na kláštor.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.
Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa.
Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.
V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev.
Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7.
V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818.
Pápež Benedikt XVI. povýšil 30. januára 2008 Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Jána Babjaka SJ.
Na základe metropolitného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2008 vznikla Rada hierarchov tejto miestnej cirkvi, ktorú tvoria jej biskupi. Je jej zákonodarným zborom. Uskutočňuje sa na nej jeden z najdôležitejších znakov a symbolov východnej cirkevnej identity - princíp synodality.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.
Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.
Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať.
V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Nejeden turista - malý či veľký hľadí na gotickú katedrálu v nemom úžase.
Dóm svätej Alžbety je chrámom rímskokatolíckej cirkvi a zároveň je farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Nájdete ho na Hlavnej ulici druhého najväčšieho mesta Slovenska - priamo v starom meste Košíc. Jeho rozloha je úctyhodných 1200 m2. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.
Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete.
Stredovekí kupci a remeselníci Košíc sa nielen pričinili o stavbu, ale na ňu aj pravidelne finančne prispievali. Katedrálu budovali s podporou vtedajšieho panovníka Žigmunda Luxemburského a pápežskej kúrie. Storočiami prešiel niekoľkými rekonštrukciami, kvôli vojne a požiarom. Dnes má Dóm svätej Alžbety vonkajšiu dĺžku 60 metrov a šírku 36 metrov. Hlavná veža prezývaná tiež Žigmundova veža meria viac ako 59 metrov. Vo veži sa nachádzajú zvony a mechanizmus veľkých kostolných hodín.
V Dóme svätej Alžbety nájdete niekoľko oltárov. Ale ten najkrajší a najvzácnejší je jednoznačne hlavný oltár svätej Alžbety. Je to jediný zachovaný stredoveký oltár s dvoma pármi krídel a trojakou kompozíciou cyklov gotických malieb, ktorých je spolu 48. Ďalšie naj si kostol vyslúžil svojím združeným točitým schodiskom, ktoré je najstaršie zachované v Európe.
Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok. Jedinečným zážitkom je navštíviť kostol, keď sa tu občas koná koncert Štátneho filharmonického orchestra Košice alebo Medzinárodný orgánový festival.
Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
V malebnom prostredí obce Potoky, ktorá sa nachádza blízko miest Stropkov a Svidník, stojí v blízkosti lesa gréckokatolícky drevený kostolík. Chrám je zasvätený sv. Paraskieve. V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou. Navštívte chrám, ktorý je súčasťou súboru východoslovenských drevených kostolov a je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Kostolík postavený v druhej polovici 18. storočia, prežil v dobrom stave obe svetové vojny. Stavba je charakteristická netradične vysokou vežou. Gréckokatolícky kostol má tri veže, tri kríže a pozostáva z troch častí - svätyne, chrámovej lode a predsiene. Interiér zdobí pozlátený ikonostas z radov piatich ikon. Zachytáva javy z Nového zákona a je najvzácnejšou pamiatkou kostolíka. V strede chrámu nájdete dvojkrídlové cárske dvere.
Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, je najcennejšou a najstaršou historickou pamiatkou v meste Vranov na Topľou. Chrám nesie od roku 2008 označenie „minor“ a zaraďuje sa tak k trinástim bazilikám na Slovensku s týmto významným čestným titulom, ktorý pochádza priamo od pápeža. Do povedomia kresťanov na celom svete sa táto skromne vyzerajúca historická pamiatka dostala vďaka zázračnej udalosti, ktorá sa v regióne udiala. Vzácna historická ikona Panny Márie pochádzajúca od neznámeho autora pred zrakmi miestnych ľudí ronila krvavé slzy. Stalo sa tak v roku 1708.
Milostivý obraz Panny Márie vyhotovený na plátne olejovými farbami bol následne prenesený do kostola. Dňa 8. septembra 1708 zasvätili kostol Narodeniu Panny Márie a odvtedy každoročne 8.septembra privoláva mariánskych pútnikov z celého Zemplína.
Záver
Východné Slovensko je bohaté na sakrálne pamiatky a pútnické miesta, ktoré stoja za návštevu. Či už hľadáte duchovné povzbudenie, historické poznatky alebo jednoducho krásne miesta, tento región má čo ponúknuť.
tags: #chram #v #lutine #pred #rekonstrukciou