Pri rozhovore často počujeme výroky: Veď nikto nie je svätý. Alebo: Len Boh je svätý, my všetci sme hriešni. Avšak ani jeden z týchto pohľadov na svätosť nie je správny. Ľudia akoby si zvykli, že v súčasnosti svätý človek už ani nie je. Boli nejakí v minulosti, boli to mučeníci, pustovníci, alebo nejakí čudáci.
Čo znamená byť svätý?
Svätý znamená oddelený. Oddelený od sveta, od svetského spôsobu života a zmýšľania a vyčlenený pre Boha. Boh sa nám predstavuje ako svätý. Lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno.
Každá z týchto štyroch bytostí mala po šesť krídel; dookola i zvnútra boli plné očí a bez prestania vo dne i v noci volali: Svätý, svätý, svätý Pán, Boh, Všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. V starozákonnej dobe boli sväté nádoby a náradie, ktoré sa používalo v chráme. Boli len na tento účel určené.
V súčasnej novozákonnej dobe sme všetci povolaní k svätosti prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Keď uveríme, že Ježiš je ten pravý a jediný Mesiáš, poslaný od Boha Otca, ktorý zomrel za moje a tvoje hriechy na kríži, bol pochovaný, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, keď ho prijmeme a odovzdáme mu svoj život a vyznáme ho za svojho Pána a Spasiteľa, oddeľujeme sa od sveta pre Boha - stávame sa svätými.
Keď ľutujeme svoje hriechy, Boh nám ich odpúšťa, očisťuje nás a my získavame večný život. Nie pre naše zásluhy, alebo dobré skutky, ale pre vyliatu krv jeho Syna. Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Boh túži po nás, ako milujúci otec túži po svojich deťoch. Chce, aby sme boli jeho, aby nás mohol zahrnúť svojou láskou a požehnaním. Chce s nami kráčať, žiť. Byť súčasťou nášho života.
Odovzdať sa Bohu a oddeliť sa pre neho, neznamená stratiť slobodnú vôľu, neznamená, že nás bude nútiť robiť niečo, čo nechceme, alebo že nás vyšle na misiu kdesi na Sibír, či zakáže nám založiť si rodinu. Vôbec nie. Boh je láska. On ťa pozná, On ťa stvoril a miluje ťa.
Prví kresťania sa nazývali svätými. Alebo: Pozdravujte každého svätého v Kristovi Ježišovi. Byť svätý neznamená mať svätožiaru okolo svojej hlavy. Nie je to výsada len pre pár vyvolených, ani posmrtný titul za zásluhy. Nie je to nedosiahnuteľný sen, ktorý sa možno snažíme dosiahnuť trýznením svojho tela a asketizmom. Nie je to život v izolácii od okolitého sveta, ale práve medzi ľuďmi. Lebo každý, kto je sám a neprichádza do styku s ľuďmi, hneď sa vidí svätý vo svojich vlastných očiach. Nie je to ani náboženský fanatizmus, ale normálny životný štýl každého kresťana.
Boh to od nás očakáva a k tomu nás vyzýva: Buďte svätý, lebo ja som svätý. Byť svätý znamená vedieť komu si uveril a podľa toho žiť. Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale posväteniu. Posväcovaním rozumieme naše zdokonaľovanie sa, tiež dovolenie Bohu nás premieňať, aby sme sa stali podobní obrazu jeho Syna.
Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne. Ja som vinič a vy ratolesti. A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech vášho ducha zachová neporušeného a dušu i telo bez úhony. Verný je ten, ktorý vás povoláva - on to aj urobí.
Tento verš zo Sv. Posvätenie tela- telo je chrámom Svätého Ducha. A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?
Denne si vyhradiť čas na stretnutie s Bohom v modlitbe. Aspoň dvakrát denne, ráno a večer. Modlitba je rozhovor s Bohom. Je to čas, kedy ho uctievame. Je to čas medzi tebou a ním. Nie je to tvoj monológ, ani dlhý zoznam prosieb, ani odrecitovanie, či opakovanie naformulovanej modlitby. Boh chce počuť tvoje slová vychádzajúce zo srdca. Keď sa modlíme, nechajme priestor, aby aj Boh mohol hovoriť k nám a nie hneď skončiť a zberať sa preč.
Aktívne sa vyhýbať hriechu. Akýkoľvek, aj ten najmenší hriech ak sa pritrafí, hneď oľutovať a vyznať pred živým Bohom, či je to myšlienka, slovo, skutok... Ak hovoríme, že sme bez hriechu, klameme sami seba a nieto v nás pravdy. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca obhajcu - Ježiša Krista, spravodlivého. On je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Čítajme často bibliu - Boh sa prihovára k človeku najmä týmto spôsobom. Nechajme slovo Božie klesnúť hlboko do srdca, nech sa tam zakorení.
Kráčajme s Bohom. Žime s ním ako Enoch, Noe, Mojžiš, Eliáš, Dávid, apoštolovia a prví kresťania. Ten istý Boh, tá istá viera, ten istý Duch Svätý, ktorý nás napája na Boha. Trávme s ním čas. Kamkoľvek ideme, čokoľvek robíme, robme s ním.
Prosme o krst v Duchu Svätom. Boh ho udeľuje zo svojej milosti a je určený pre každého veriaceho. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.
Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh.
Duch Svätý - kto alebo čo to je? Slovo „duch“ znie niekomu mysticky, inému naháňa strach. Pre mnohých je však Duch Svätý najdôležitejším spoločníkom na ich ceste životom. Duch Svätý je súčasťou Svätej Trojice: je Bohom podobne ako Otec a Ježiš. Nie je to len akási mystická sila ako v Hviezdnych vojnách alebo nejaká vesmírna energia. Duch Svätý prejavuje vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie. Zároveň prejavuje aj božské vlastnosti: je večný, všemocný, všadeprítomný a pod. Považujeme ho za rovnocennú súčasť trojjediného Boha.
V pôvodných biblických textoch sa Duch Svätý označuje slovom ruach, čo je v preklade „duch‟, „dych“ alebo „vietor‟. Vietor nemôžeš vidieť ani sa ho dotknúť. Nemáš nad ním žiadnu kontrolu. Vnímaš ho len na základe jeho vplyvu na okolie: hýbu sa stromy alebo oblaky.
Duch Svätý sa spomína na mnohých miestach v Biblii. Hneď v 2. vete knihy Genesis čítame, že „Boží duch‟ sa vznáša nad vodami zatiaľ pustej a prázdnej zeme - je súčasťou stvorenia sveta. Celkovo sa však v Starej zmluve spomína zriedkavejšie. V tom čase Duch Svätý ešte pravdepodobne neprebýval v každom veriacom. Boh ho zosielal na vybraných ľudí, ktorých poveril nejakou výnimočnou úlohou: napr. na Jozefa, Mojžiša a jeho pomocníkov, na Samsona, Dávida a pod.
Duch Svätý svojím tichým hlasom ukazuje človeku, že je hriešny a potrebuje Boha. Vďaka nemu sa človek rozhoduje nasledovať Ježiša. Duch mu dáva nový život, aby mohol vstúpiť do Božieho kráľovstva. Vlieva mu do srdca Božiu lásku a dáva mu vnútornú istotu, že patrí Bohu.
Ak si kresťan, Duch Svätý je tvojím učiteľom. Nikdy nie je neskoro obrátiť sa k Bohu. Prvým krokom je pokánie. To znamená, že oľutuješ svoje hriechy a to, že si v živote šiel svojou vlastnou cestou. Druhým krokom je rozhodnutie nasledovať Ježiša a dať sa pokrstiť, tak ako to urobili prví veriaci. Boh sľúbil, že odpustí tvoje hriechy, dá ti nový život s Ježišom a Duch Svätý si z tvojho srdca urobí chrám.
Niekto pri prijatí Ducha zažije silný emocionálny zážitok, iný nemusí. Nie je to o emóciách, ale o viere, že Boh svoj sľub dodrží. Ak si kresťan, Duch v tebe už prebýva: „A vari neviete, že… vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha?“ Biblia zároveň hovorí o dvoch skupinách veriacich - telesných a duchovných.
Duchovný kresťan dôveruje Bohu, verne nasleduje Ježiša a zmýšľa ako on. Nie je bez hriechu a čelí každodenným problémom a pokušeniam podobne ako ktokoľvek iný. No na svojej ceste životom sa necháva viesť Duchom a dôveruje mu v každej situácii. Jeho primárnou túžbou je páčiť sa Ježišovi, a nie ľuďom okolo seba.
Telesný kresťan je síce veriaci, ale je zameraný na seba samého a svoje potreby. Telesný kresťan sa nenecháva viesť Duchom Svätým - buď z nevedomosti, alebo zámernej neposlušnosti. Svoj život žije z vlastných síl miesto toho, aby čerpal z moci Ducha. Aká je cesta von? Ako sa napĺňať Duchom Svätým?
Môžeš každú nedeľu chodiť do kostola, to však ešte neznamená, že ťa v živote napĺňa a zmocňuje Duch Svätý. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“
Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote (pozri nižšie časť o ovocí Ducha Svätého).
Závisí to od toho, čo máš na mysli pod „zápasom s hriechom“. Ak neustále vedome hrešíš, zjavne sa nepodriaďuješ vedeniu Ducha. Byť naplnený a vedený Duchom Svätým znamená robiť, čo ti hovorí Duch, a nasledovať Ježišov príklad. No ak sa pýtaš, či budeš hrešiť aj po naplnení Duchom, odpoveď je áno. Nikdy nebudeme imúnni voči hriechu. Bezhriešnosť nás čaká až v nebi. Čím viac však budeme duchovne rásť a počúvať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie sa naučíme bojovať s pokušením.
Ježiš sa prirovnal k vínnemu kmeňu a nás k výhonkom. Pokiaľ sú výhonky napojené na kmeň, prúdi cez ne moc Ducha Svätého a výhonky budú prinášať ovocie. Inými slovami: keď žiješ s Bohom a nechávaš, aby v tebe pôsobil, v tvojom živote sa prejaví ovocie Ducha:
Zdroj: Бог дава живот
Ovocie Ducha Svätého
„Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.‟ Samozrejme aj bez Ducha Svätého vieme niekomu prejaviť lásku či nejaký čas prežívať radosť a pokoj.
Dary Ducha Svätého
Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi.
Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať. Uši nemôžu hovoriť a ruky nemôžu vidieť - najviac dosiahnu spoločne.
Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery. Aké sú moje duchovné dary?
Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.
Ak chceš žiť naplno život kresťana, potom potrebuješ Ducha Svätého. Ježiš prišiel preto, aby nám priniesol nový život. „Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Ľudské srdce dokáže zmeniť iba Boh, preto je potrebná vnútorná obnova prostredníctvom Ducha Svätého.
Evanjelium nespočíva v tom, že by nám Ježiš dal nový zákon, ale v tom, že nám dal svojho Ducha, aby žil v nás. Dal nám ho nato, aby sme ho nielen poznali, ale aj žili jeho životom, životom nie podľa tela, ale podľa Ducha. Duch Svätý nás uschopňuje žiť život viery, lásky a služby podľa Božej vôle. Duch mení naše túžby, kritériá a hodnoty. Už nie sme otrokmi svojich telesných žiadostí. Duchovný človek, čiže človek premenený Duchom, túži po duchovných veciach, chce ich a koná ich. Duch Svätý prišiel, aby nás pretvoril na podobu samého Krista. Preto je jeho prítomnosť v našom živote úplne nevyhnutná.
Symboly Ducha Svätého
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.
- Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.
- Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.
- Oheň: Oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.
- Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa.
- Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27).
- Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.
- Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20).
- Holubica: Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.
Zdroj: Significados.com.br
Sviatok Ducha Svätého
Kedy je Sviatok Ducha Svätého? Sviatok zoslania Ducha Svätého, známy ako Turíce alebo Letnice, sa oslavuje päťdesiat dní (7 týždňov) po Veľkej noci. Tento sviatok pripadá vždy na nedeľu a oslavuje zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov.
Dátumy Turíc/Letníc
- 8. júna 2025
- 24. mája 2026
- 16. mája 2027