Dominantou obce je rímskokatolícky kostol Obrátenia sv. Pavla apoštola, ktorý bol postavený v roku 1943. K histórii kostola sa viaže do kameňa vytesaný nápis, ktorý je v súčasnosti zabudovaný v nadzákladovom murive ohrady pri škôlke.
Predbežný preklad ukázal, že ide o text s náboženským obsahom a možno predpokladať, že pochádza zo starého, už neexistujúceho kostola. Vychádzajúc z charakteru písma i obsahu textu sa datuje do 16. - 17. storočia. Obec je sídlom farského úradu.
História obce Nevidzany
Nevidzany ležia v severozápadnej časti Pohronskej pahorkatiny, na sútoku potokov Eger a Širočina. Mierne zvlnený pahorkovitý reliéf kultúrnej krajiny umožňuje nenáročné vychádzky do polí, vinohradov alebo zákutí vodnej nádrže, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti lesa, kde miestne poľovné združenie zriadilo danieliu oboru.
V prvej písomnej zmienke z roku 1113 sa obec spomína ako Newic. Predtým, ako sa v roku 1554 dostala pod správu hradného panstva Levice, bola majetkom viacerých zemepánskych rodín. V obci, na miestnom cintoríne sa nachádza hrobka miestnej zemianskej rodiny Razghovcov, ktorí žili v obci v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Sú v nej pochovaní piati jej členovia.
Súčasnosť obce a kostola
Dnešná obec má 607 obyvateľov a 307 domových čísel. Za posledné roky sa v obci zvýšila životná úroveň i vybudovaním celoobecného vodovodu, splynofikovaním obce, vybudovaním kanalizačnej siete a čističky odpadových vôd.
Obchodnú sieť v obci tvorí predajňa rozličného tovaru Jednota, predajňa potravín a miestne pohostinstvo. V obci sa nachádza pošta, knižnica, kultúrny dom, poľovníkom slúži poľovnícka chata spolu so strelnicou, kde sa pravidelne každý rok konajú strelecké preteky. Pre športové akcie slúži futbalové ihrisko a v jeho blízkosti sa nachádza detské ihrisko.
Pôvodnú architektúru obce dotvárajú i drobné sakrálne stavby:
- Socha sv. Jána Nepomutského z roku 1855
- Kaplnka Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v obci pri kostole
- Kaplnka sv. Urbana, ktorá sa nachádza vo vinohradoch
- Kaplnka patróna poľovníkov sv. Huberta, ktorú vybudovali členovia miestneho poľovného združenia pri poľovníckej chate
Pri ceste smerujúcej do Vrábeľ sa nachádza kaplnka Panny Márie z 19. storočia a pri nej košatý javor, ktorý je významnou pamiatkou dokladujúcou priebeh štátnej hranice medzi Slovenskom a Maďarskom v rokoch 1938-1945 (slúžil ako pozorovateľňa tzv. finančnej stráže) o údržbu kaplnky a jej okolia sa príkladne stará rodina Jozefa Striešku č.s.
V obci sa pravidelne konajú hodové slávnosti v deň obrátenia sv. Pavla apoštola, obecný ples, výstava vín, stavanie mája, poďakovanie mamám, starým mamám ku dňu matiek, svätí sa sviatok sv. Urbana - patróna viníc. Z ďalších akcií je možné spomenúť strelecké preteky poľovného združenia, svätú omšu k svätému Hubertovi patrónovi poľovníkov pri kaplnke sv. Huberta.
Kontroverzný prípad farára Pavla Kobidu
Žiaľ, história obce Nevidzany je spojená aj s negatívnou udalosťou. Prípad dievčaťa z Nevidzian, ktoré zneužíval miestny farár Pavol Kobida, písali asi všetky slovenské médiá. Začiatkom tohto roka súd potvrdil, že farár z Nevidzian dnes už štrnásťročnú Kristínu takmer rok zneužíval. Dostal trojročnú podmienku a príkaz podstúpiť sexuologickú liečbu. Psychológ na súde potvrdil, že kňaz má pedofilné sklony.
Súčasná starostka o prípade hovoriť nechce. „Rozbilo nám to dedinu. Rozbilo nám to dedinu. Kristínina mama si v dcérinom mobile prečítala esemesky od farára náhodou. Občas jej písal v noci, občas cez deň, vyznával jej lásku, volal ju na faru aj na výlety. Matka vyrazila na faru a duchovného požiadala, aby s obťažovaním prestal. On sa jej poďakoval za návštevu a odprevadil ju k dverám.
Po pár mesiacoch našla denník, v ktorom jej dcéra podrobne opisovala stretnutia s farárom. Pokračovali aj po matkinej intervencii na fare. Zúfalá mama sa obrátila na políciu. Ukázala dcérin denník a spýtala sa, čo má robiť.
„Polícia nám pomáhala hneď od začiatku. Podržali nás aj vtedy, keď sa prípad dostal v septembri 2013 do médií. Vtedy to bolo najťažšie,“ spomína Kristínina mama. Takmer nik v dedine sa s nimi nerozprával.
Farár Kobida bol v Nevidzanoch skutočne obľúbený. Pred ním tu pôsobil dekan v dôchodkovom veku, na ktorého s takou radosťou nespomínajú. Pavol Kobida bol mladší, viac sa usmieval a za necelé dva roky si stihol získať takmer celú dedinu. Z dediny ho jeho nadriadení preložili v roku 2013, biskup mu pozastavil pastoračnú činnosť. Miesto mu našli v nitrianskom hospici, kde je od 1. marca oficiálne zamestnaný.
Prípad farára Kobidu poukazuje na dôležitosť ochrany detí a potrebu riešiť prípady zneužívania s citlivosťou a rešpektom k obetiam. Zároveň zdôrazňuje potrebu dialógu a otvorenosti v komunite, aby sa predišlo podobným tragédiám v budúcnosti.