Jozef Murgaš bol vynálezca, politik, signatár, reverend, kňaz, umelec a maliar. Prvenstvo bezdrôtového prenosu informácií prostredníctvom tónovej modulácie elektromagnetických vĺn určil Okresný súd v New Yorku dňa 7. januára 1916 Jozefovi Murgašovi, ktorý ho úspešne vykonal v roku 1905 v USA medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton na vzdialenosť 20 míľ (30 km).
Nik vo svetovej histórii rozhlasového vysielania nevymaže úspechy rodáka z Tajova. Považuje sa za priekopníka bezdrôtovej telegrafie a rozhlasového vysielania. Dodnes sa vďaka tomu šíri rozhlasový a televízny signál pri analógovom a pri mobilnom vysielaní.
Jozef Murgaš ako prvý človek na svete v roku 1905 uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu. Spojil rotačné iskrové zariadenie s emitujúcou ihlou, na ktorej bol pripevnený uhlíkový prvok, využil ďalšie vlastnosti tónového prístroja a na túto sústavu namontoval telefónnu membránu, na ktorú narážal hlas tak, že toto usporiadanie slúžilo ako mikrofón.
Ako uviedol Murgašov asistent John Stegner, počas jednej búrkovej noci v roku 1905 bolo počuť prvýkrát ľudský hlas v éteri na zemeguli, ktorý patril Murgašovi, a ktorý zachytila stanica v Scrantone. Boli to Murgašove slová: „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“ Neskôr tento vysielací systém zdokonalil a v roku 1907 sa uskutočnila prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Connellom zo Scrantonu a starostom Kirkendallom z Wilkes-Barre.
Terajšia mobilná komunikácia a bezdrôtový prenos komunikačných služieb internetu sa začal vďaka vynálezom kňaza Jozefa Murgaša, ktoré urobil v USA.
Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove. Jozef Murgaš vyrastal v Tajove, v časti Farbenô, v rodine chudobných roľníkov. Do prvého ročníka „normálky“ v Tajove nastúpil 1. septembra 1869. Veľký vplyv na neho a jeho smerovanie v živote mal učiteľ Karol Berger. Systematicky u neho rozvíjal bystrosť a maliarsky talent.
Do 1. ročníka banskobystrického gymnázia bol prijatý 1. septembra 1876. Prirodzené nadanie ho viedlo k umeniu a technike, kreslenie a maľovanie patrilo medzi jeho obľúbené predmety. Veľa času venoval praktickej, technickej práci s provizórnymi mechanickými zariadeniami a s elektrickými prístrojmi.
V roku 1880 odišiel študovať teológiu do Bratislavy. Tu okrem štúdia teológie pokračoval vo svojich pokusoch v oblasti elektriny a rozširoval si svoje vedomosti vo výtvarnom umení. V roku 1882 prešiel do ostrihomského seminára, kde mal pre jeho rozvíjajúci sa maliarsky talent lepšie podmienky. Tu v roku 1884 zmaturoval a pokračoval ďalej na ostrihomskej bohosloveckej fakulte (v r. 1884 - 1886).
Správa o jeho maliarskom talente sa doniesla aj biskupovi Bendemu v Banskej Bystrici, ktorý ho neskôr poslal na štúdia maliarstva do Budapešti a Mníchova. V roku 1886 prešiel z Ostrihomu na bohosloveckú fakultu v Banskej Bystrici, kde ukončil tretí a štvrtý ročník teológie. Dňa 10. novembra 1888 bol Jozef Murgaš vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza v banskobystrickej diecéze.
Jozef Murgaš
Po vysvätení za kňaza v roku 1888 nastúpil za kaplána do Dubovej. Murgašove pôsobenie v Amerike začína 6. apríla 1896 vystúpením z lode na americkú pôdu v New Yorku. V krátkom čase po príchode sa stal pastorom celého zboru slovenskej katolíckej cirkvi svätého srdca vo Wilkes-Barre (Pensylvánia). Keď sa usadil, zorganizoval finančnú zbierku, ktorá umožnila dostavbu kostola, fary a školy (r. 1897) pre deti slovenských usadlíkov.
V Amerike si uvedomil bezhraničné možnosti pre prisťahovalcov všetkých národností. Demokracia a sloboda mu slúžili ako inšpirácia na založenie známej Slovenskej ligy v Amerike. Počas rokov 1900 až 1904 sa venoval všeobecnému rozšíreniu Prvej katolíckej slovenskej jednoty v Spojených štátoch amerických.
Popri vykonávaní svojej kňazskej práci, začal v r. 1898 aj s prípravou svojho laboratória v suteréne fary, ktoré malo slúžiť na experimenty v rádiotelegrafii. V nasledujúcich štyroch rokoch vo svojom voľnom čase pracoval na rozvoji dovtedy nepraktickej a neuspokojivej metóde prenosu bezdrôtovej telegrafie. V auguste r. 1902 objavil kľúč k riešeniu. Bol presvedčený, že pomocou tohoto nového objavu prekoná Marconiho, aj napriek jeho niekoľkoročnému náskoku v experimentovaní v oblasti bezdrôtovej telegrafie. Jozef Murgaš dospel ku geniálnemu riešeniu.
Na odstránenie rušivých signálov vytvoril rotačné iskrište, ktoré zabraňovalo rušivému pôsobeniu nebezpečných statických výbojov a vytváralo odlišný výsledok v prenose, nakoľko zrušil bodku a čiarku z Morseovho systému a nahradil ich vyšším a nižším tónom. Po trinástich mesiacoch štúdia a experimentov úspešne vytvoril novú metódu bezdrôtového prenosu pomocou rotačného iskrišťa a 14. 9. 1903 požiadal na tento systém o patent. Vynález bol prijatý a 10. 5. 1904 mu naň udelili prvé dva patenty.
Najznámejší patent Jozefa Murgaša je patent z 10. mája 1904 na Tón-systém. Je to spôsob prenosu správ Tón-systémom, kde bodku a čiarku Morseovej abecedy s rozdielnou dĺžkou nahradil dvoma rôznymi tónmi. Tým dokázal podstatne skrátiť dĺžku jednotlivých znakov. Druhý patent bol významný v tom, že umožňoval bezdrôtový prenos takto vzniknutých správ nad zemským povrchom. Bolo to zariadenie na prenos správ prostredníctvom Tón-systému.
Rozdielnu výšku tónov Murgaš generoval pomocou dvoch elektrolytických prerušovačov a kľúčovanie robil pomocou páky, ktorú vychyľoval zo strednej polohy na jednu, alebo druhú stranu. Na základe tohto patentu vznikla akciová spoločnosť „Universal Aether Telegraph Company“ so sídlom vo Philadelphii, ktorá postavila dva dvojité anténne stožiare. Jeden vo Wilkes-Barre a druhý o 30 km vzdialenom Scrantone, prostredníctvom ktorých sa 23.
Pre úspešný bezdrôtový prenos informácií zakódovaných v ustálených telegrafných značkách musel vytvoriť výkonný elektrický oscilátor, zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn s vysokou frekvenciou. Tým zabezpečil analógový bezdrôtový prenos a modulovanie vytvoreného signálu s viactónovou moduláciou, ktorý sa prostredníctvom elektromagnetických vĺn cez vysielacie a prijímacie antény preniesol na vzdialenosť 30 km vzduchom nad zemou.
V roku 1905 spolu so skupinou slovenských kňazov, založil Združenie slovenských katolíkov v Amerike. Murgaš sa ako zakladateľ tejto organizácie stal jej prvým prezidentom. V roku 1906 vyvinul iniciatívu pri usporiadaní výročnej slávnosti v Amerike, známej pod názvom Slovenský deň. Toto zhromaždenie symbolizovalo manifestáciu dobrej vôle v oblasti náboženskej, rasovej, národnej, kultúrnej a vlasteneckej.
V rokoch 1906 ─ 1908 vybudoval spolu s farníkmi nový kostol v európskom štýle. V Murgašovom životopise sa vyzdvihuje úprimná vďačnosť voči jeho prvému učiteľovi Karolovi Bergerovi, o čom svedčia aj zachované dva majstrovské Murgašove portréty učiteľa Karola Bergera a jeho dcéry Márie.
Významným prínosom pre jeho orientáciu v kreslení a maľovaní bol bezprostredný vplyv ďalších oduševnených osobností v Banskej Bystrici. Boli to predovšetkým umelci ako Jozef Božetech Klemens (1817 ─ 1883), absolvent maliarskej akadémie a polytechniky v Prahe a Dominik Skutecký (1849 ─ 1921), absolvent maliarskych škôl vo Viedni a v Benátkach. Na mladého Murgaša vplývali významní ľudia, čo malo pozitívny dopad na jeho ďalší vývoj. Spomenuté známosti mu dopomohli absolvovať školu pre učiteľov kreslenia v Budapešti (1889 ─ 1890) a doplniť si vzdelanie, zároveň zvýšiť profesionalitu v maliarstve pod vedením vynikajúcich pedagógov na akadémii v Mníchove (1890 ─ 1894).
Ako úspešný absolvent školy kreslenia v Budapešti, ale aj vo veľkomestskom prostredí Mníchova, hneď od začiatku veľmi intenzívne kreslil a maľoval na voľnom priestranstve a v dostupných ateliéroch. Svoje nadanie už predtým ilustroval dvoma obrazmi, sv. Alžbeta a Kristus pred Pilátom, ktoré sú doteraz v biskupskej rezidencii v Banskej Bystrici. Medzi jeho ďalšie známe diela patrí aj obraz sv. Juraja na hlavnom oltári kostola v Lopeji a obraz ukrižovania Krista, ktorý zdobí rezidenciu biskupského úradu v Nitre.
Podľa dostupných prameňov namaľoval Murgaš v Amerike 20 obrazov, pričom medzi uznávané patria Rybár v člne a Medvedí potok. Taktiež namaľoval sakrálne obrazy do nového kostola vo Wilkes-Barre. Na hlavný oltár umiestnil obraz Božského srdca a na bočný oltár obraz Nepoškvrneného počatia. Posledným obrazom, ktorý namaľoval, bol obraz biskupa O’ Reillyho v životnej veľkosti. Žiaľ, vzhľadom na ubúdajúce sily, nedokončil ho tak, ako si predstavoval.
Murgaš sa podstatnou mierou zasadil o podpísanie Pittsburskej dohody 31. 5. 1918 pri vzniku prvej ČSR spolu s ďalšími signatármi dohody za Slovenskú ligu v Amerike, spolu s Tomášom Garrigue Masarykom (1850 ─ 1937) a zástupcami Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov. Od tejto dohody a následne jej plnenia očakával vytúženú samostatnosť Slovákov a rovnoprávnosť novovzniknutej ČSR.
Tienistou stránkou tohto významného podielu ostáva, že napriek prísľubom pri preberaní uvedených finančných prostriedkov sa napokon v ČSR nenašlo pre slovenského rodáka a vynálezcu svetového mena ani len miesto učiteľa na niektorej tunajšej odbornej škole. Z Murgaša vysťahovalca sa stal vyhnanec z vlastnej domoviny a postupne aj človek so zaznávanými zásluhami. To sa prejavilo v roku 1920, pri prvej návšteve domoviny a nevydarenej audiencii Murgaša u T. G. Masaryka na Pražskom hrade. Následne došlo k trvalému ignorovaniu jeho zásluh.
Vzhľadom na užitočnosť Murgašových vynálezov ho vláda Spojených štátov amerických pozývala často na konzultácie do vládnej lodenice vojenských námorných síl v Navy Yarde v Brooklyne, kde sa rokovalo o veľmi dôležitých záležitostiach z oblasti bezdrôtovej telegrafie. Ani po ocenení J. Murgaša za záslužnú prácu v ďalekej cudzine sa postoj predstaviteľov bývalého režimu v rodnej vlasti nezmenil.
Záporný postoj bývalého režimu v ČSR k Murgašovi bol evidentný aj pri vydávaní šiestich československých poštových známok v sérii „Rádiovynálezci s portrétmi: Popov, Marconi, Tesla, Branly, Herz a Amstrong. Nebola to náhoda, že tam Murgaš chýbal. Všetci títo vedci mali svoje zásluhy na vývoji rádiotelegrafie. Murgaš však ako prvý z rádiovynálezcov uviedol do praxe zrozumiteľný bezdrôtový prenos signálu na väčšie vzdialenosti vďaka svojmu unikátnemu vynálezu, ktorý nazval „Tón-systém“.
Po vzniku Slovenskej republiky 1. 1. 1993 bola dňa 27. 5. 1994 pri príležitosti 130. narodenín Jozefa Murgaša vydaná poštová známka s jeho portrétom.
V Banskej Bystrici si v roku 1920 Jozef Murgaš podal prihlášku za učiteľa na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Neprijali ho, lebo vraj nemal potrebnú kvalifikáciu.
V nedeľu sme si pripomínali Svetový deň rádia. Rozhlas je celosvetové médium. Aj v dnešnej, na prvý pohľad online dobe, nemajú ani zďaleka všetci ľudia na tejto planéte pripojenie na internet. Rádio je však dostupnejšie, a spomedzi médií má vo svete stále najširšie publikum. Aspoň raz týždenne ho počúva až 94% dospelej populácie sveta.
Veľmi výrazne do dejín rádiotelegrafie a radiofónie zasiahol rodák z Tajova, slovenský kňaz a vynálezca Jozef Murgaš. Ide o veľmi všestranného človeka, ktorí stíhal popri rádiotelegrafických pokusoch maľovať v kostoloch oltárne obrazy, či zbierať motýle, ktorých mal v entomologickej zbierke až 9000.
V roku 1921 sa vrátil do kňazskej služby a stal sa administrátorom farnosti v rodnom Liptovskom Michale. Bol prvým správcom bratislavskej odbočky Radiojournalu a viedol jej slovesné vysielanie (1926 - 1937), veľkou mierou sa zaslúžil o rozvoj rozhlasového vysielania na Slovensku. Už dva mesiace po vzniku slovenskej odbočky Radiojournalu, ktorý začínal s reláciami v dvoch dňoch týždenne, dokázal prejsť na každodenné vysielanie. Vo februári 1927 sa bratislavské relácie stali súčasťou celoštátneho, československého programu. O mesiac neskôr vznikla externá redakcia vysielania pre poľnohospodárov ako prvá odborná redakcia rozhlasu na Slovensku. Za Moyšovho vedenia sa bratislavská odbočka Radiojournalu presťahovala v roku 1930 na Jakubovo námestie, do priestorov vybudovaných pre potreby rozhlasového vysielania.
O čom je Radio Lumen - História a my? Za tvorbou podcastu stojí Rádio LUMEN. Radio Lumen - História a my je zaradený do kategórie Náboženstvo a duchovnosť.
Dátum úmrtia: 13. 3. 1929 Wilkes-Barre, USA.