Obec Cerová leží na úpätí Malých Karpát v juhozápadnej časti Slovenska v oblasti zvanej Záhorie. Od okresného mesta Senica je vzdialená 15 km, 85 km severne od Bratislavy a 35 km severozápadne od Trnavy. Obec Cerová je známa svojimi historickými pamiatkami a kultúrnym dedičstvom.
Zrúcanina hradu Korlátko nad obcou Cerová.
História obce a jej pamiatky
Nad obcou sa vypína zrúcanina hradu Korlátko. Hrad bol postavený v 11. storočí a spolu s hradom Branč bol majetkom Abovcov. Na začiatku 14. storočia bol majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Neskôr bol majetkom kráľa Žigmunda, ktorý ho daroval vojvodovi Ctiborovi. Od 15. storočia sa na hrade vystriedali viacerí príslušníci rodu Korlátkovcov a rôznych ďalších šľachtických rodín, napríklad Apponyiovcov či Windischgrätiovcov.
Ďalšou historickou pamiatkou, ktorá si zasluhuje pozornosť je bývalý panský kaštieľ. V roku 1700 ho dal postaviť István Korlátkoy. V súčasnosti je sídlom sestier Svätého kríža.
Turisti radi navštevujú východné svahy Malých Karpát. Tu sa nachádza i rekreačná oblasť Sokolské chaty. Táto rekreačná oblasť patrí medzi najstaršie chatové osady na Slovensku, leží v malebnom údolí prameňa riečky Trnávka. Chatovú osadu založili koncom 20-tych rokov minulého storočia mladí členovia telovýchovnej organizácie Sokol.
Rímsko-katolícky kostol Svätého Anjela Strážcu
K sakrálnym pamiatkam obce patrí rímsko-katolícky klasicistický kostol Svätého Anjela Strážcu. Bol postavený v roku 1802. V časti Lieskové sa nachádza zachovaná stavba zvonice. Pôvodná zvonica podľa farskej kroniky bola ako veľmi schátralá v r. 1793 opravovaná. V roku 1814 pri veľkom požiari zhorela.
Erb obce Cerová.
Ďalšie historické udalosti a osobnosti
Prostredníctvom kňazov a učiteľov - zvlášť rodiny Zochovcov , sa Cerovčania v druhej polovici 19. storočia nemálo dozvedeli o celoslovenskom dianí. Málo známou je skutočnosť, že na Čabradskom panstve , asi štyri kilometre od Cerova , v lokalite Pod dubovým dielom Koháryovci zriadili sklennú hutu. Vznikla už v 18.storočí a v roku 1874 po vyhorení zanikla. Pôsobili v nej desiatky robotníkov, odborníkov, ale aj povozníkov. Aj cerovskí robotníci - povozníci vozili drevo, tiež vyrobené sklo až do Budy a Pešte. Surovín bolo dosť, produkcia mala dobrú úroveň.
Keď nebolo práce, chodili Cerovčania zarábať do Čondošskej župy a inde, ba i do Budapešti. O pozdvihnutie poľnohospodárstva v Cerove sa pričinil evanjelický kňaz Raphanides a učiteľ Stanislav Zoch. Naučili roľníkov, aby siali lepšie druhy osiva, zaviedli sejbu ďateliny a rozvíjali oblasť ovocinárstva.
V roku 1878 založili Hornohontský ovocinársky spolok. Jeho predsedom bol 30 rokov S. Raphanides a už v roku 1881 vytvorili najväčšiu škôlku ovocných stromov v Honte. V nej dopestovali viac ako 2 000 stromčekov, ktoré potom predávali záujemcom. Stromčeky z Cerova zveľadili ovocinárstvo nielen v obci, ale i širšom okolí hontianskej stolice.
Z cirkevných kapitol akcentujeme výstavbu nového kostola. Keď už nepostačoval kostol postavený v polovici 16. storočia, rozhodli sa Cerovčania postaviť nový. Postavili ho v 50. rokoch 19. storočia. Je to klasicistická stavba s plackou. Do štítového priečelia je vstavaná veža s postranným schodišťom. V supraporte vchodu je rímsa a festóny. Je to klasická stavba. V interiéri je viac umeleckých diel.
Oltárny obraz vytvoril Peter M. Bohúň ( 1822-1879), klasik slovenského maliarstva 19. storočia. Bol uznávaný autor obrazov s náboženskou tematikou, ktoré sú vo viacerých kostoloch. Obraz v Cerove patrí k jeho vydareným dielam. Na obraze je Kristus, ktorý má ľavú ruku položenú na srdci a pravicou ukazuje cestu viery. Dielo bolo zapísané do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
Štatistické údaje z konca 19. storočia
Niektoré štatistické údaje nám približujú obraz o obyvateľstve z konca 19. storočia. V roku 1870 bolo v Cerove 644 evanjelikov a.v. , 84 rím. katolíkov. , 41 židov celkom 769 obyvateľov. Podľa vierovyznania išlo o 571 evanjelikov, 68 katolíkov a 22 Židov. Cerovo bolo miestom, kde sa stretávali Židia, neskôr sa však ich počet zmenšil. V tej dobe bola ešte veľká negramotnosť a pologramotnosť, pretože až 329 obyvateľov nevedelo čítať.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia počet obyvateľov klesá z viacerých príčin - značne vysoká bola úmrtnosť detí, z chorôb sa na úbytku obyvateľstva podpísala tuberkulóza.
Pozitívny prínos pre obyvateľov obce malo v roku 1904 založenie Potravinového družstva, ktoré bolo tretím družstvom tohto typu v okrese Krupina. Družstvo si zakúpilo budovy, ktoré adaptovalo na predajne a byty obchodníkov. Organizátorský tandem tvorili S.Raphanides a S. Zoch. Prvý z nich bol predsedom a druhý účtovníkom. Obchodníkom bol Pavel Bačík.
Koncom 19. a od začiatku 20. storočia sa súčasťou osídlenia a celkového života Cerova čoraz viac do popredia pretláčala existencia lazov. Ak v roku 1910 malo Cerovo 757 obyvateľov z nich 217 žilo na lazoch a v roku 1925 zo 799 obyvateľov na lazoch už žilo 309. V roku 1945 z 1040 obyvateľov žilo na lazoch 400.
Dedina známa svojou históriou z čias vojny za nezávislosť a malebnou sofistikovanosťou
| Rok | Evanjelici a.v. | Rímski katolíci | Židia | Celkový počet obyvateľov | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1870 | 644 | 84 | 41 | 769 | |
| 1881 | 571 | 68 | 22 | 661 | 624 Slovákov, 17 Maďarov, 19 Nemcov |
| 1900 | 510 | 200 | 21 |