História a význam Kostola Dobrého Pastiera na Slovensku

Kostol Dobrého pastiera je dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského dedičstva mnohých obcí a farností na Slovensku. Tieto kostoly, často s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou, zohrávajú významnú úlohu v živote miestnych komunít.

Kostol Dobrého pastiera v Handlovej

Kostol Dobrého Pastiera v Kláštore pod Znievom

Kláštor pod Znievom je jednou z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Kláštor je zaujímavý práve pre históriu. V stáročnej budove bývalého premonštrátskeho kláštora sa v súčasnosti nachádza jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.

"Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár. Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu. Myšlienka pomoci ľuďom v núdzi sprevádza socovského farára celý život. Je presvedčený, že právo na dôstojný život a bývanie má každý človek.

„Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku,“ zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.

V Kláštore pod Znievom sa koná v auguste púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí.

Pamätná izba v Kláštore pod Znievom

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Jej charakteristickou črtou je aj busta M. Čulena od významného martinského sochára Fraňa Štefunku, ako aj pútač pozývajúci návštevníkov. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia.

Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.

Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Okrem toho sa tu nachádzajú aj ďalšie exponáty, no najcennejším je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni. Paleta návštevníkov je pestrá, čoho dôkazom sú aj podpisy v knihe návštev.

Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100. Možností je niekoľko - buď vlastnou dopravou, autobusom, alebo vlakom. Autobusové spojenie je vedené z okresného mesta Martin, menej frekventované z Turčianskych Teplíc.

Rímskokatolícka Farnosť Dobrého Pastiera Žilina-Solinky

Rímskokatolícka Farnosť Dobrého pastiera Žilina-Solinky bola zriadená dňa 1. júla 1997 nitrianskym diecéznym biskupom Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. Farnosť zahŕňa rozsiahle územie v Žiline, konkrétne: Sídlisko Solinky, Hliny VI, Bôrik, Tamborského prielohy, Priemyselná zóna Kamenná ulica. Farský kostol sa nachádza na sídlisku Solinky na Smrekovej ulici pred obchodným domom a Základnou školou Gaštanová. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II pri svojej prvej návšteve Slovenska.

Vo farnosti pôsobia spoločenstvá: eRko Hnutie kresťanských spoločenstiev detí, ZKSM Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, Skautské hnutie, Občianske združenie DOBRÝ PASTIER, Cirkevná materská škola Pastierik. Od 1. augusta 2007 začala svoju činnosť jednotriedna základná škola v priestoroch Cirkevnej materskej školy Pastierik na sídlisku Solinky.

Farnosť sa aktívne zapája do rôznych aktivít a podujatí. Napríklad, farnosť Dobrého pastiera v Žiline na Solinkách, Občianske združenie Dobrý pastier a Centrum voľného času Strom pripravili bezplatnú burzu svätého Jozefa, kde ponúkali detské oblečenie, topánky, hračky či knižky. Takýmto spôsobom sa snažia dávať veciam druhú šancu a eliminovať odpad.

V rámci farnosti prebiehajú aj Katechézy Dobrého pastiera, ktoré vychádzajú z programu vypracovaného učiteľkou Giovannou Gobbi a teologičkou Sofiou Cavaletti na základe pedagogiky Márie Montessori. Sú rozšírené na piatich svetadieloch. Katechézky sú v dvoch skupinkách pre 3-6 ročné deti. Skupinky sú malé a pracuje sa v tichu, aby aj deti mohli “počúvať Boží hlas”. Postupne sa učia modliť svojim spôsobom, vytvárať si vzťah s Bohom na svojej úrovni, spoznávať liturgické gestá, udalosti zo života Pána Ježiša cez rôzny materiál.

Kostol Dobrého Pastiera v Handlovej

Kostol Dobrého pastiera na hornom konci Handlovej je poslednou veľkou kresťanskou stavbou v meste. Kostolík v tvare kríža vybudovali za prispenia Handlovčanov, banského závodu aj prezidentskej kancelárie traja pallotíni, pátri Peter Hahn, Anton Hanowski a Josef Mussiol, dovtedy pôsobiaci v hornosliezskom meste Kietrz.

Rozhodnutie vybudovať kostol na Marienhübl (Mariánskom vŕšku) pri Pisseln (vyvýšenine) medzi rodinnými domami na hornom konci, asi ovplyvnil fakt, že tamojší obyvatelia museli vážiť dlhú cestu za každou bohoslužbou až do kostola na námestí. Jeho výstavba začala v prvých mesiacoch roku 1940 a o dva roky neskôr sa na Vianoce mohla konať prvá omša. Definitívne bol kostol dokončený koncom roku 1943. Stavbu viedol páter Hano (Hanowski), ako ho domáci volali, a k ruke mal mnoho tunajších veriacich, ktorí mu pri stavbe pomáhali.

Kostol Dobrého pastiera je poslednou veľkou kresťanskou stavbou v meste Handlová. Zaujímavosťou je, že bol postavený počas prebiehajúcej druhej svetovej vojny, kedy bolo prioritou štátu vojnové hospodárstvo a nie starostlivosť o duše kresťanov. Najväčšiu časť financií na výstavbu kostola zabezpečili veriaci, ale finančnú pomoc poskytol aj miestny banský závod a prezidentská kancelária. Kostol postavili spoločne Slováci a Nemci. Malé trhlinky sa na ňom objavovali od začiatku. V roku 2010 daždivé leto však dalo svah, na ktorom kostol stojí, do pohybu a na stenách sa objavili veľké trhliny.

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom

Detailné informácie o pamätihodnostiach Obce Skalité nájdete v publikácii Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. Starý drevený kostol, ktorý stál vedľa fary na terajšom cintoríne, vystriedal nový, priestranný a murovaný, ktorý je v poradí už tretím kostolom v Skalitom a ktorý stojí dodnes. S jeho výstavbou sa začalo okolo roku 1787. Stavbu financoval patrón farnosti gróf Anton Eszterházy a pracovali na nej miestni farníci.

Chrám bol dokončený podľa mnohých prameňov v roku 1794 za farára Andreja Gombára, avšak v júli 1999 sa pri obnove veže našla starobylá listina, ktorá dokumentuje jeho dokončenie už o rok skôr, teda r. 1793. Listina je archivovaná na Farskom úrade v Skalitom. Spomedzi chrámov v okolitých obciach, vrátane poľských, je Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom najstarší.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom

Kostol je situovaný smerom od juhu na sever, čo je nezvyčajné, pretože kostoly sa stavali od východu na západ. Dôvodom pre takéto riešenie bola hlavná cesta okolo pozemku, kde mal kostol stáť, idúca v tomto smere. Hlavný vchod do kostola sa v súčasnosti nachádza približne 5 metrov nad úrovňou hlavnej cesty. Keďže celý kostol stojí na násype, základy museli byť položené oveľa hlbšie ako je to zvykom, a to najmä pod vežou.

Počiatočné zariadenie kostola bolo zväčša pôvodné, prevzaté zo starého kostola a bolo prispôsobené novému interiéru. Organ bol kúpený ešte pred začatím výstavby chrámu. Pre kostol sa zadovážili štyri zvony - dva väčšie: prvý vážil 4 centy s nápisom Vox clamantis in deserto (Hlas volajúceho na púšti) a bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi; druhý mal 2 centy s nápisom Vox dilecti mei pulsantis (Hlas môjho milovaného) a zasvätený bol sv. Jozefovi, ženíchovi Panny Márie.

Dátum posviacky skalitského kostola dokumentuje správa vtedajšieho miestneho farára Ladislava Rázghu, ktorú poslal na Biskupský úrad do Nitry: "Kostol na Skalitom slávnostne onsekroval biskup František Fuchs 15. augusta 1801." Bolo to teda až osem rokov po jeho dokončení.

Kostol má jednu chrámovú loď so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Fasáda kostola je baroková s nárožnými pilastrami. Okná sú polkruhovo zakončené s farebnými vitrážami z r. 1916. Nástenné maľby sú neobarokové z r. 1950: na strope vo svätyni kostola uprostred je znázornený Boh Otec, Stvoriteľ všetkého. Po ľavej a pravej strane tejto maľby sú vyobrazení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy.

Architektúra a vybavenie kostolov

Kostoly Dobrého pastiera sa vyznačujú rôznymi architektonickými štýlmi a prvkami. Napríklad, kostol v Handlovej má modernú stavbu s dvoma kaplnkami, postavenú v roku 1941. Sanktuárium na štvorcovom pôdoryse je výrazne prevýšené a zvonku ukončené štvorhrannou ihlancovou strechou s krížom. K sanktuáriu sú pristavané dve nižšie kaplnky (oproti sebe), pričom ľavá z nich (pri čelnom pohľade do sanktuária) slúži ako sakristia. Nad vonkajším vstupom do sakristie je postavená drevená vežička na štvorcovom základe, ukončená ihlancom s krížom. K sanktuáriu v smere medzi kaplnkami je pristavané výrazne nižšie, predĺžené trojlodie bez chóru, pričom bočné lode sú úzke a do hlavnej lode sa otvárajú arkádami.

V súčasnosti hrajú na elektrofonickom dvojmanuálovom nástroji s pedálom značky PARFISA DESIREE DE LUXE. Manuály majú rôzne klávesové rozsahy a sú oproti sebe posunuté. Spodný manuál má rozsah A - f3 (44 klávesov), horný manuál rozsah f - c4 (tiež 44 klávesov).

Matka Dobrého Pastiera

V roku 1703 bol brat Isidor zo Sevilly, veľký ľudový kazateľ, inšpirovaný, aby ho pri jeho misii sprevádzala zástava s osobitným vyobrazením Panny Márie: oblečená v skromnom odeve Pastierky, sediaca na skale pod stromom, s obyčajným klobúkom so širokou strieškou (sombrero) a s niekoľkými zobrazenými ovečkami okolo nej. Kapucínsky kazateľ vycítil, že jednoduchosť Božej Matky, taká blízka všetkým svojim deťom - a najmä jej starosť o odtrhnuté ovce - dodá jeho slovám osobitný úspech a dodatočnú pomoc, aby sa dotkli sŕdc a vrátili sa k Bohu.

Jej úcta sa rozšírila po celom Španielsku, prostredníctvom misií v Latinskej Amerike a tiež v mnohých častiach Talianska, ktoré boli pod španielskym vplyvom. Okrem toho boli založené niektoré nové ženské kongregácie, ktoré boli silne spojené s touto zbožnosťou: Kapucínske sestry Matky Božského Pastiera; kapucínske terciárky Božskej Pastierky; františkánske terciárky Božskej Pastierky; Kongregácia Máriinho stáda; Kongregácia rehoľníkov piaristov, dcér Božskej Pastierky.

Zamyslime sa teraz nad niektorými pôvodnými charakteristikami obrazu Božskej Pastierky a interpretujme ich cez prizmu našej kapucínskej charizmy a našich hodnôt. Prvá vec, ktorá upúta našu pozornosť, je jej chudoba: je oblečená ako chudobní Pastieri, s jednoduchým sedliackym klobúkom. To nás núti myslieť na ňu ako na Matku, ktorá je nám mimoriadne blízka, nezištná, solidárna so svojimi deťmi. Upozorňuje nás na svoju minoritu: sedí na kameni pod stromom. Je kráľovnou neba a zeme, ale nemá trón. Je jej pohodlne na kameni a hľadá jednoduchú ochranu stromu.

Je Pastierkou, čo nám hovorí o dôležitosti jednoduchej práce. Pripomína nám, že práca je milosť, nie trest. Je súčasťou našej spirituality. Naši kapucínski svätci nám ukazujú, že bez práce niet kapucínskej svätosti. A napokon, Pastierka duší je misionárka. Prichádza podporiť kapucínske misie a od začiatku plní svoje poslanie. Ona bdie nad nami, aby sme nikdy nestratili tento ideál, aby sme nikdy neopustili pastoračnú starostlivosť, aby sme neboli necitliví, keď nájdeme ovce, ktoré sú na ceste zablúdenia.

Prehľad kostolov Dobrého pastiera na Slovensku

tags: #kostol #dobreho #pastiera