História Kostola Dvoch Sŕdc

História kostolov a farností na Slovensku je bohatá a rozmanitá, odráža kultúrne a náboženské vplyvy, ktoré formovali krajinu po stáročia. V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu Kostola Dvoch Sŕdc a niektoré ďalšie slovenské kostoly.

Medzi ne patril aj rád trinitárov. Trinitársky kláštor sa stal majetkom štátu a kostol filiálkou mestskej fary sv. Martina.

Plán J. Thallera, prvého staviteľa uhorskej stavebnej komory v Bratislave z 25. februára 1784, sa týkal prestavby kláštora trinitárov. Ďalší z plánov J. Thallera pochádza z 25. februára 1784.

Hyacintus Desider ako posledný zo zrušeného rádu bol vybraný za správcu kostola. Spravoval kostolný fond až do smrti v roku 1829.

Po jeho smrti nebol ustanovený žiadny stály správca kostola. Správa kostola bola zverená dómskemu kaplánovi Karolovi Maárovi, členovi Bratislavskej kapituly.

V r. 1843 bol za správcu kostola ustanovený Ján Czambert. Ján Czambert najprv pôsobil ako concionator v kostole sv. Martina, sa stal kaplánom a prebendátorom Bratislavskej kapituly. Neskôr sa vrátil do Bratislavy, kde bol ustanovený za správcu kostola Najsvätejšej Trojice.

Ján Czambert bol ale v roku 1843 preložený do Veľkého Varadína kde sa stal kanonikom tamojšej kapituly. Po preložení Jána Czamberta do Veľkého Varadína bola správa kostola zverená dómskemu kaplánovi Karolovi Maárovi, členovi Bratislavskej kapituly. Karol Maár žiadal o pridelenie stáleho platu. Ťažké bremeno, pretože okrem bytu mu nepatril žiadny pevný plat.

Panovník schválil plat 300 zlatých ročne z náboženského fondu. Karel Maar zomrel 12. septembra 1850.

Arcibiskup Jozef Battyányi uvažoval o rozdelení mesta na šesť farností. V pamätnom spise k slávnostnému otvoreniu novozriadenej fary kostola sv. Trojice sa uvádza: „Novoročná oslava obyvateľov Prešporka v roku Pána 1854 sa vyznačovala sviatočnosťou a radosťou. 'Tichá radosť' vyžarovala z každej tváre. Všetci obyvatelia Sliačov spolu s výtvarníkmi a architektami budujú kostol, ktorý vyrastá nielen z krajiny, ale aj zo sŕdc.

A ostrihomský arcibiskup pán Ján Krstiteľ Scitovsky z Nagykéru vykonal otvorenie novozriadenej fary pri kostole sv. Trojice, kde sa mala začať zriedkavá slávnosť. Arcibiskup program slávnosti, ktorý vypracoval ostrihomský kanonik Jozef Pribyla. Slávnostný akt mal vykonať samotný arcibiskup.

Dňa 1.januára 1854 o 10. hodine vstúpil arcibiskup do kostola. Po modlitbe podíde arcibiskupský legát k oltáru a v krátkosti vysvetlí príčinu tejto slávnosti. Pred inštaláciou sa mali budovy - ako fara tak i kostol - riadne zreštaurovať a skrášliť. Okrem oltárov bol zrenovovaný aj orgán a kreslo kňaza bolo pozlátené.

Otvorenie farnosti Najsvätejšej Trojice mal byť nasledovný. Počas inštalácie bol poverený Jozef Pribila, arcidiakon a ostrihomský kanonik. Počas slávnosti sa spievalo “Príď Duchu svätý” a jeho nasledujúce verše boli dospievané z chóra. Následne arcibiskup vystúpil na kresla pred oltárom a zhromaždenému ľudu vysvetlil dôvod a význam začatej slávnosti. Jozef Pribula podpísal vlastnou rukou protokol o inštalovaní farnosti. Slávnosti sa zúčastnilo 40 cirkevných i svetských hostí.

O organe kostola treba uviesť, že bol reštaurovaný dvakrát. Prvá renovácia bola urobená v roku 1845, druhá v roku 1867. Celá reštaurácia bola ukončená na konci októbra 1867.

Arcibiskup určil uvedenie nového bratstva na 28.mája 1854. Všetky tieto dokumenty boli zverejnené v po nemecky vydanej knižočke. V ten istý deň mal spolok asi tisíc spolubratov.

Sviatok Najsvätejšej Trojice k stĺpu Najsvätejšej Trojice umiestnenom na Rybnom námestí. Konala procesia novým spôsobom. Procesia viedla z kostola Najsvätejšej Trojice k spomenutej soche za spevu svätých piesní a modlitieb. Času sa vo farnosti Najsvätejšej Trojice procesie zvykli konať s veľkou slávou, nádherou a množstvom ľudí.

V druhom roku po inštalovaní novej farnosti sa konala ďalšia veľká slávnosť. V kostole Najsvätejšej Trojice bola tejto slávnosti pri oltári umiestnená socha predstavujúca sväté nepoškvrnené počatie. Konala sa svätá omša a procesia. Procesie sa zúčastnili i mnohí urodzení a vznešení muži a cisársko - kráľovskí úradníci.

Drevený kríž so sochou ukrižovaného Ježiša Krista umiestnený za Vydrickou bránou mesta bol 2. úplne zničený búrkou. Kríž bol slávnostne inaugurovaný 14. októbra 1860. Drevený kríž umiestnený na ulici Kaiserveg (územie pod hradom) bol rovnako bez fundácie.

Maár objednal vo Viedni zhotovenie striebornej monštrancie na náklady farnosti. Spolu s monštranciou zakúpilo aj strieborné kadidlo s loďkou a kríž.

Kríž bol slávnostne vysvätený v roku 1865, ostatné časti súsošia v roku 1867. Okrem oficiálne schválených fundácií existovali pri kostole aj iné, mimoriadne votívne fundácie.

S týmto predsavzatím sa stretávame v Sliačoch, Východne od Ružomberka v nízkotatranskej časti Liptovskej kotliny na každom kroku. Nižný a Stredný Sliač sa spomínajú už v roku 1251 ako majetok kláštora premonštátov v Kláštore pod Znievom. Dnes patrí farnosť do Spišskej diecézy. Dominantou Obce je pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Šimona a Júdu z roku 1326.

Tak ako plynul čas a Sliače sa rozrastali, farský kostol začal byť pre početnú pospolitosť primalý. Obyvatelia Sliačov sa k nej pravidelne vracali, ale nahlas ju vyslovil v roku 1994 obyvateľ Vyšného Sliača Ján Ondrejka. Anketa vyznela v prospech rozhodnutia stavby kostola a vtedy janko Ondrejka oslovil architektov z Ružomberka Petra Abonyiho, Jozefa Hyravého a statika Ing. vladimíra Konfála, aby navrhli projekt novostavby kostola. Primárna myšlienka postaviť kostol ako "ARCHU" vzišla zo spoločných rozhovorov architektov, ktoré neraz viedli v krajine, v ktorej sú obaja citovo hlboko zakorenení.

Je takmer neuveriteľné, že od roku 1995, kedy im v Levoči pápež Ján Pavol II. na ktoré prispeli prevažne obyvatelia Sliačov, ale pomohla aj Spišská diecéza. kostolu obyvatelia Sliačov. Podobných stavieb, akou je sliačanska ARCHA na Slovensku nie je veľa, ak vôbec sú. Už dávno nie je regionálnou záležitosťou.

Medzinárodný výtvarný dialóg vedú umelci zvučných mien, akými sú profesor A. von Kreutz-Majewski, scénograf z Varšavy, J. Zorinčák z Francúzska, Zs. Lenczés, L. Z. Hajný z Prahy, M. Balgavý, R. Biarinec, M. Bošelová, J. Hoffstädter, K. Jančurová, J. Kudlička, J. Opršal, P. Rusko, J. Ťapák, K. Weisslechner zo Slovenska a autori projektu P. Abonyi a J. Hyravý.

Sliače, ako jedno z najstarších sídlisk Liptova, majú svoje preddejinné a dejinné obdobie. Z pôvodnej drevenej architektúry sa v obci Liptovské Sliače zachovalo niekoľko desiatok domov. K najcennejším architektonickým dielam v dedine patria farský kostol Sv.

Kostol sa nachádza v Belušských Slatinách. Rastúci počet obyvateľov kúpeľnej osady, ale aj počet najmä v letnej sezóne prichádzajúcich hostí si vyžadoval osobitný sakrálny objekt. Plány kostola vyhotovil nitriansky staviteľ Eduard Dombay 30. apríla 1927. Inšpirovaný románskou kaplnkou vedľa farského kostola navrhol postaviť kostol v neorománskom štýle. Kostolík vysvätil nitriansky biskup 15. V interiéri kostola sú tri oltáre. Na hlavnom oltári je socha Ježiša Krista. Na dvoch bočných oltároch sú sochy Panny Márie a sv. Jozefa. Na triumfálnom oblúku je nástenná maľba vyjadrujúca Ježišov výrok: Nechajte maličkých prísť ku mne. V interiéri je aj krížová cesta. Cintorínska kaplnka svätej Heleny zo začiatku 17.

Vznikol tak, že 4. pád množného čísla slova tesár (mal koncovku -ě), ktorý sa často vyskytoval v reči ľudu, dostal sa do 1. pádu. V časoch maďarizácie začiatkom 20. Tesáre údajne mali drevený kostol už pred založením svätobeňadického kláštora. Kostol v Tesároch je prvýkrát písomne doložený v Štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397. Pravdepodobne to bola stavba v prechodnom slohu románsko-gotickom. Kostol stál blízko potoka (pri dnešnej fare, na jeho základoch stojí sýpka), okolo neho sa rozprestieral cintorín.

V 16. storočí tesársky kostol vážne poškodili Turci. Kostol bol obnovený začiatkom 18. storočia. Svätyňa mala klenbu. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín ohradený plotom. Terajší kostol začal stavať tesársky farár Matej Bernolák na novom pozemku za krajinskou hradskou.

Základný kameň kostola položil a požehnal 11. mája 1760 ostrihomský kanonik Rafael Sentiváni za prítomnosti zemana Jána Mlynianskeho a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Kostol bol obnovovaný v rokoch 1929, 1937, 1957, 2006-2008.

Terajší tesársky kostol je baroková jednoloďová stavba z rokov 1760-1763. Neskorobarokový hlavný oltár je z rokov 1760-1770. Bočné barokové oltáre z 18. storočia pochádzajú zo Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Neskorobaroková kazateľnica pochádza z čias okolo roku 1770. Neskoroklasicistický organ je z druhej polovice 19. Kaplnka Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v priestranstve po pravej strane kostola.

Kaplnka svätého Urbana bola postavená v roku 1999 vo vinohradoch. Je murovaná z kameňa a vo výklenku sa nachádza socha svätca. Kalvárske súsošie (Panna Mária, kríž, svätý Ján) nachádza sa na cintoríne.

Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Tesároch začal písať farár Ján Námešný od roku 1679 a obsahovali cenné zápisy k dejinám farnosti. Škola kedysi bola tradičná cirkevná inštitúcia. V roku 1755 správcom školy bol Alexius Cagáň. Roku 1841 škola stála pri byte organistu Františka Križáka. V zime ju navštevovalo 30-40 detí, v lete okolo 10 detí z Tesár, Mlynian i Viesky. Roku 1937 bola v Tesároch slávnostne požehnaná nová dvojtriedna budova rímskokatolíckej ľudovej školy.

V najstarších listinách sa názov obce vyskytuje v rozličných variantoch: Malonyan, Malonian (1209), Momunya (1221), Molonan (1246, 1322, 1344), Malanhan (1332), Mlinan, Malinany (1773), Malinowi (1786), Maloňany, Maleňany, Mlýňany (1808). Základ pomenovaniu sídliska Mlyňany dala mlynárska osada. Mlyňany sú prvýkrát písomne doložené pri chotárnom ohraničení Tesár z roku 1209. V roku 1221 sa spomínajú kráľovskí tovarníci z dediny Mlyňany (villa Momunya) v súvislosti s tým, že ich napadli služobníci hradu Šintava.

Farský kostol svätého Juraja je doložený v súpise pápežských desiatkov z roku 1332. Posledná zmienka o kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1561, ktorá ho situuje na bok vrchu mimo dediny v Malých Mlyňanoch. Po tureckých nájazdoch bol úplne zničený.

Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola

tags: #kostol #dvoch #srdc