História a architektúra evanjelických kostolov na Slovensku

Evanjelické kostoly na Slovensku sú dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského dedičstva krajiny. Ich história siaha hlboko do minulosti a ich architektúra odráža rôzne štýly a vplyvy. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektúru niektorých významných evanjelických kostolov na Slovensku.

V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka.

Evanjelický kostol v Rači

Dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú do 2. polovice 16. storočia, hoci račianska evanjelická obec sa osamostatnila od bratislavskej evanjelickej obce až v roku 1834. Pôvodne klasicistický kostol bol postavený v roku 1835. Račianski evanjelici získali povolenie na stavbu kostola a pozemok od grófa Antona Pálffyho.

Pozemok, ktorý sa nachádzal na mieste dvoch pustých urbariálnych domov, bol však veľmi vlhký a staviteľ vypočítal, že upravenie pozemku na stavbu prekročí rozpočet samotnej stavby. Račianski dostali možnosť vybrať si nový pozemok na stavbu kostola na zásah seniorálneho inšpektora Pavla Škultétyho. Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou.

Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Už 27. septembra stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Kostol vysvätil 17. mája 1835 Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov. Na posviacke kostola sa zúčastnil i vtedajší katolícky farár, kanonik Adam Hájek, ktorý do farskej kroniky urobil o tom zápis; priložil k nemu pieseň, ktorá sa spievala pri posviacke chrámu.

Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Pre účely fary bola v roku 1858 zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka. Fara bola obnovená v roku 1877. V roku 1905 bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes za pôsobenia Otta Schulzeho.

Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené tri zvony, ako dar obetavých veriacich. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Bedricha Seltenhofera. Veľký zvon s váhou 710 kg má maďarský nápis: „Zo zbierky veriacich dala odliať račišdorfská evanjelická obec a. v. 1905.“ Stredný zvon vážil 334 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Michal Wenzl starší a manželka Juliana rodená Folrichová 1905.“ Malý zvon vážil 199 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v.

Posviacka veže a prestavby kostola sa konala 1. Posviacka nových zvonov pre ev. kostol v roku 1935 (ev. farár D. Alexy, starosta M. Na posviacke veže evanjelického kostola sa zúčastnil aj vtedajší račišdorfský katolícky farár Štefan Bezák. Otto Schulze vydal na pamiatku stavby a posvätenia veže i zvonov brožúrku pod názvom Erinerungs buchlein an die Turm und Glocken Weihe der Ewangelichen Kirchengemeide A. C. 16. septembra 1918 boli na vojenské účely zabavené dva zvony a tiež veľké píšťaly z organa.

Generálnu opravu kostola uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore.

Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom sv. Pred oltárom sa nachádza rokoková kamenná krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia kalichového tvaru s vrchnákom so sochou Krista a Jána Krstiteľa. V pravej časti kostola pred lavicami je soška Dr. Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.

Obr. 1 - Evanjelický kostol v Rači v súčasnosti.

Evanjelický kostol vo Vrútkach

Prvé správy o stavbe Božieho stánku vo Vrútkach pochádzajú zo zápisnice filiálneho konventu z 1. apríla 1900. Konvent rozhodol o stavbe modlitebne v budove bývalej ev. školy. Na zasadnutí 14. októbra 1900 presbyterstvo pôvodné rozhodnutie zrušilo. Presbyteri navrhli, aby sa modlitebňa postavila na pozemku Jozefa Ruttkaya Matušoviča, ktorý predal svoj pozemok cirkvi za 2800 korún.

Presbyterstvo sa uznieslo, že dá vyhotoviť okrúhlu filiálnu pečiatku s nápisom „A ruttkai ág. hitv. ev. fiókegyház pecsétje“. V tých časoch sa služby Božie odbavovali v štátnej škole vďaka povoleniu Ministerstva kultúry a náboženstva v Budapešti a s podporou viacerých riaditeľov a učiteľov škôl, ktorí boli členmi ev. presbyterstva. Táto možnosť bola povolená do konca októbra 1902, kým si vrútockí evanjelici nepostavia vlastný stánok Boží.

Presbyteri požiadali Ministerstvo kultúry a náboženstva v Budapešti o povolenie zbierky na stavbu kostola v celom Uhorsku. Ministerstvo žiadosť odobrilo a zbierka bola vyhlásená od 16. augusta 1901 do 16. februára 1902. Bola vyslaná osobitná delegácia v zložení MUDr. Viliam Szolárik, richtár Andrej Judík, Gabriel Ruttkay Miklian, Jozef Ruttkay Dauko Juríčke, Ján Gatsch st. a Gabriel Paulínyi, ktorá navštívila generálneho direktora Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) Petra Ráth Ruttkaya v Budapešti s prosbou, aby podporil úsilie vrútockých evanjelikov.

Peter Ráth Ruttkay venoval na stavbu 2 000 korún a zabezpečil, že KBŽ sa na dlhšie obdobie stala finančným podporovateľom vrútockého cirkevného zboru. KBŽ na stavbu kostola ihneď zaslala ďalších 2000 korún a súhlasila s odkúpením starého nepotrebného plechu nachádzajúceho sa vo vrútockom rušňovom depe po 6 korún. Do chrámu sa v predstihu kupovali predmety vnútornej výbavy.

Na stavbu sa použilo 40 000 kusov tehiel a dosky, ktoré zvýšili na stavbe budovy stanice štátnej železnice. KBŽ materiál predala s pochopením za výhodnú cenu. Tehly a dosky stáli 300 korún. Skaly do základov stavby venoval zo svojho lomu na Dubnej skale Gabriel Ruttkay Miklian. Piesok daroval Pavol Kučera a Jozef Ruttkay Miklian, výrub 20 stromov zo svojich lesov povolil barón Július Révay z Turčianskej Štiavničky, 200 korún venoval František Jozef II. Habsburgský - „Jeho jasnosť Kráľ náš apoštolský“ a 106 korún venoval Jozef Ruttkay Matušovič.

Sučanec Ján Komenda požičal pracovné nástroje a náradie na odstrel skál a dozorca Szolárik kúpil dynamit. Pre potreby kostola dal zemiansky evanjelický komposesorát cirkevnému zboru na 30 rokov do užívania cintorín. Na zasadnutí presbyterstva sa vytvorilo filiálne presbyterstvo vrútockej dcérocirkvi pod vedením dozorcu zboru MUDr. Viliama Szolárika.

Preto februárový konvent v roku 1902 súhlasil s odpredajom cirkevnej školy a učiteľského bytu za 5 600 korún. Obec venovala 1000 korún v roku 1903. Na stavbu kostola sa hlásil Ján Czajkán z Banskej Štiavnice a Leopold (Lipot) Wachsberger z Vrútok. V. Szolárik 11. mája 1902 oboznámil presbyterstvo na jeho zasadnutí s plánom kostola od J. Czajkána a konvent napokon súhlasil, aby stavbu realizovala jeho firma.

Základný kameň kostola bol položený 10. augusta 1902. Kostol bol vystavaný v neogotickom slohu, jeho dĺžka je 22 m 76 cm, šírka 11m 26 cm, vnútorná výška 10 m 30 cm, vonkajšia výška 15 m 80 cm a veža je vysoká 35 m. Na mieste, kde stojí veža kostola, sa nachádzala studnička, vyvieral tu prameň vody, na ktorom akoby symbolicky vyrástol prameň života a viery, prameň živej vody, náš chrám Boží, chrám lásky. Prameň vody bol rúrkami odvedený spod základov budúcej veže a vyvieral v záhrade pri kostole. Stavba kostola stála 22 222 korún 99 halierov.

Posviacku kostola vykonal 8. Postupne sa zariaďoval interiér kostola. Oltár a kazateľnica stáli 1 700 korún, oltárny obraz 422 korún, zvony 1 090 korún a 87 halierov, lavice 860 korún. V roku 1906 získal cirkevný zbor 29 korún a 25 halierov z Gustávskeho spolku.

Presbyterstvo sa uznieslo a s najväčšou ochotou svoj chrám poskytlo na užívanie sesterskej kalvínskej cirkvi a spoluveriacim vrútockým protestantom - kalvínom. Podľa zápisu číslo 17909/B 20. S existenciou kostola je nerozlučne spätá funkcia kostolníka.

Z 30. augusta 1908 pochádzajú zápisy o tom, že vrútocký chrám má dve nové oltárne rúcha, štyri bronzové svietniky a rúcho na kazateľnicu v hodnote 350 korún. Tieto vnútorné chrámové predmety sa zadovážili vďaka zbierke, ktorú medzi evanjelickými deťmi na štátnej elementárnej škole podporil G. Paulínyi a A. Krausz.

Konvent sa uzniesol, že z vďaky za podporu KBŽ sa budú jeden raz v mesiaci odbavovať maďarské služby Božie. Konvent takisto rozhodol, že do jedného mesiaca zbúrajú drevenú hasičskú búdu, ktorá stojí na cirkevnom pozemku. O možnosti zakúpenia organu rokovalo presbyterstvo 19. januára 1913 a na jeho kúpu bol ustanovený výbor. Ďalšie zápisy v kronike uvádzajú, že v roku 1916 bola kúpená fara (prestavaná v roku 1925) a organ bol zakúpený v roku 1922.

Prvá konfirmácia sa v chráme Božom konala 2. augusta 1914. Svoj sľub Trojjedinému Bohu a milovanej evanjelickej a. v. cirkvi zložilo prvých 24 konfirmandov. V roku 1914 bolo vo Vrútkach 1982 evanjelikov.

Seniorálny konvent 16. júla 1914 vyniesol rozhodnutie: „osamostatnenie sa Vrútok odobruje a dištriktuálnemu konventu k potvrdeniu sa predostiera“ (seniorálny zápis B 15 s. 72). Dištriktuálny konvent sa konal 14. januára 1915 a rozhodol takto: „Dištriktuálny konvent na základe toho, že k osamostatneniu vrútockej dcérocirkvi potrebné podmienky sú splnené, ďalej že záturčianska matkocirkev aj po odlúčení sa tejto svojej fílie môže sa udržať, konečne že k osamostatneniu už turčiansky seniorát dal svoje privolenie, vyslovuje osamostatnenie vrútockej dcérocirkvi a vyzýva predstavenstvo turčianskeho seniorátu, aby porobilo potrebné kroky v záležitosti vysloveného osamostatnenia“ (dištriktuálny zápis B 36 s. 94).

Osamostatňujúci a volebný konvent sa konal dňa 14. mája 1916 pod predsedníctvom seniora Jána Hodžu a seniorálneho dozorcu dr. Jána Vanoviča. Senior J. Hodža vyhlásil, že „vrútocká cirkev má tedy po dlhom spánku zase povstať k samostatnému životu, a to tým cieľom, aby sa viera, horlivosť nábožensko-mravné vzdelávanie utvrdzovalo tu, - nie ku rozbroju, ale k pokojnej práci medzi inými tunajšími cirkvami“.

Presbyterstvo samostatného cirkevného zboru malo 56 riadnych a 14 náhradných členov z cirkevníkov, obce (podrichtár Imrich Ruttkay Dauko Juríčke), zo zamestnancov KBŽ, vozňového a rušňového depa, zo železničnej stanice, od inžinierstva KBŽ a od štátnych železníc MÁV. Pre administrátora F. F. Ruppeldta bol dočasne zakúpený Radlinskovský dom v majetku Leopolda Válentu za 13 250 korún.

Presbyterstvo súhlasilo a od tohto roku sa v kostole o 15.30 hodine každú nedeľu konali služby Božie vrútockej reformovanej cirkvi. Poddozorca G. Ruttkay Miklian Sirotník žiadal uverejniť mená tých, ktorí brojili proti Ruppeldtovi, žiadal vypísať nový súbeh a vrele odporúčal Ruppeldta. Dočasným vedením zboru bol poverený kaplán Miloslav Andrej Bibza. Dňa 1. októbra 1916 bol väčšinou hlasov (147) za farára zvolený Andrej Mihál. V decembri 1916 bol zvolený kantor a učiteľ Gustáv Bernáth.

V roku 1919 sa riešila otázka kúpy pozemku M. Dulu, susediaceho s katastrom cintorína. Mládež v prospech organovej základiny zahrala v máji 1921 divadelnú hru „Sirota Marienka“, ktorej výnos bol 9 000 korún. Dvojmanuálový nástroj s 12 registrami inštalovala firma Emanuela Steina z Kutnej Hory za 53 406 korún. Počas prác boli zamestnanci firmy ubytovaní v hoteli Slávia. Pred stavbou organa bol kostol vymaľovaný (6 938 korún).

Slávnostným dňom bol 10. september 1922, keď sa v kostole konala posviacka organa. Elektrické vedenie do kostola a na faru zaviedol Ján Andok a prerobil aj dva veľké lustre na elektrické. Presbyterstvo sa v tomto roku uznieslo na tom, že počas služieb Božích majú byť okolité hostince pri kostole zatvorené a v kostole sa položila drevená dlažba. Od augusta 1927 sa na oltári začali používať sviece a po službách Božích sa začalo zvoniť.

Nové zvony boli zo stanice ku kostolu slávnostne prevezené 22. augusta 1927. Zvony boli položené v záhrade pri kostole. Posviacka zvonov sa uskutočnila 4. septembra 1927. Na slávnosti liturgoval záturčiansky farár Ján Malovecký, sučiansky farár Vojtech Hruška, príbovský farár Július Hečko, kázal senior O. Škrovina a posväcujúcu reč predniesol biskup J. Janoška.

Evanjelický kostol vo Vrútkach.

Evanjelický kostol v Žiline

Evanjelický kostol v Žiline naprojektoval významný slovenský architekt Milan Michal Harminc. Vychádza z realizovanej predlohy evanjelického kostola na Legionárskej ulici v Bratislave. Na základe požiadaviek biskupa Fedora Ruppeldta bolo upravené umiestnenie projektu.

Kostol má hlavnú centrálnu loď s emporou pre veriacich, s možnosťou rozšíriť ju do vedľajšieho priestoru, kde sú sústredené priestory pre kultúrnu činnosť. Architektúra je čistá a elegantne ju dopĺňa travertínový obklad podnože a atiky. Veža je asymetricky umiestnená oproti kostolnej lodi, ale opticky je na vrchole návršia. Vnútorný interiér je jednoduchý a prostý podľa zásad evanjelickej cirkvi.

Na čelnej stene je riešený oltár vo forme vitráže a po bokoch je umiestnený organ, ktorý svojimi píšťalami vertikalizuje celý priestor oltára. Ku kostolu prislúcha aj fara od staviteľa Kováča, ktorá svojou architektúrou kostol dopĺňala, a tak vytvárala jedinečný ucelený komplex modernej architektúry. Dnes je evanjelický kostol v Žiline zaradený medzi národné kultúrne pamiatky.

Prvá zmienka o evanjelickej cirkvi pochádza z 23. apríla 1540. Uznesenia synody položili základy zriadenia evanjelickej cirkvi vo vtedajšom Uhorsku. Počas pôsobenia Fedora Ruppeldta, v rokoch 1935 až 1936, bol v Žiline postavený nový evanjelický kostol. Kostol bol slávnostne posvätený 11. októbra 1936.

Evanjelický kostol v Žiline. Zdroj: Mesto Žilina.

Zhrnutie

Evanjelické kostoly na Slovensku predstavujú dôležitú súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Ich bohatá história a rozmanitá architektúra svedčia o silnej viere a odhodlaní evanjelickej komunity. Od klasicistického kostola v Rači, cez neogotický chrám vo Vrútkach, až po modernú stavbu v Žiline, každý z týchto kostolov má svoj jedinečný príbeh a prispieva k pestrosti náboženského života na Slovensku.

Tabuľka: Porovnanie evanjelických kostolov

tags: #kostol #evanjelickej #cirkvi