História kostola Fatimskej Panny Márie v Čemernom je úzko spätá s náboženskými a kultúrnymi dejinami obce. Prvá zmienka o kostole v obci pochádza z roku 1335, kedy tu pôsobil farár Mikuláš, ktorý odvádzal desatinu zo svojich príjmov do pápežskej pokladnice.
Predpokladá sa, že prvý známy kostol bol zasvätený sv. Alžbete, ktorá pochádzala z rodu uhorských Arpádovcov a za svätú ju cirkev vyhlásila v roku 1335. Z toho vyplýva, že kostol mohol byť postavený v rokoch 1235-1335.
Ďalšie obdobie od 2. polovice 13. storočia do začiatku 15. storočia bolo poznačené bojmi o majetok, politickú a hospodársku nadvládu a náboženskými nepokojmi. V 16. storočí pripadli majetky čičvianskeho panstva rodine Bathory, ktorého syn Juraj sa stal protestantom.
Na prelome 16. a 17. storočia žilo v obci poddanské, zemianske a farské obyvateľstvo. Už v roku 1600 sa v obci spomína aj škola. V začiatkoch reformácie mohla ešte existovať.
Ani Čemerné sa nevyhlo reformácii. Doposiaľ sa nepodarilo zistiť rok prinavrátenia pôvodného rímsko-katolíckeho kostola tejto cirkvi. Mohlo sa to stať v čase rekatolizácie Vranova. V čase reformácie Tokolyho vojska, tzv. slovenský kostol, faru a školu zdemolovali.
Terajší farský kostol Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou - Sever v 60-tych rokoch 17. storočia vyhorel. Tento neopravený, pôvodne kalvínsky kostol kúpila grófka Esterházyová a darovala katolíkom. V jeho susedstve založila v roku 1673 kláštor pavlínov.
Pravdepodobne v 70-80-tych rokoch 17. storočia bol aj kostol v Čemernom vrátený späť katolíckej cirkvi. V súvislosti s uvedenými udalosťami mohla zaniknúť aj rímsko-katolícka fara v obci.
Poznáme dva dokumenty biskupských vizitácií z rokov 1749 a 1773. Obe vizitácie boli vykonané vo vranovskej farnosti. Z povizitačnej zápisnice podpísanej biskupom Esterházym, v roku 1749 je zrejmé, že do vranovskej farnosti prináležalo 8 obcí, medzi nimi aj obec Varanno Czemerne. Podľa tejto zápisnice v samotnom Vranove a vo filiálnych obciach boli reprezentované dve vierovyznania: katolícke a evanjelické. Katolícke je zastúpené v dvoch obradovo odlišných skupinách: rímsko-katolíckej a grécko-katolíckej.
V zápisnici z vizitácie z roku 1779 sa už Čemerné nespomína. Stalo sa tak preto, lebo rozhodnutím biskupa Esterházyho z roku 1770 na žiadosť Jána Okoličányho bola filiálka Čemerné v roku vytvorenia rímsko-katolíckej farnosti v Sačurove (1770) odčlenená od farnosti Vranov a pričlenená k tejto farnosti.
Schématizmus rímsko-katolíckej cirkvi z roku 1891 uvádza, že farnosť vo Vechci vznikla v roku 1779, hoci niektoré pramene hovoria, že až v roku 1820. Cirkevná matrika na fare vo Vechci je vedená od roku 1779. Vtedajší kostol bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému a terajší kostol bol postavený v roku 1817. V tomto roku už Čemerné bolo filiálkou vo Vechci.
Podľa tohto dokumentu žilo v Čemernom 567 rímsko-katolíkov, 500 grécko-katolíkov, 8 evanjelikov augsburského vierovyznania, 2 kalvíni a 90 židov. Kostol v Čemernom bol zasvätený sv. Anne a farárom vo Vechci bol Matias Pikula.
Kostol sv. Anny v Čemernom
Schématizmus katolíckej cirkvi z roku 1925 uvádza, že administrátorom vechcovskej farnosti bol Jozef Makovich. Schématizmus cirkvi z roku 1938 dokumentuje, že k obci Čemerné sa viažu záznamy: Kostol sv. Anny bol postavený v roku 1755 (v skutočnosti 1754). V roku 1821 bol zasiahnutý bleskom a hneď nato opravený. Nový kostol pochádza z rokov 1934-1937 a bol postavený za 130 000 Kč. Administrátorom farnosti bol kňaz Ján Tuleja.
Čo sa týka materiálov použitých v kostole, sú doladené k materiálom hlavnej steny, čiže ako podklad je takisto zlatá mozaika. Jednotlivé výjavy krížovej cesty sú bronzové odliatky, ktoré vyhotovil sochár Jaroslav Drotár, takisto ako je telo Pána Ježiša na kríži. Tým chceme symbolicky previazať ukrižovaného Pána Ježiša na kríži s Jeho cestou a takisto bielo-zlatú kombináciu Fatimy s prítomnosťou Panny Márie na krížovej ceste jej Syna.
Zlatá mozaika pri krížovej ceste predstavuje vždy iný uhol pohľadu na Ježišov kríž. Jednotlivé zastavenia nie sú od seba vzdialené rovnako, jednak preto, že ani zastavenia krížovej cesty Ježiša neboli od seba rovnako vzdialené, a tiež aby svetlá zasahovali svojím svetlom minimálne do jednotlivých zastavení. Zároveň prvé zastavenie je akoby mimo tej oválnej časti chóru, čo symbolizuje, že pri súde Ježiša ešte zo začiatku nebolo jasné, či skončí na kríži alebo nie.
Kostol Fatimskej Panny Márie v Čemernom je nielen miestom modlitieb, ale aj dôležitým kultúrnym a historickým bodom obce. Jeho história siaha hlboko do minulosti a jeho architektúra a umelecké prvky odrážajú bohaté dedičstvo regiónu.
Kostol Fatimskej Panny Márie - Vranov n/T
Významné udalosti a oslavy
- Pozývame Vás na Folklórnu Veselicu - 7.
- Pozývame Vás na Folklórnu Veselicu - 6.
- Srdečne pozývame, 30.12.2023 o 16:00 do Kostola Fatimskej Panny Márie - Vranov n/T.
- Pozývame Vás na 5. ročník Súborovej veselice, ktorá sa uskutoční 11.02.2023 v kultúrnom dome v Nižnom Hrušove.
- DFS Lipovček a FS Lipovec oslávili svoje 10. výročie.
DFS Lipovček a FS Lipovec vás srdečne pozývajú na výnimočné predstavenie s názvom FATIMA, ktoré sa uskutoční 18.
Ďakujeme vám za to, že ste s nami zažili krásne chvíle plné folklóru a že ste nás podporili v našej tvorbe. Prajeme vám všetko najlepšie v tento krásny vianočný čas.
Uvedený upravený text pochádza z brožúrky „Minulosť a prítomnosť rímskokatolíckej cirkvi v Čemernom“, ktorej autormi sú MVDr. Pavol Bindas, Anna Mičkaninová ml. a Štefan Nutár.