Obec Skalité sa môže pýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je dominantou obce a svedkom jej dlhej a zaujímavej minulosti. Detailné informácie o pamätihodnostiach Obce Skalité nájdete v publikácii Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom
História Kostola
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom mal dvoch predchodcov. V minulosti na území obce stáli drevené kostoly a oba boli zasvätené sv. Jánovi Krstiteľovi. Prvý kostol postavili v roku 1693, kedy bolo Skalité filiálkou (pobočkou) farnosti Čadca. Druhý drevený kostol bol postavený vďaka pátrovi Leopoldovi Tempesovi v roku 1723, ktorý bol tešínsky jezuitsky misionár. Kostol bol spočiatku filiálny, neskôr v roku 1749 farský. V tomto roku bola v obci zriadená i prvá fara.
Starý drevený kostol, ktorý stál vedľa fary na terajšom cintoríne, vystriedal nový, priestranný a murovaný, ktorý je v poradí už tretím kostolom v Skalitom a ktorý stojí dodnes. S výstavbou sa začalo okolo roku 1787. Stavbu financoval patrón farnosti gróf Anton Eszterházy a pracovali na nej miestni farníci.
Správa zo spomínaného farského vestníka o tom poznamenáva: "...Skaliťania sedem rokov zvážali kameň z Kavalovho potoka ku stavbe kostola." Chrám bol dokončený podľa mnohých prameňov v roku 1794 za farára Andreja Gombára, avšak v júli 1999 sa pri obnove veže našla starobylá listina, ktorá dokumentuje jeho dokončenie už o rok skôr, teda r. 1793. Listina je archivovaná na Farskom úrade v Skalitom.
Medzi chrámami v okolitých obciach, vrátane poľských, je Farský kostol sv. Jána Krstiteľa v Skalitom najstarší.
kostol sv J Krstitela
Listiny o obnove a stavbe kostola
Preklad listiny o obnove kostolnej veže z r. 1903:
Pochválený buď, Ježiš Kristus! Na večnú pamiatku! Táto veža bola obnovená nákladom a štedrosťou patróna Samuela Hahna, ktorý odkúpil panstvo od vznešeného kniežaťa Eszterházyho, a bola pokrytá plechom 31. augusta 1903, za vlády Jeho Veličenstva Františka Jozefa I., kráľa uhorského; za diecézneho biskupa Imricha Bendeho, za dekana Ignáca Tvrdého, titulárneho prepošta, za miestneho farára Jozefa Badíka, kaplána Štefana Mičku, splnomocnenca panstva Jozefa Schallera. Tesárske práce previedli Ján Haspel a Jozef Leid zo Šoproňskej župy, tiež klampiar Jozef Lisák, za richtára Pavla Lona. Pri práci pomáhali Ján Mikula Kozáček, Juraj a Ján Petrák, Michal Rucek a Jozef Choluj, ktorým všetkým nech dá Boh dlhý život a večnú slávu!
Preklad listiny o stavbe kostola z r. 1793:
Pochválený buď, Ježiš Kristus! Na večitú pamiatku! Táto veža s kostolom bola postavená roku Pána 1793 nákladom (zo štedrosti vznešenej rodiny Eszterházy, t. j. Mikuláša otca a syna Antona (nech žije v šťastí!). Bolo to za šťastnej vlády slávneho cisára Františka a jeho otca Leopolda Alexandra; za biskupa, osvieteného a najdôstojnejšieho pána Františka Xavéra Fuchsa; za dekana, veľadôstojného pána Lukáša Pažického, farára však veľadôstojného pána Ondreja Gombára; za spravovania úradu Jeho Vznešenosti, t.j. správcu, váženého a osvieteného pána Mateja Nándoryho; inšpektora, váženého a osvieteného pána Jána Čavčanského; za hospodárskeho správcu, osvieteného a urodzeného pána Ignáca Brichtu; za správcu rastlinnej výroby, pána Juraja Intibusa a lesníka pána Ignáca Váczyho; za richtárov: Juraja Pazdieru zo Skalitého, Juraja Špilu z Čierneho. Bolo to v čase, keď sa viedla francúzska vojna... (tu je text značne poškodený; zmysel však je, že to bolo vtedy,) ...keď francúzski jakobíni zabili svojho kráľa Ľudovíta XVI. ... (Kvôli porušenému textu sa ďalej nedá zistiť, o akú akciu išlo pod vedením osvieteného pána grófa Kazimíra Eszterházyho z Galanty, ďalej je opäť nezrozumiteľné meno nejakého magnáta, potom sa spomína) ...vážený pán a osvietený pán Ladislav Forgáč z Gýmeša, pán Imrich Havor, kráľovský správca a radca, pán Ján Urmíny, súdny prísediaci a radca, pán Jozef Revický, prísediaci oravský, pán Štefan Rakovský, liptovský, pán Karol Príleský, trenčiansky, pán Ján Trstiansky, advokát panstva, a tiež vážený úradník Jeho Vznešenosti (grófa Eszterházyho) Ján Scheffstaff. Prácu vykonávali majstri murári: František Katzer, palier Matej Szip, majstri tesári: Tomáš Koza, palier Jozef Čviaček, ktorým všetkým nech dá Boží Majestát dlhý život, po živote však večnú spásu a u potomkov slávnu pamiatku. Zapísal Juraj Intibus, hospodársky správca Strečnianskeho panstva, dištriktu kysuckého.
Poznámka N.B. - Nota bene - na druhej strane listiny: Pri kladení kríža (na veži) bol prítomný majster Ján Paduch z Jablunkova v Sliezsku.
Architektúra a Interiér
Kostol je situovaný smerom od juhu na sever, čo je nezvyčajné, pretože kostoly sa stavali od východu na západ. Dôvodom pre takéto riešenie bola hlavná cesta okolo pozemku, kde mal kostol stáť, idúca v tomto smere. Farníci sa obávali, že keby bol kostol postavený pozdĺž hlavnej cesty, do chrámu by sa prenášalo priveľa hluku. Kostol teda musel byť orientovaný tak, aby os lode smerovala kolmo na hlavnú cestu.
Vznikol však ďalší problém: v tomto smere pozemok stúpal do malého vŕšku a svätyňa chrámu mala byť postavená práve na ňom. To spôsobilo, že ak mal byť nový chrám na jednej úrovni, musel sa urobiť umelý násyp nielen pod vchod, ale pod celý kostol. Skaliťania sa rozhodli zrealizovať túto, i keď ťažšiu možnosť. Hlavný vchod do kostola sa v súčasnosti nachádza približne 5 metrov nad úrovňou hlavnej cesty.
Keďže celý kostol stojí na násype, základy museli byť položené oveľa hlbšie ako je to zvykom, a to najmä pod vežou. Farské noviny Zprávy z fárnosti v Skalitom z roku 1929 hovoria, že "základy pod vchodom kostola, čiže pod vežou, činili toľko do hĺbky, koľko (sú) múry do výšky, od zeme až po dach" (strechu), teda približne 11 metrov. S Božou pomocou a vďaka obetavej práci skalitských farníkov sa r. 1793 (resp. r. 1794) nový chrám podarilo dokončiť.
Rozmery Kostola
- Nadmorská výška kostola: 529,803 m. n. m.
- Výška od zeme po dvojkríž: 41,6 m
- Výška po zvody na streche: 13,4 m
- Výška kostola vo vnútri (výška chrámovej lode): 11,2 m
- Dĺžka celého kostola: 35 m
- Dĺžka vnútornej lode: 29,1 m
- Maximálna šírka celého kostola: 14,2 m
- Šírka lode: 11,8 m
- Najväčšia hrúbka múrov kostola: 1,1 m
Interiér Kostola
Kostol má jednu chrámovú loď so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Fasáda kostola je baroková s nárožnými pilastrami. Okná sú polkruhovo zakončené s farebnými vitrážami z r. 1916. Na vitrážach vľavo (ak sme obrátení tvárou k oltáru) môžeme vidieť vyobrazenia Ježiša Krista (vo svätyni kostola), sv. Antona Paduánskeho a sv. Margaréty. Na pravej strane vitráže zobrazujú Pannu Máriu Lurdskú (vo svätyni kostola), sv. Jozefa a sv. Barboru.
Nástenné maľby sú neobarokové z r. 1950: na strope vo svätyni kostola uprostred je znázornený Boh Otec, Stvoriteľ všetkého. Po ľavej a pravej strane tejto maľby sú vyobrazení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy. Tieto maľby sú v tvare kruhu. Medzi svätyňou a loďou je v šírke celej klenby vyobrazená maľba, ktorá zachytáva pravdepodobne Ježišovu reč na Hore. Po krajoch tejto maľby na bočných stenách sú kruhovité zobrazenia symbolov štyroch evanjelistov: orol (sv. Ján), lev (sv. Marek), človek (sv. Matúš) a býk (sv. Lukáš).
V lodi kostola je šesť veľkých obdĺžnikovitých malieb: vľavo hore smerom od svätyne k hlavnému vchodu (ak sme obrátení tvárou k nemu): narodenie Pána, nanebovstúpenie Pána a nad chórom sťatie sv. Jána Krstiteľa. Vpravo hore: zvestovanie Panne Márii, korunovanie Panny Márie a nad chórom je zobrazená sv. Cecília, patrónka hudobníkov.
Obrazy sú v kostole tri: nad sakristiou je starobylý obraz Ježiša Krista - Dobrého pastiera; pod chórom je starobylý obraz Panny Márie - Matky ustavičnej pomoci a oproti nový obraz Božieho milosrdenstva (Ježiš Kristus podľa videnia sv. Faustíny).
Organ prešiel v r. 1980-1981 rozsiahlou rekonštrukciou, pričom bola obnovená a zväčšená rokoková skriňa pôvodného organu, ktorého históriu pôvodu sa nám nepodarilo zistiť. Práce vykonala firma špecializovaná na výrobu organov z českého Krnova. V novom nástroji zostala zachovaná väčšina pôvodných vzdušníc a píšťal. Organ má dva manuály a 28 registrov.
Súčasný neskoro barokový a jednoloďový kostol bol postavený v rokoch 1787 až 1793. Niektoré zdroje uvádzajú dokončenie kostola v roku 1794. Objekt je nehnuteľnou národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V interiéri môžeme obdivovať kazateľnicu a vitrážové okná z roku 1916. Výstavbu kostola v obci Skalité podporil gróf Anton Esterházi.
Kánonická vizitácia z rokov 1798 až 1803 uvádza, že "pod vežou je akýsi malý priestor s klenbou a vchodom zvonka". Avšak tento priestor nie je krypta, tá sa v kostole nenachádza. Môže sa jednať o dutinu, ktorá vznikla pri stavbe veže kostola.
Po výstavbe doň premiestnili staré oltáre z pôvodného kostola, ktoré boli neskôr renovované, konkrétne v roku 1801 maliarom zo Žiliny. Tento známy umelec realizoval i maliarske úpravy Budatínskeho hradu.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v obci Skalité; GPS súradnice: 49.497542, 18.897139.
Zdroj informácií:
- LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9.
- VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
- TURÓCI, M.: Z Makova do Budatína. Čadca: Kysucké múzeum v Čadci, 2020. ISBN 978-80-89751-29-7.
- www.skalite.sk