Helsinská pravoslávna katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky je významným symbolom Fínska a pravoslávneho kresťanstva v krajine. Fínska pravoslávna cirkev je spolu s Evanjelicko-luteránskou cirkvou Fínska jednou z dvoch národných cirkví v krajine, ktoré sú zakotvené vo fínskej ústave.
Hoci pravoslávne kresťanstvo je vo východnom Fínsku zakorenené už po stáročia, pravoslávna cirkev s približne 60 000 členmi tvorí len asi 1,1 % obyvateľstva Fínska.
Po vyhlásení fínskej nezávislosti v roku 1917 sa Fínska pravoslávna cirkev odtrhla od Ruskej pravoslávnej cirkvi a stala sa v roku 1923 autonómnou cirkvou pod Konštantínopolským patriarchátom. V rámci „derusifikácie“ začala používať gregoriánsky kalendár.
Už od roku 1935 smie Fínska pravoslávna cirkev, rovnako ako Evanjelicko-luteránska cirkev Fínska, vyberať cirkevnú daň. Pravoslávna cirkev vo Fínsku je rozčlenená na tri biskupstvá: Helsinki, Karélia a Oulu. Až do vyhlásenia fínskej nezávislosti boli pravoslávni prímasi ruskej národnosti. Po roku 1923 sú nimi výlučne Fíni.
V novembri sa konala voľba nového helsinského arcibiskupa a prímasa Fínska. V monastieri Valamo sa 28. novembra cirkevné zhromaždenie duchovných a laikov rozhodlo pre ouluského metropolitu Eliu. Intronizácia nového helsinského arcibiskupa a prímasa sa uskutočnila 15. decembra v Helsinskej pravoslávnej Katedrále Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Elia sa pred fínskymi médiami jasne vyjadril, že sa stotožňuje s postojom svojho predchodcu voči Ruskej pravoslávnej cirkvi. Odsúdil podporu vojnovej politiky ruského prezidenta Vladimira Putina zo strany Moskovského patriarchátu. Kritizoval aj Srbskú pravoslávnu cirkev pre jej úzke vzťahy s Moskvou.
Fínska pravoslávna cirkev má autonómne postavenie v rámci Konštantínopolského ekumenického patriarchátu. Voľbu nového fínskeho prímasa musí potvrdiť Ekumenický patriarchát. Preto metropolita Elia vycestoval do Istanbulu, kde sa zúčastnil na oslavách sviatku svätého Andreja. Následne jeho voľbu potvrdila Svätá synoda Ekumenického patriarchátu.
Na druhej strane, náboženské komunity v Rusku kritizujú návrh zákona, ktorým by sa zakázalo slávenie bohoslužieb v obytných domoch. Svoje obavy vyjadrila aj katolícka Konferencia biskupov Ruska. Na mnohých miestach sa cirkevné obce musia stretávať v obytných domoch, lebo chýbajú chrámy, povedal hovorca katolíckej biskupskej konferencie Kirill Gorbunov.
„V mnohých ruských mestách neboli veriacim vrátené chrámy alebo boli počas sovietskej éry jednoducho zničené,“ vysvetlil hovorca. A okrem toho na niektorých miestach úrady dodnes nevydali povolenie na výstavbu nového chrámu alebo farnosť na to nemá peniaze. „Katolícki biskupi sa stotožňujú s obavami ostatných kresťanských konfesií a majú v úmysle písomne oznámiť svoj pohľad zákonodarcom,“ pokračoval Gorbunov.
Návrh zákona v októbri predložila Dume, dolnej komore parlamentu, malá frakcia Nový ľud, ktorá je blízka Kremľu. Navrhuje zmeny v zákone „o slobode svedomia a náboženského vyznania“. Majú sa výrazne obmedziť náboženské obrady a verejné bohoslužby v obytných domoch.
Vedúca Právneho oddelenia Moskovského patriarchátu požaduje revíziu návrhu. Avšak stotožňuje sa s námietkami navrhovateľov voči vykonávaniu náboženských obradov v bytoch „skupinami migrantov, ktoré nemajú štatút právnickej osoby“. Takisto vníma riziko konfliktov v obytných budovách.
Srbský patriarcha vyzval na väčšiu ochranu duchovného a kultúrneho dedičstva Srbskej pravoslávnej cirkvi v Kosove. Porfirije tak urobil pri otvorení výstavy pri príležitosti 20. výročia zapísania srbského pravoslávneho monastiera Visoki Dečani do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Srbský patriarcha zdôraznil duchovný a kultúrny význam monastiera Visoki Dečani, ktorý sa nachádza v Kosove. Je to „maják viery a odolnosti“, najmä v ťažkých časoch.
Porfirije povedal, že chrámy a monastiere ako duchovné svätyne nikdy nie sú obmedzené na národy. Práve naopak. Majú význam pre celé ľudstvo.
Kosovo-Metohija je Srbmi považované za historické jadro Srbskej pravoslávnej cirkvi. Metohija označuje „monastiersku krajinu“ na západe Kosova. Patriarcha zdôraznil, že Kosovo a Metohija nie sú len geografické, ale skôr duchovné pojmy.
Výstava oceňuje aj zaradenie ďalších troch srbských pamiatok v Kosove a Metohiji do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v ohrození: patriarchátu Peč, monastiera Gračanica a Katedrály Bohorodičky Ljevišskej.
Monastiere a ljevišská katedrála sú pamiatkami svetového dedičstva UNESCO od roku 2004 a na zozname ohrozeného dedičstva sú od roku 2006.
Podľa správy Srbského patriarchátu je srbské kultúrne dedičstvo v Kosove a Metohiji naďalej značne ohrozené.
Tieto udalosti poukazujú na výzvy, ktorým čelia náboženské komunity v rôznych častiach sveta, a na dôležitosť ochrany náboženskej slobody a kultúrneho dedičstva.
Súťaž katedrál – románske obdobie | DW Documentary
Obrázok: Helsinská katedrála v noci
Prehliadka po stopách náboženských pamiatok Balkánu
Ak máte radi históriu a kultúru, určite by ste si mali naplánovať výlet po stopách náboženských pamiatok na Balkáne. Môžete navštíviť miesta ako:
- Nový Sad: Prechádzajte úzkymi uličkami starého mesta, obdivujte nádhernú Petrovaradínsku pevnosť a zažite jedinečnú atmosféru v srdci Vojvodiny.
- Belehrad: Vstúpte do pulzujúceho srdca Balkánu a obdivujte majestátne Belehradské pevnosti, prechádzajte cez Kalemegdan a zažite eufóriu pri prechádzke Knez Mihailovou ulicou.
- Priština: Spoznajte pamiatky, ako Sultan Mehmet Fatihova medresa a zároveň obdivujte moderné umenie na prištinskej promenáde Mother Teresa Square.
- Kotor: Úzkymi uličkami starého mesta prechádzajte okolo stredovekých kostolíkov a záhadných palácov, obklopených impozantnými hradbami.
- Mostar: Prechádzajte cez historický most, obdivujte architektúru osmanskej éry a objavujte zákutia Starého mesta.
- Medžugorie: Prehliadka tohto pútnického miesta, kde sa v r.1981 začala šiestim vizionárom zjavovať Panna Mária. Dnes toto miesto ročne navštívia desaťtisíce turistov.
- Sarajevo: Prehliadka v minulosti vojnou zničeného mesta, ktoré ma prezývku aj Jeruzalem Európy, keďže tu v súčasnosti vedľa seba nažívajú kresťania, moslimovia aj židia.
Obrázok: Starý most v Mostare, Bosna a Hercegovina
Miláno - mesto módy a kultúry
Miláno ako centrum obchodu a finančníctva neponúka len možnosti dobre nakúpiť a obdivovať výklady svetoznámych značiek. Mesto má neopakovateľnú atmosféru veľkomesta a ponúka skvelé možnosti kultúrnych zážitkov. Kelti, ktorí prišli zo severu a prekročili Alpy, tu založili osadu už v 7.stor. p.n.l..
Významným medzníkom je rok 313 n.l., kedy cisár Konštantín tzv. Milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanské náboženstvo s ostatnými, čím ukončil prenasledovanie kresťanov. Tomuto kmeňu vďačí celý región za svoj názov - sme predsa v Lombardii. Mesto sa v 11. stor. stalo slobodnou komúnou s obchodným statusom.
V 19.storočí sa mesto stalo centrom talianskeho romantizmu ako umeleckého smeru. Zrodil sa tu aj fenomén „Risorgimento“, národné hnutie za zjednotenie Talianska do jedného štátneho celku. To sa napokon podarilo až v rokoch 1860-61, kedy vzniklo Talianske kráľovstvo.
Z novších dejín 20. storočia je potrebné spomenúť, že v Miláne sa zrodil fašizmus a na scénu nastúpil Benito Mussollini so svojou diktátorskou ideológiou.
Miláno je plné rôznych kultúr a národov z celého sveta. Je tu dokonca aj známa Čínska štvrť s množstvom reštaurácii a typickou čínskou výzdobou. Je tiež mestom významných univerzít a mladých ľudí. Domáci Milánčania, muži aj ženy sú na prvý pohľad ľahko identifikovateľní od zvyšku prúdiacej masy. Majú svojský, elegantný štýl, v ktorom dominuje čierna farba. Toto mesto je Parížom Talianska, je známe nielen prehliadkovými mólami a týždňom módy, ale aj elegantnými obyvateľmi, ktorí sú za každých okolností originálni.
Z Milána pochádza aj vianočný koláč panettone, známy aj u nás na Slovensku. Miláno, to nie je len hlavné námestie Piazza del Duomo s katedrálou, ktorá je mimochodom piata najväčšia na svete a zmestí sa do nej až 40.tisíc veriacich. Začiatok výstavby sa datuje na koniec 14.storočia a táto najväčšia gotická stavba na území Talianska bola dokončená až na začiatku 19.stor.
V blízkosti Dómu sa nachádza fantastická nákupná pasáž z konca 19.stor., ktorá nesie názov podľa prvého talianskeho kráľa - Galéria Viktora Emanuela II.. Je to skvostná ukážka toho, ako štýlovo a draho sa nakupovalo už pred vyše 130 rokmi. Prechádzkou cez túto pasáž sa dostaneme na malé námestie Piazza della Scala, kde je socha Leonarda da Vinci ako pripomienka toho, že tu umelec žil a pôsobil 19 rokov. Okrem sochy a miniatúrneho parčíku, je tu budova opery La Scala, pri ktorej sa vám ľahko môže stať, že ju prehliadnete, alebo neuhádnete jej účel.
Druhou najvýraznejšou dominantou mesta po Dóme je Castello Sforzesco- Sforzovský hrad. Hrad je opevnený a pôvodne slúžil ako súkromné sídlo rodiny Viscontiovcov a neskôr Sforzovcov. Aktuálne sa tu nachádza desiatka múzeí a zbierok od hudobných nástrojov až po hrobky rodu Visconti.
Zaujímavou dominantou neďalekého námestia Piazza Cadorna je výtvor moderného umenia, ktoré má charakterizovať Miláno ako mesto módy. Je to vychytená mestská časť mimo rušného centra, kde sa stretávajú domáci večer na drink. Ide o sieť vodných kanálov (najznámejší je Naviglio Grande a Ticinese), ktoré sa budovali už v 11.stor. Milánom totiž nepreteká nijaká väčšia rieka.
Okrem hlavného námestia a Sforzovského hradu mesto ponúka aj sakrálne miesta, kde nájdete pokoj a môžete rozjímať mimo davu ľudí. Takým miestom je napríklad románsky kostol sv. Ambróza, ktorý bol postavený už v 4.stor. n.l.. Predstavuje oázu pokoja s nádvorím, dvomi zvonicami a kláštorným komplexom.
Ak mesto navštívite s deťmi, veľmi vďačné je Prírodovedné múzeum (Museo Civico di Storia Naturale di Milano), ktoré má zaujímavú zbierku vypreparovaných zvierat a kostier dinosaurov vystavených až v 23 sálach. Ďalšou zaujímavou zastávkou pre milovníkov vedy by mohlo byť najväčšie Múzeum vedy a techniky, ktoré nesie názov Leonarda da Vinci. Tento renesančný génius v meste prežil dlhé tvorivé obdobie, preto si zaslúži mať v Miláne najrozsiahlejšiu stálu zbierku venovanú jeho tvorbe.
tags: #kostol #kde #sa #stretavaju #vsetky #nabozenstva