Operácia Anthropoid, jedna z najvýznamnejších operácií európskeho odboja počas druhej svetovej vojny, sa úspešne zapísala do dejín vďaka odvahe a odhodlaniu Jozefa Gabčíka a Jana Kubiša. Ich cieľom bolo zabiť správcu Protektorátu Čechy a Morava, Reinharda Heydricha. Tento čin mal však rozsiahle následky, ktoré sa dotkli mnohých nevinných ľudí.
Aj viac ako sedem desaťročí po útoku na Heydricha vyvoláva jediný úspešný atentát na vysokopostaveného pohlavára nacistického Nemecka veľký záujem. Je však jedna otázka, ktorá zatieni všetky ostatné. A to, či Heydrichova smrť nebola vykúpená príliš veľkým utrpením. Vyvraždené rodiny odbojárov či vyhladené dediny Lidice a Ležáky sú naozaj krutou daňou za jeden život nacistu. Aj členovia odboja mali pochybnosti o útoku na Heydricha, ale nikto z nich parašutistov nezradil. Aj napriek tomu, že vedeli, že pravdepodobne za túto akciu prinesú najvyššiu obeť. Podobne ako ďalšie stovky nevinných ľudí. Je to obeť obrovská, ktorú si my, ľudia žijúci v mierových časoch, nedokážeme ani predstaviť.
Myšlienka na vojenskú operáciu s názvom Anthropoid, ktorej cieľom bolo zabiť obávaného ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, vznikla na jeseň 1941 v Londýne, kde sídlila exilová česko-slovenská vláda. Už 3. októbra 1941 oznámil výsadkárom veliteľ česko-slovenskej spravodajskej služby, plukovník František Moravec, že budú vysadení do Protektorátu, aby odstránili významného predstaviteľa zločineckého režimu. Na akciu boli vybraní Slovák Jozef Gabčík a Čech Karel Svoboda. Druhého však kvôli vážnemu zraneniu o pár dní nahradil Jan Kubiš.
Heydrich bol vysoko v hierarchii Tretej ríše, keďže bol po Heinrichovi Himmlerovi druhým mužom obávaných Waffen-SS. Bol jedným z hlavných architektov tzv. konečného riešenia, čo bolo vytvorenie koncentračných táborov a plán na vyhladenie Židov. Do roku 1939 bol hlavným veliteľom Gestapa. Už 28. a 29. decembra boli na územie Čiech v troch výsadkoch dopravení parašutisti určení na náročnú akciu. Gabčík a Kubiš boli jediní členovia paraskupiny Anthropoid, ktorá bola vysadená pri obci Nehvizdy.
Reinhard Heydrich bol obávaným nacistickým vodcom. Zdroj: wikimedia.org
Parašutistom pomáhali v okupovanej Prahe desiatky ľudí, ktorí riskovali vlastné životy. Vedeli, že dvojica má splniť veľkú a významnú úlohu, detaily však nikto nepoznal. To sa u časti českého odboja nestretlo s pochopením. Obávali sa totiž brutálnych represií a odvety zo strany nacistického režimu. Odboj sa preto obrátil priamo na exilovú vládu v Londýne a žiadal ju o zrušenie rozkazu na likvidáciu Heydricha. Londýn však vo svojom rozhodnutí zostal neoblomný a na správu ani nejasne neodpovedal. Gabčík s Kubišom boli vojaci, ktorí mali jasný rozkaz a ten platil.
Po správach o tom, že Heydrich bude možno povolaný do Nemecka na dôležitejšie úlohy, preto prípravy atentátu urýchlili a určili dátum 27. mája. Heydrich utrpel pri atentáte vážne zranenia. Nacisti mu zabezpečili najlepších lekárov, ktorí ho operovali. Heydrich mal poranenú bránicu i slezinu. Tyrana by sa možno podarilo zachrániť. Osudným sa mu však stala výplň sedadiel jeho Mercedesu. Podobne sa mal v Nemecku vyjadriť aj samotný Hitler. Heydrich upadol do kómy a aj napriek snahe nemeckých lekárov napokon zraneniam 4. júna podľahol. Smrť obľúbeného pobočníka zasiahla aj samotného Hitlera. V Prahe prebehla obrovská razia už v deň atentátu. Gestapu sa však aj napriek nasadeniu obrovského množstva ľudí nepodarilo nič zistiť. Karel Čurda nevydržal psychický nátlak zo strany svojej rodiny a sám sa prihlásil na Gestape, kde udal ľudí zapojených do prípravy atentátu. Gestapo ich zatklo a brutálnym mučením prinútilo vyzradiť miesto, kde sa ukrývali siedmi parašutisti - Kostol sv. Cyrila a Metoda.
Slovenský príslušník československého vojska v Spojenom kráľovstve Jozef Gabčík spolu s českým výsadkárom Janom Kubišom spáchali pred 75 rokmi 27. mája 1942 atentát na Reinharda Heydricha počas nacistického okupačného režimu v Čechách a na Morave (Protektorát Čechy a Morava 1939-1945). Atentát na Reinharda Heydricha počas nacistického okupačného režimu v Čechách a na Morave (Protektorát Čechy a Morava 1939-1945) pokladajú historici za najväčší protinacistický odbojový čin v Európe. Na príprave operácie Anthropoid (krycí názov atentátu), sa okrem Gabčíka a Kubiša podieľalo ďalších päť parašutistov. Všetci prešli dôkladným výcvikom v Spojenom kráľovstve.
Katarína Tomčíková, praneter Jozefa Gabčíka stojí pri čiernobielej fotografii Jozefa Gabčíka / TASR
Na Heydrichovo auto najskôr zaútočil Jozef Gabčík. Jan Kubiš po zlyhaní strelnej zbrane hodil na vozidlo najvyššieho predstaviteľa Tretej ríše granát a spôsobil mu smrteľné zranenia. Heydrich nezomrel priamo pri útoku, absolvoval aj operáciu. Zomrel až 4. júna 1942 na otravu krvi, ktorú mu spôsobili črepiny z granátu preniknuté cez karosériu a sedačku auta. Výsadkárom a ich pomocníkom sa po atentáte darilo unikať tri týždne. Útočisko im napokon poskytla pravoslávna cirkev v podzemí chrámu sv. Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe. Boli však vyzradení a kostol obkľúčilo niekoľko stoviek vojakov wehrmachtu, príslušníkov SS (nemecké ozbrojené oddiely Schutzstaffel) a policajtov. Sedem členov československej exilovej armády sa nevzdalo a zúfalo bojovalo šesť hodín. Posledný náboj si nechali pre seba. Tragédia sa skončila 18. júna 1942.
Slovenský vojak pôsobiaci v exilovej česko-slovenskej armáde, ktorý bol účastníkom operácie Antropoid - atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Na základnú vojenskú službu nastúpil 1. októbra 1932 do pechotného pluku 14 v Košiciach. Absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove s veľmi dobrým prospechom. Dosiahol hodnosť desiatnika a po skončení prezenčnej služby v roku 1934 pokračoval na vlastnú žiadosť ako ďalejslúžiaci poddôstojník a bol povýšený na čatára. V roku 1937 dokončil svoj vojenský záväzok a nastúpil ako civilný zamestnanec do vojenskej továrne na výrobu bojových plynov v Žiline. Pred prevzatím skladu bojových látok nemeckou armádou poškodil prepravné zásobníky. Pred hroziacim zatknutím za sabotáž 4. až 6. júna 1939 ušiel ilegálne do Poľska. V Krakove vstúpil do česko-slovenského vojska. Tu sa zoznámil s Janom Kubišom. Spoločne s ním odplával v júli 1939 do Francúzska, kde sa zaviazali slúžiť v Cudzineckej légii. Nastúpili k 1. pluku v Sidi bel Abbès a 26. septembra 1939 v Agde sa zaradili do vznikajúcej československej zahraničnej armády vo Francúzsku. Gabčík bol zaradený ako zástupca veliteľa guľometnej čaty 1. pešieho pluku. 29. decembra 1939 bol povýšený na čatára a zúčastnil sa bojov o Francúzsko. Po porážke Francúzska bol 12. júla 1940 evakuovaný do Spojeného kráľovstva, kde požiadal o preradenie k letectvu. Od 2. do 22. februára 1941 absolvoval kurz pre rotmajstrov a bol povýšený na rotmajstra. Na základe odporúčania pplk. Po špeciálnom výsadkárskom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Silver A a Silver B (ktoré mali rôzne úlohy) lietadlom Royal Air Force Handley Page Halifax 138. perute o 22:00 vysadený 10 km od Prahy na území protektorátu Čechy a Morava. Jeho úlohou bolo vykonať operáciu Anthropoid - atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.
27. mája 1942 o 10:30 sa Heydrich viezol zo svojho sídla na zámku v Panenských Břežanoch na Hradčany. Gabčík a Kubiš čakali na Kirchmayerovej ulici (dnešná Zenklova). Aby nedošlo k poškodeniu aktovky, ktorú Heydrich viezol a ktorá pravdepodobne obsahovala dôležité dokumenty, mal atentát uskutočniť Gabčík streľbou zo samopalu Sten. Heydrichov Mercedes-Benz 320 v zákrute spomalil a Gabčík sa mu postavil do cesty, avšak jeho samopal sa zasekol. Heydrich prikázal svojmu šoférovi (Oberscharführer Johannes Klein), aby automobil zastavil. Mercedes s Heydrichom pritom zastavil priamo pred neďaleko stojacim Kubišom. Keď sa Heydrich postavil a chcel zblízka začať strieľať na Gabčíka z osobnej zbrane, hodil Jan Kubiš vlastnoručne upravený protitankový granát vz. 73 MK1, ktorý explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Napriek tomu, že granát neexplodoval v aute, jeho črepiny a časti čalúnenia auta Heydricha zranili. Črepinami však bol zasiahnutý na tvári aj Kubiš. Heydrich vystúpil z auta a začal prenasledovať Gabčíka. Avšak po niekoľkých krokoch v dôsledku vnútorných zranení skolaboval a spadol na zem. Šoférovi, ktorý sa snažil prenasledovať Kubiša, prikázal, aby išiel za Gabčíkom. Gabčík avšak Kleina pri prestrelke trafil dvakrát z revolveru.
Gabčík s ďalšími šiestimi parašutistami sa ukrýval v krypte chrámu sv. Cyrila a Metoda. Ich úkryt vypátralo Gestapo, po tom čo Karel Čurda - jeden z parašutistov, prezradil mená tých, ktorí parašutistom poskytovali pomoc (Čurda dostal odmenu 500 000 ríšskych mariek a v roku 1947 bol popravený za velezradu). 18. júna 1942 o 4:15 obkľúčilo Gestapo kostol. Vydržali sedem hodín. Po priamom boji, v ktorom padli Adolf Opálka aj Josef Bublík, zostal Jan Kubiš ranený v bezvedomí na chóre chrámu (zomrel v sanitke pri prevoze). Nemeckí vojaci prenikli dovnútra a zatlačili ostatných parašutistov do krypty. Po niekoľkých neúspešných pokusoch obsadiť ju, s pomocou pražských hasičov začali do krypty vháňať vodu a dusivé plyny. Tento čin znamenal veľký posun vo vnímaní udalostí svetovej vojny. Anglicko aj Francúzsko na základe preukázateľného odboja proti fašistom v protektoráte odvolalo podpisy pod predvojnovou Mníchovskou zmluvou, čo po vojne umožnilo vzniknúť Československej republike v pôvodných hraniciach.
Gabčíkov občiansky preukaz. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Gabčík zomrel ako 30-ročný v krypte kostola Cyrila a Metoda na Resslerovej ulici. Šiesti výsadkári - Adolf Opálka, Josef Bublík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý, Josef Valčík a Jozef Gabčík si v boji s Nemcami nechali poslednú guľku pre seba po tom, čo minuli všetku muníciu.
Chrám sv. Cyrila a Metoda - miesto posledného odboja
Posledný boj výsadkárov sa odohral v Chráme sv. Cyrila a Metoda, ktorý sa stal ich úkrytom. Gabčík sa do krypty sťahoval ako posledný 1. júna 1942. Tak dlho predlžoval lúčenie s Aničkou, ako keby tušil, že je to navždy. Niektorí historici považujú za chybu, že parašutistov z viacerých výsadkov sústredili na jedno miesto. Po zotmení začali vychádzať zo svojho úkrytu a vychádzali dovtedy, kým jeden z nich nenarazil na ulici na Čurdu, 30-ročného rodáka od Třebone. Poznali sa, spoločne absolvovali výcvik v severnom Škótsku. Naznačil teda Čurdovi, kde sa teraz ukrývajú.
Ráno 18. júna chrám obkľúčila nemecká presila. Útočilo takmer 800 po zuby ozbrojených mužov, parašutisti nemali proti nim šancu. V Prahe sú hrdinskí parašutisti pochovaní v neoznačenom hromadnom hrobe, kde po vojne uložili aj telesné pozostatky popravených nacistov, napríklad aj Franka prezývaného mäsiar z Lidíc.
Busta Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Je ráno streda 27. mája 1942. Svet bojuje v najničivejšej vojne svojich dejín. Dvojica česko-slovenských parašutistov sa práve chystá na akciu, ktorá sa veľkými písmenami zapíše do dejín. Na rohu ulíc V Holešovičkách a Kirchmayerova (dnešná Zenklova) v pražskej štvrti Libeň čakajú na Reinharda Heydricha. Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Pár okamihov po 10:30 nastáva chvíľa, na ktorú parašutisti dlhé mesiace trénovali a pripravovali plány. K osudovej zákrute sa blíži otvorený Mercedes, v ktorom sedí iba Heydrich a jeho šofér Johannes Klein. Pár okamihov po tom auto vošlo do ostrej zákruty a muselo spomaliť. V tej chvíli k nemu priskočil Gabčík a vytiahol samopal značky Sten Mk. II. Gabčík stlačil spúšť, ale zbraň zlyhala. V tom istom okamihu robí osudovú chybu aj nacista Heydrich. Šoférovi totiž prikáže zastaviť auto namiesto toho, aby čo najrýchlejšie ušiel. Jeho chybu využíva Kubiš, ktorý z tašky vytiahol pripravenú bombu a hodil ju smerom na Heydricha. Výbuch, ktorý bol taký silný, že rozbil aj okná na okoloidúcej električke, Heydricha poranil. Ten aj napriek zraneniu vytiahol pištoľ a vystrelil na unikajúcich parašutistov. Jeho osud však už bol spečatený.
Časová os udalostí v kostole sv. Cyrila a Metoda:
- 2.00 hod. 18. júna 1942 - vodca Protektorátu K. H. Frank vydáva rozkaz k útoku na kostol sv. Cyrila a Metoda.
- 4.15 hod. 18. júna 1942 - Jan Kubiš, Josef Bublík a Adolf Opálka, ktorí sa ukrývali na chóre, začali strielať na nemeckých vojakov. Tí ako živý štít pred...
V spomínanom kostole sa ukrývali rotmajster Josef Valčík zo skupiny Silver A, nadporučík Adolf Opálka zo skupiny Out Distance, rotný Jaroslav Švarc zo skupiny Tin, čatár ašpirant Josef Bublik, čatár Jan Hrubý zo skupiny Bioscope a rotmajstri Jozef Gabčík a Jan Kubiš zo skupiny Anthropoid.
Aké ohlasy vyvolal atentát na Slovensku? Ľudácka tlač ho vzápätí odsúdila, ale prinášala o ňom len veľmi kusé informácie, ako keby v obave, aby „vírus terorizmu" neprenikol do krajiny pod Tatrami. Zachoval sa zápis vyšetrovacej komisie z Ústredne štátnej bezpečnosti, ktorá v polovici augusta 1942 vypočúvala 71-ročného Ferdinanda Gabčíka. Na otázku, čo hovorí na to, že syn je vrah, odpovedal: „A čo mal inšie robiť?" Gabčíkovcov však na Slovensku neprenasledovali.
Hneď po oslobodení Československa povýšili rotmajstra Gabčíka do hodnosti kapitána in memoriam. Vo februári 1946 dostali pozostalí oznámenie z britského ministerstva vojny, že meno Gabčík bolo zapísané do Knihy cti. Jeho Veličenstvo tak ocenilo prejavenú odvahu parašutistu.
Atentát na Heydricha síce nevyvolal hneď masový odboj doma, vo svete však rezonoval okamžite a veľmi významne. Na druhej strane sú tí, čo zaraďujú čin Gabčíka a Kubiša medzi najväčšie protinacistické vystúpenia druhej svetovej vojny. Pravda bude niekde uprostred. Je neodškriepiteľným faktom, že Spojenci po atentáte prehodnotili svoj postoj k obnove Československa i k jeho povojnovým nárokom.
Odkaz Jozefa Gabčíka je silný. Rozhodoval sa správne a rozhodoval sa proti najvlastnejšiemu z ľudských inštinktov ‒ pudu sebazáchovy. Jeho meno je neodmysliteľnou súčasťou našich dejín. „S odhodlaním a s vedomím rizika, že ma to môže stáť život, bojovať proti zlu.
80 let od atentátu na Heydricha 😱 (Operácia Anthropoid) | Top Daily CZSK
Po Gabčíkovi pomenovali ulicu v Prahe neďaleko miesta atentátu ako Gabčíkovo na Žitnom ostrove i neďaleké vodné dielo na Dunaji. Jeho meno nesie vo svojom čestnom názve aj slovenský 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline. Pred žilinskými kasárňami stojí pamätník so sochou, ktorej autorom je majster Štefan Pelikán. Na rodnom dome v Poluvsí je umiestená pamätná tabuľa a oproti rodnému domu je postavený pamätník s bustou Jozefa Gabčíka od sochára Petra Repku. V Žiline a Rajeckých Tepliciach je po ňom pomenovaná ulica. Pri príležitosti sedemdesiateho výročia ukončenia druhej svetovej vojny prezident Andrej Kiska povýšil Jozefa Gabčíka do hodnosti generála in memoriam a 26. gabčík zomrel ako 30-ročným v krypte kostola Cyrila a Metoda na Resslerovej ulici.