Kostol Košice Presvätej Bohorodičky Klokočov: História a Význam

Klokočov, obec ležiaca na severnom okraji Michalovského okresu a na južnom úpätí pohoria Vihorlat, je najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne a zároveň najstarším miestom púti všetkých slovenských gréckokatolíkov. Od okresného mesta Michalovce je vzdialená 12 kilometrov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1358.

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove

Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej eparchie. V roku 2020 si pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky a bol spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

Úcta tohto miesta sa viaže k ikone Bohorodičky v miestnom chráme. V 17. storočí to bola malá chudobná dedinka, kde žilo asi 150 obyvateľov. Patrili k nej filiálne obce Kaluža a Kusín. Obec bola vo vlastníctve zemepánov Stáraiovcou, Semerija, Draveckého a Nického.

Zázračná Ikona Bohorodičky Klokočovskej

Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme, kde na ikonostase bol obraz Presvätej Bohorodičky. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska.

Keď sa táto udalosť odohrala, bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí. Zišli sa tu, pretože počuli o slzení ikony Bohorodičky na ikonostase pri cárskych dverách, namaľovanej na drevenej doske, ktoré trvalo niekoľko dní.

Ľudia v chráme ani nespozorovali, že do dediny vošlo maďarské kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojsko s krikom vbehlo do chrámu a začalo nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v očiach Bohorodičky uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia videli, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy. Presvätá Bohorodička plakala.

Nevie sa, či vojak, vyľakaný, odstúpil od ikony, či prítomní ľudia mu zastali cestu k ikone, ktorú vytrhli z ikonostasu a utiekli s ňou do lesa. Pravdepodobne sa stalo to druhé, pretože vojaci podpálili chrám, ktorý zhorel. Tu sa začalo putovanie tejto ikony.

Najprv bola odnesená do Prešova, odtiaľ ju Žofia Báthoryová preniesla do Mukačeva. Odtiaľ sa dostala do Viedne, do Turecka a v roku 1705 opäť do Mukačeva. Po dobytí hradu v r. 1711 sa dostala zasa do Viedne. Pre mesto Prešov bola maliarom Krammerom namaľovaná kópia, ktorá bola umiestnená v biskupskej rezidencii. Ikona, ktorá sa teraz nachádza v Klokočove je druhou kópiou pôvodnej ikony a v r. 1948 bola biskupom Vasiľom Hopkom korunovaná.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín.

Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, sviatok sa prenesie na 8. október. Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky.

Gréckokatolícky chrám, zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky, pochádza z roku 1835. Na zadnej strane tejto ikony je zaznamenané, že je kópiou a že ju podľa originálu namaľoval roku 1769 F. Kramer vo Viedni, a táto kópia zázračnej ikony bola dňa 12. marca 1769 rakúskym cisárom darovaná mestu Prešovu namiesto originálu. Ďalej je ešte poznamenané, že kópia bola roku 1802 obnovená maliarom Bodom.

V týchto historických zápisoch je zdôraznené, že ikona slzila pred mnohými ľuďmi, ktorí slzenie videli a tiež, že slzenie sa zmenilo na plač, keď ikonu prebodávali nožom.

Ako historické doklady o ikone sa ešte zachovali inventarizačné záznamy z majetku Františka II. Rákociho z roku 1711, v majetku ktorého Klokočovská ikona bola bohato ozdobená drahokamami. Ďalej presný zápis dokumentu pokladníka Františka II.

Klokočovská ikona spomedzi ostatných obrazov teda ronila slzy ako prvá v roku 1670. Chýr o zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril do celého Uhorska.

Čo sa stalo s ikonou po zázraku? Z dokumentu Budínskeho archívu z roku 1711 uverejneného v knihe J. Balogha Munkács - vár története (Dejiny Mukačevského zámku) sa dozvedáme, že po zázraku ikona z Klokočova bola odnesená do Prešova a umiestnená v pokladnici drahocenností mesta Prešova.

Je jasné, že zázrak - slzenie ikony, vyvolal rozruch a mesto Prešov zasiahlo. Z Klokočova bola ikona odnesená a možno si domyslieť, že právom mocnejšieho. Kedy to bolo, nevieme. Možno sa iba domnievať, že skoro po zázraku, pretože z dokumentu je jasné, že sa ikona ocitla v rukách grófky Žofie Báthoryovej, manželky grófa a kniežaťa Juraja II. Rákociho, majiteľky mukačevského zámku, ktorá po smrti svojho manžela zanechala kalvínsku vieru a stala sa katolíčkou. Táto kňažná zobrala ikonu z Prešova na základe toho, že mukačevské biskupstvo bolo jej majetkom.

V súčasnosti sa však táto prvá kópia klokočovskej ikony v biskupskej kaplnke nenachádza. Po zakázaní gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 sa rezidencia dostala do rúk Pravoslávnej cirkvi aj s ikonou. Po vyjdení zákonného opatrenia pri odovzdávaní biskupskej rezidencie pôvodnému majiteľovi Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávna cirkev nevrátila prvú kópiu a zatiaľ sa k tomu nevyjadruje.

A čo je to za ikona, ktorá je teraz v chráme v Klokočove? Je to druhá kópia, kópia z kópie, ktorú pre Klokočov namaľoval z prešovskej kópie významný maliar ikon Ignác Roškovič.

Teraz v Klokočove vidíme na hlave Bohorodičky a Ježiša Krista koruny. Nie je to nejaká nová ikona. Je to spomínaná druhá kópia namaľovaná I. Roškovičom pre Klokočov a ktorá zásluhou klokočovského farára dr. Jána Čekana (†1964) bola roku 1948 za veľkej účasti veriacich korunovaná pomocným biskupom ThDr. Vasiľom Hopkom.

Slzenie ikony Prečistej Bohorodičky v Klokočove bolo prvým zázrakom nielen vo vtedajšej veľkej Mukačevskej eparchii, ale i v celom Maďarsku.

V Klokočove sa konajú aj archijerejské sväté liturgie spojené s Jordánskym svätením vody. V májovú fatimskú sobotu sa stretli mladí Košického apoštolského exarchátu na svojom tradičnom odpuste mladých.

Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom.

Tisíce pútnikov prichádza každoročne na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky vzdať úctu Panne Márii do Klokočova.

Dedina Klokočov je malá - žije tam len okolo 430 obyvateľov; niekto by ju nazval idylickou, arogantnejší nudnou. Osobitý ráz jej dodáva fakt, že leží na severnom brehu Zemplínskej šíravy. Možno by klasicistický chrám nikto mimo miestnych špeciálne nevyhľadával, nebyť obrazu Panny Márie, ktorý pred 350 rokmi prebodli vojaci - a Panna Mária na ňom začala slziť.

Obraz, ktorý si chodia uctievať pútnici, je kópiou originálu. Aj ten však už slávi úctyhodné výročie - približne 250 rokov.

Sú miesta, ktoré majú navidomoči príjemnú atmosféru. Duchovne: Cítiť a vidieť, že je to premodlené miesto. Esteticky a vizuálne: Kostol stojaci pri brehu sýtomodrej vodnej plochy, do toho primerané množstvo zelene, krásne ikonostasy, decentná kaplnka, strategicky umiestnená krížová cesta.

Počas hlavnej augustovej púte tam panuje pokoj typický pre viaceré pútnické miesta. Zatiaľ čo však napríklad v Levoči či Litmanovej je ten pokoj skôr „horský“, tu je sprevádzaný sviežosťou zalesnenej roviny, ktorá si pozvoľna a blízko podáva ruku s krásnou vodnou plochou. Klokočov je miesto, ktoré si zaslúži „reklamu“ - len čo ho však navštívite, už ju nepotrebuje.

Veriaci na toto miesto prichádzajú už stovky rokov. Hoci do Klokočova prídeme asi o dve hodiny skôr, ako oficiálne začína program, okolo kostolíka sa už tmolia nielen organizátori, ale aj prví pútnici.

Na tému homílie nadväzujú modlitby za oslobodenie, ktoré takmer do pol jedenástej v noci vedie Matúš Marcin.

Taktiež v tomto roku si pripomenieme 10. výročie zrodu duchovného „Nového Klokočova“ - keď sa v r. 2014 uskutočnilo prvé stretnutie rodín. Dnes sa tu stretávajú rodiny a jednotlivci, aby sa modlili za uzdravenie a oslobodenie.

V r. 2020 si Klokočov pripomenul 350. výročie slzenia ikony Bohorodičky. Zbožný národ sa stále s láskou utiekal pod pokrov nebeskej Matky a tak to bolo aj vtedy, keď Bohorodička začala prelievať slzy nad ľudom Zemplína.

Ľudia mali dôvod na modlitbu o ochranu, keďže sa v tom čase Uhorsko zmietalo v krvavých politických a náboženských bojoch. Aj Klokočovčania sa vrúcne modlili pred Jej ikonou, keď už nepriateľské vojská stáli neďaleko Michaloviec a všetko sa zdalo beznádejné. Vtedy, podľa historických svedectiev, začala ikona Bohorodičky slziť. Zvesť sa rýchlo rozniesla okolím a tento zázrak si do Klokočova prišli pozrieť aj nepriateľskí vojaci.

Nechceli uznať, že ikona skutočne plače, preto ju vytrhli z ikonostasu, hodili na zem a pošliapali. Údajne ju aj poškodili, ale keď ju veriaci znova uložili na miesto, začala slziť oveľa intenzívnejšie.

Svedčí nám o tom text na kópii čudotvornej ikony v Klokočove: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá v r. 1670, v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k Viňanskému zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila. Keď sa udial tento zázrak pred očami heretických vojakov, mnohí z nich padli na kolená“.

Košická Eparchia

História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa.

Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu.

Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR.

Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest: Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky), Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky), Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha), Sečovce (sv. Cyril a Metod), Trebišov (Kristus Kráľ), Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj), Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P. Gojdič).

Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa.

Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V nedeľu 4. júla 2021 v predvečer sviatku apoštolom rovných sv. Cyrila a Metoda sa konala v Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach intronizácia vladyku Cyrila Vasiľa za košického eparchiálneho biskupa.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR.

Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“

Erb Košickej Eparchie

Úmyslom pri tvorbe erbu bolo vyjadriť kresťanskosť, katolicitu a mariánsku úctu. Mocnú ochranu Presvätej Bohorodičky vyjadruje modrá - mariánska farba pozadia erbu, pričom spolu s tromi hviezdami predstavuje Máriin ochranný plášť, rozprestretý nad celým svetom. Katolicita eparchie je znázornená bielo-žltou pápežskou zástavou, spustenou z hornej časti erbu.

Cyrilo - metodskú tradíciu predstavujú cyrilské písmená K a M, ktoré sú začiatočnými písmenami slov: Kyril, v slovenčine Cyril a Metodij, v slovenčine Metod. Sú tiež vyjadrením patrocínia eparchie.

Grécky červený kríž uprostred erbu zobrazuje Krista, ktorý je centrom a jadrom, z ktorého prúdia všetky milosti potrebné pre život. Tento kríž je určitou náväznosťou na osobný erb vladyku Milana.

Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach

Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Tento chrám sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa.

Chrám bol postavený za hradbami mesta Košice v rokoch 1882 - 1898 v neorománskom slohu podľa projektu Viliama Kolatseka a staviteľa Ľudovíta Schmidta. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a dvojicou veží. Priestory lode sú zaklenuté troma klenbami.

V dobe okolo roku 1851 žilo v Košiciach niečo menej ako 10 tisíc obyvateľov a gréckokatolíci patrili k najchudobnejšej vrstve. Rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt veľkodušne požičal kaplnku sv. Michala pri Dóme sv. Alžbety gréckokatolíkom.

Interiér chrámu

Nástenné maľby sú dielom Jozefa Királya, neskôr ich premaľoval Štefan Hegedüš a v roku 1910 výmaľby celého interiéru realizoval Rudolf Orosz. Stropná maľba pozostáva z troch medailónov umiestnených na strednej osi klenby pozdĺž lode. Tvoria ich Krst Krista v Jordáne, Zmŕtvychvstanie Pána a Zoslanie Svätého Ducha. Kompozične sú doplnené bohato geometricky zdobenými pásmi, ktoré lemujú medailónky.

Autorom prístenných stĺpov je košický sochár a rezbár Andrej Bacsó. Balustrády s ozdobami na chóre vytvoril taliansky majster Domenico Riero. Za najstaršiu zachovalú maľbu sa považuje Panna Mária s Ježišom nad centrálnym oknom chrámu. V interiéri chrámu sa nachádza ikonostas dokončený roku 1902 košickým sochárom Jurajom Urrom a kazateľnica tiež zo začiatku 20. storočia.

Štatistiky a zaujímavosti

tags: #kostol #kosice #presvatej #bohorodicky #klokocov