Kostol Kráľovnej pokoja v Košiciach: História a Význam

Mestská časť Košice-Juh sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi významné sakrálne stavby patrí aj Kostol Kráľovnej pokoja, ktorý má svoje miesto v dejinách mesta.

Kostol Svätého Ducha v Košiciach

História a Významné Udalosti

Južná časť mesta vznikla v období rozvoja obchodu ako pokračovanie historického centra Košíc. V stredoveku sa tu nachádzali prímestské osady Bednárska, Špitálska a Ludmanova Ves. Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti bol mestský špitál (hospitale, xenodochium) s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. V priebehu stáročí boli tieto budovy viackrát zničené a opakovane postavené. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho. Ďalším kostolom v tejto mestskej časti je rímskokatolícky kostol Kráľovnej pokoja, postavený v rokoch 1938 - 1939. Veža kostola je vysoká 32 metrov.

Založenie Farnosti a Pôsobenie Františkánov

Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov. Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja.

Kostol Kráľovnej Pokoja v Košiciach

Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa. Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu. Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Výstavba a Posviacka Kostola

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi. Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora. Občania Márton [Martin] Stiebler a István [Štefan] Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola. Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania. V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola. Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúca sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis. - Tervezte és kivitelezte Pálka József aranykoszorús üvegfestészete. Budapest 1940. [Kráľovná pokoja, oroduj za nás. - Obraz naprojektoval a vyhotovil maliar na sklo 3 , zlatým vavrínom ocenený József Pálka. Budapešť 1940.] Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu. V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Rímskokatolícka Farnosť Košice - Kráľovnej Pokoja

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

Z dejín: 21. 12. 1940 (oficiálne od 1. 1. 1941) - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Košice - Kráľovnej pokoja dekrétom Štefan Madarász, košického biskupa na území Košickej diecézy, ktorá pripadla Maďarsku č. ?/? zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti ?? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?v období 29. 12. 1940 - ? - farnosť v správe rehole františkánov (Ordo Fratrum Minorum)

Ostatné posviacky:

  • 1. 11. 1999 - posviacku obnoveného organu vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie
  • 25. 10. 2008 - požehnanie pozemku na výstavbu kostola na filiálke Sídlisko Železníky vykonal Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie; stavba plánovaného kostola, nákresy (architektonická štúdia) ktorého u jeho pôvodného architekta existujú, sa dodnes nezačala.
  • 25. 8. 2024 - požehnanie nového organu vykonal Mons. Bernard Bober, arcibiskup Košickej arcidiecézy, metropolita východnej provincie

Zoznam pôsobiacich farárov:

  • Rufin Ladislav Finta, OFM, FAdm.
  • Ladislav Augustín Polák, OFM, FAdm.
  • Alojz Ján Gavlák, SchP, Adm.Inter.
  • Vojtech Jančáry, FAdm.
  • Ladislav Kondáš, FAdm.
  • Tibor Závadský, Far.
  • Bartolomej Urbanec, Far.
  • Miroslav Gira, Far.
  • Martin Novotný, Far. (súčasný farár)

Zoznam pôsobiacich kaplánov:

Meno a Priezvisko Obdobie pôsobenia
Andrej Kováč Rajner, OFM 1. 7. 1947 - 23. 8. 1950
Ladislav Augustín Polák, OFM 1949 - 1950
Alexius Tomáš, OFM 1. 9. 1950 - 30. 6. 1953
Alojz Ján Gavlák, SchP 31. 3. 1951 - 17. 10. 1954
Matej Anton Murgaš, OFM 1. 7. 1952 - 30. 6. 1953
Lúcius Šimon Paulík, OFM 1952 - 1953
Andrej Kováč Rajner, OFM 14. 7. 1953 - 14. 9. 1955
Anton Majcher 1954 - 1959
Ján Ladislav Józsa 1. 10. 1957 - 13. 8. 1959
Ernest Vanyo 1959 - 1960
Andrej Labanc 1960 - 1961
Ján Kertész 15. 9. 1960 - 30. 6. 1976
Andrej Grivalský 1961 - 1962
Vendelín Korínek 1963 - 30. 6. 1967
Michal Butkovský 1. 7. 1967 - 30. 6. 1969
Ladislav Franc 1. 7. 1969 - 14. 11. 1973
Dezider Matej Štász 1. 10. 1973 - 14. 11. 1976
Ján Dudič 1. 7. 1976 - 30. 6. 1979
Imrich Revák 15. 11. 1976 - 30. 6. 1979
Jozef Korem 1. 7. 1979 - 30. 9. 1980
Ignác Juruš 15. 10. 1979 - 31. 3. 1983
Tarzícius Ján Gajdoš, OPraem. 1980 - 1985
Tomáš Čap 1. 7. 1983 - 30. 6. 1988
Juraj Kamas 1. 7. 1984 - 30. 9. 1984
Jozef Jankaj ? - 14. 12. 1986
Pavol Marton 15. 12. 1986 - 29. 2. 1988
Michal Vaško 1. 7. 1988 - 30. 6. 1989
Jozef Gajdo 1. 7. 1989 - 30. 9. 1989
Ferdinand Jurčišin 1. 7. 1989 - ?
Jozef Hanobík ? - 30. 6. 1991
Ladislav Cichý 1. 7. 1991 - 31. 10. 1992
Jozef Krištof 1. 7. 1992 - 30. 6. 1994
Miroslav Porvazník 1. 11. 1992 - 30. 6. 1993
Vladimír Novák 1. 7. 1993 - 30. 6. 1995
Marián Hudák 1. 7. 1994 - 30. 6. 1995
Rastislav Randár 1. 7. 1995 - 31. 8. 1996
Vladimír Chripko 1. 7. 1995 - ?
Martin Kertýs 1. 7. 1995 - 30. 6. 1996
Marek Haratim 1. 9. 1996 - 30. 6. 1997
Peter Ružbarský 1. 7. 1996 - 30. 6. 1997
Jaroslav Klič 1. 7. 1997 - 30. 6. 1998
Peter Majerník 1. 7. 1997 - 30. 6. 1999
Martin Goč 1. 7. 1998 - 30. 6. 2000
Anton Janič 1. 7. 1999 - 30. 6. 2001
Jozef Pekár 1. 7. 2000 - 30. 6. 2001
Daniel Mišenko 1. 7. 2001 - 30. 6. 2002
Jozef Kozák 1. 7. 2002 - 30. 6. 2003
Dušan Nemec 1. 7. 2001 - 30. 6. 2003
Peter Fábry 1. 7. 2002 - 30. 6. 2005
Juraj Kormoš 1. 7. 2003 - 14. 12. 2003
Peter Kyšeľa 1. 7. 2003 - 30. 6. 2004
Zdenko Andráš 15. 12. 2003 - 30. 6. 2004
Zsolt Fedorka 1. 7. 2004 - 31. 12. 2007
Ľuboš Draganovský 1. 7. 2004 - 31. 8. 2005
Ján Dulin 1. 7. 2005 - 30. 6. 2007
Henrich Grejták 1. 7. 2006 - 31. 7. 2009
Milan Dubóczi 1. 7. 2007 - 30. 6. 2008
Marián Halas 1. 7. 2008 - 14. 9. 2009
Vladimír Balucha, CM 1. 7. 2009 - 30. 6. 2011
Andrej Kačmár 1. 7. 2009 - 30. 6. 2011
Marián Gurský 1. 7. 2011 - 31. 8. 2011
Martin Matej Hrebík 1. 7. 2011 - 30. 6. 2014
Daniel Gurský 1. 9. 2005 - 30. 6. 2013
Martin Brečka 1. 7. 2010 - 30. 6. 2013
Jozef Kohút 1. 7. 2013 - 30. 6. 2015
Roman Haško 1. 7. 2013 - 30. 6. 2017
Lukáš Poklemba 1. 7. 2014 - 30. 6. 2018
Peter Gostič 1. 7. 2014 - 30. 6. 2017
Štefan Nebesňák 1. 7. 2017 - dodnes
Pavol Hrabovecký 1. 7. 2017 - 30. 6. 2019
Michal Mucha 1. 7. 2018 - 30. 6. 2024
Jozef Fuňak 1. 7. 2019 - 30. 6. 2021
Matúš Hatok 1. 7. 2021 - 30. 6. 2022
Ján Dolný, OSB 1. 6. 2023 - dodnes
Michal Škulka 1. 7. 2024 - 31. 8. 2024
Far. BK 1. 9. 2024 - dodnes

tags: #kostol #kralovnej #pokoja #v #kosiciach