Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má región Spiš, ktorý sa rozprestiera na území s unikátnou sieťou miest a mestečiek, ktoré boli nielen ekonomickými, ale aj kultúrnymi strediskami.
Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa nachádza približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.
Medzi najvýznamnejšie klenoty mesta patrí Chrám sv. Jakuba, mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok. Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov.
Chrám sv. Jakuba v Levoči je jednou z najznámejších stavieb mesta a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Od roku 2015 je vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom.
Veža baziliky sv. Jakuba - Levoča
História Chrámu Sv. Jakuba
História chrámu Sv. Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola.
Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia.
Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie. Najvýraznejšie sa interiér zveľaďoval v období 15. a 16. storočia, kedy aj samotné mesto viac prosperovalo vďaka obchodu.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544).
Interiér a výzdoba
Bočné oltáre rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový. Oltár svätej Alžbety by mal byť dielom levočského Majstra Mikuláša. Oltár svätej Kataríny Alexandrijskej dielom levočského majstra Jána z roku 1469.
Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete.
V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK.
Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery.
Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom.
Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký.
Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19.
Kostol sa začal stavať v polovici 14 storočia a dokončil sa v roku 1370. Celý kostol je postavený v duchu symbolizmu. Kostol je rozdelený na 3 časti, čo symbolizuje svätú trojicu. Má 12 kamenných stĺpov, ktoré vyjadrujú Ježišových 12 apoštolov. Mal 5 vchodov, ktoré symbolizujú 5 rán Kristových. Potom bol kostol rozdelený na 2 časti. Na evanjelickú a na katolícku časť. Na ľavom zadnom pilieri sa nachádza evanjelická kazateľnica. Je zhotovená v renesančnom štýle.
Bol vyrábaný v rokoch 1507-1517. Vyrobil ho Majster Pavol z Levoče. Celý oltár je vyrobený z lipového dreva, bez jediného železného klinca. Oltár je rozdelený na 3 časti. Prvá je posledná večera, kde Ježiš hovorí apoštolom, ,,Jeden z vás ma zradí“. V Montrealy získala kópia zlatú medailu. Druhá časť oltára je rozdelená na 2 krídla a prostrednú časť. Krídla sú rozdelené na dve menšie tabule.
Na pravom krídle sú reliéfy výjavy zo života svätca Jána. Na hornej tabuli je chystanie apokalypsy na ostrove Paqa. Na spodnej tabuli je mučenie sv. Jána v horúcom oleji. Na druhom krídle je život svätca Jakuba. Na hornej tabuli je rozchod apoštolov do sveta a na spodnej tabuli je sťatie sv. Jakuba.
V prostrednej časti sú tri plastiky. Sprava je to svätý Ján, v prostriedku je Madona s dieťaťom v náručí a vľavo to je sv. Jakub. Tieto plastiky sú každá vyrobená z jedného kusu lipového dreva.
A posledná časť sinelový sĺp s plastikami staršími ako oltár. Týmito plastikami chcel Majster Pavol poctiť starších rezbárov. Pochádzajú z roku 1370. Oltár bol rekonštruovaný v roku 1952-1954 bratmi Kotrbovcami. Celý oltár je zdobený pravým lístkovým zlatom.
Vedľa oltára sa nachádza kamenná vežička tzv. Na pravej strane sa nachádza oltár štyroch sv. Jánov pochádza z roku 1520. Napravo sa nachádza oltár sv. Anny z roku 1516 (prvý pilier). Pri druhom pilieri sa nachádza oltár sv. Kataríny z roku 1370. Tento oltár je zároveň najstarším oltárom v kostole.
Naľavo je oltár sv. Petra a sv. Pavla (1500), z dielne, ktorá pôsobila pred dielňou Majstra Pavla. Pri prvom stĺpe zľava je oltár sv. Mikuláša z dielne Majstra Pavla. Ďalšie oltáre sú zo 17.stor., štýl baroko.
Vzadu sa nachádza orgán z roku 1623. Pôvodne bol umiestnený v severnej eufóre, ale pre akustiku bol premiestnený do strednej časti kostola. Dodnes sa na ňom hrá. V zadnej časti pod orgánom sa nachádza najstaršia lavica. Sedávali tam Jagelovci na tajnej mierovej porade. Neskôr tam sedela mestská rada. Každý mal nad sedačkou svoj ornament. Sedadlo v strede nemalo znak. Jedna legenda hovorí o tom, že tam sedel majster kat a druhá hovorí, že tam sedel samotný uhorský kráľ. Nad hlavou mal korunu.
V severnej časti sa nachádza oltár Panny Márie Snežnej. Bol zhotovený v roku 1494 pred príchodom Majstra Pavla bol ako hlavný oltár. Na severnej strane sa nachádzajú maľby z dvoch dôvodov. Prvý dôvod bol ten, že na severnej strane neboli okná. Druhý dôvod bol, že do kostola chodili aj ľudia, ktorí nevedeli čítať a ani písať. Tieto obrazy sa čítajú sprava do ľava.
1. zarmútených potešovať 2. pocestných prijímať 3. hladných nakŕmiť 4. smädných napájať 5. nahých zaodievať 6. väzňov navštevovať
Na obrázkoch vystupujú vždy dve postavy, žena a muž.
1. pýcha - lev 2. lakomstvo - žaba 3. smilstvo - prasa 4. obžerstvo - vlk 5. závisť - pes 6. hnev - medveď
Na obrázkoch taktiež vystupujú dve postavy, ktoré sedia na zvierati symbolizujúcom určitý hriech. Postavy sú odvrátené od oltára, obrázky ústia do hlavy draka, ktorý značí peklo. Naľavo sú to obrázky zo života sv. Doroty.
Majster Pavol z Levoče
Talentovaný rezbár Majster Pavol vytvoril mnoho významných diel roztrúsených po celom Slovensku, ktoré vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Bohužiaľ, máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív po masívnom požiari v r. 1550 vyhorel. Vieme, kde žil a tvoril, pričom jeho dom na námestí stále stojí. Vieme, že mal štyri deti, no nevieme však jeho celé meno ani pôvod. V Levoči sa objavil okolo v roku 1500 už ako zrelý umelec a mal vtedy štyridsať rokov. Práce z jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch.
Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa dá autor rozpoznať: prevrátený okraj vrchného plášťa - tzv. ucho, oči sú veľké, mierne šikmé a majú vysoký nadočnicový oblúk. Tváre sú predĺžené s malou guľatou briadkou. Kĺby prstov bývajú zvýraznené ostrými rezmi, z farieb používal prevažne zlatú a modrú.
Zaujímavosti
- S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami, ktorá bola postavená po požiari v roku 1550. Radnica patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.
- Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú sgrafitovú fasádu v roku 1904.
- Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia.
- Dominanta mesta Levoča a jedno z najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku je Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore. Kostol je filiálkou mariánskej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme.
- Spišská Kapitula nesie prívlastok slovenský Vatikán. Kedysi bola výlučne kňazskou osadou, dnes je sídlom Spišského biskupstva a pamiatkou UNESCO.
Praktické informácie pre návštevníkov
Chrám sv. Jakuba je otvorený pre verejnosť, avšak počas liturgických slávení nie je možná prehliadka za účelom turizmu.
Vstupné:
Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv.Jakuba v Levoči. Zľavy sú nárokovateľné až po preukázaní sa platným preukazom.
Čas prehliadok:
- Pondelok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00 hod.
- Utorok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30 hod.
Zoznam najvýznamnejších pamiatok v Chráme Sv. Jakuba:
- Hlavný oltár sv.Jakuba s presbytériom (svätyňa)
- Oltár sv.Jánov
- Oltár sv.Anny
- Oltár sv.Petra a Pavla
- Oltár sv.Mikuláša
- Oltár sv.Kataríny
- Oltár Michala Archanjela
- Oltár 14 pomocníkov v núdzi
- Oltár Dobrého pastiera
- Intarzovaná lavica Krupekovcov
- Intarzovaná lavica od Gregora, stolára z Kežmarku
- Trojmiestna lavica z 15. storočia
- Epitaf Alexia II. Turzu
- Oltár Panny Márie Snežnej
- Cyklus nástenných malieb moralít a legendy sv.Doroty
- Sakristia
- Kaplnka sv.Juraja
- Severná predsieň
- Nástenné maľby pod organovou emporou
- Oltár Narodenia a kaplnka Narodenia
- Senátorská lavica
- Oltár sv.Alžbety a krstná kaplnka s turzovskými epitafmi
- Južná predsieň
- Oltár Vianočnej predely
- Oltárna skriňa dvoch Márií z Kuriman