Kostol Mučeníckej Smrti sv. Jána Krstiteľa: História a Význam

Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.

Podobne aj Nitrianske Pravno má bohatú históriu. Juhovýchodnú časť rozsiahleho námestia uzatvára najväčšia stavba v Nitrianskom Pravne - Rímsko-katolícky kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Hlava sv. Jána Krstiteľa na tanieri bola po dlhé storočia erbovým znakom mesta a súčasťou výzdoby mestskej pečate a dnes obce. Pôvodný kamenný gotický kostol bol postavený v prvých desaťročiach mestského zriadenia.

Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa je skutočným klenotom Sabinova a ústrednou dominantou historického jadra mesta. Tento majestátny neskorogotický kostol s renesančne upravenou vežou je svedectvom bohatej histórie a umeleckého majstrovstva našich predkov. Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove, ktorý bol postavený koncom 13. a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu, je najvýznamnejšou a súčasne najstaršou architektonickou pamiatkou mesta.

Podľa návštevnej knihy z roku 1813 je v niektorom kamennom stĺpe, ktorý je medzi hlavnou a vedľajšou loďou, v kameni vyrytý rok 1244. Je to pravdepodobne rok začiatku stavby kostola.(1) Teraz sa však nedá presne určiť, o ktorý stĺp v kostole ide. Začiatkom 14. storočia už musel byť kostol postavený, lebo v roku 1331 už existovala v Sabinove fara nazvaná podľa sv. Jána Krstiteľa. Podľa viacerých zdrojov bol kostol postavený skôr ako fara. Napríklad v správach z roku 1375 je spomínaný kostol, ktorý má vlastnú faru a cintorín obohnaný múrom.

Nitrianske Pravno patrilo k bojnickému panstvu a bolo do začiatku 15. storočia filiálkou Bojníc. V roku 1401 magister Juraj s matkou Helenou, vdovou po vplyvom palatínovi Leustachovi de Jolsva, zriadili samostatnú farnosť. Vtedy už malo mestečko výsadu mestského zriadenia (v r. 1335) s názvom Prona Theutonicalis neskôr Aranprouwa (Zlaté Pravno). K farnosti patrili filiálky Tužina a Vyšehradné, koncom 16. storočia boli pričlenené filiálky Malinová, Chvojnica a Solka. Prvým farárom bol Andrej Renis, ktorý spravoval farnosť v rokoch 1401 až 1464.

Historický Vývoj a Architektúra

Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.

V druhej polovici 16. storočia zasiahlo farnosť reformačné hnutie. Kostol spočiatku slúžil katolíkom i evanjelikom a postupne zásahom bojnických zemepánov Thurzovcov, ktorí v roku 1527 prestúpili na protestantskú vieru. Evanjelici ovládli kostol i faru, v rokoch 1560 až 1660 spravovali farnosť evanjelickí pastori. Až počas panovania nových zemepánov Pálffyovcov a zásluhou grófky Františky prebehla silná rekatolizácia, ktorá v prevažnej miere udržala jednotlivosť viery.

Od doby postavenia hradieb sa mesto rozvíjalo a výstavba rástla predovšetkým vo vnútri. V priebehu 14. a 15. storočia si sabinovskí mešťania vybudovali domy po dvoch stranách šošovkovitého námestia. Dva rady domov boli rozdelené do štvrtí tvoriac jadro a súčasne aj najdôležitejšiu časť mesta. Okrem kostola Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa postaveného už na začiatku 14. storočia a mladšieho kostola Nanebovzatia Panny Márie už aj pôvodne drevené meštianske domy boli prestavané na kamenné, väčšinou už v renesančnom slohu. Z najstarších gotických domov sa zachovali iba fragmenty v podobe častí základových a obvodových múrov a kamenných detailov. V priebehu ďalších storočí boli meštianske domy upravované, nadstavované a prestavované v barokovom a klasicistickom slohu. Tieto domy predstavovali polyfunkčné meštianske domy, v ktorých okrem bývania fungoval aj obchod a remeslá.

Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami (pôvodne to boli oratória). Ku kostolu boli pripojené po vybúraní pôvodného obvodového múru prvej stavby. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Rebrá na klenbách majú zaoblený tvar s úkosom a dosadajú na listové konzoly umiestnené na stenách.

V roku 1523 bol kostol doplnený o dovtedy chýbajúci veľký chór.(14) Nachádza sa v hlavnej lodi a postavili ho v neskorogotickom slohu. Po dokončení na jeho priečelí umiestnili tabuľu, na ktorej je udaný rok dokončenia a značka majstra, ktorý túto stavbu riadil. Chór sa otvára do lode tromi ostrouhlými arkádami, ktoré dosadajú na zvislo ryhované stĺpy. Na mieste, kde dosadajú na stĺpy arkády, je vytvorený bohatý kruhový architektonický motív.

Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná. Okná sú zdobené najrozmanitejšími neskorogotickými útvarmi. Architektonicky tieto útvary pripomínajú plamienky a štvorlístky. Na južnej strane kostola je pôvodne gotická predsieň, ktorú neskôr prestavali na renesančnú. V predsieni sa nachádzajú neskorogotické nástropné maľby zo začiatku 16. storočia a široký neskorogotický vstupný portál, ktorý tvorí vstupnú bránu do južnej lode kostola. V hornej časti tomuto portálu dominujú dva prúty hruškovitého tvaru.(17) Priečelie tejto goticko-renesančnej predsiene tvorí renesančný portál, ktorý je bohato zdobený.

Západnej strane kostola dominuje predstavená veža, ktorá má na prízemí bohato zdobený gotický portál. V tomto portáli sú umiestnené kamenné útvary, ktoré vyobrazujú rôzne zvieratá, kvety a ružice. Tento portál sa svojím tvarom veľmi podobá portálu v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Bol postavený na konci 14. storočia. Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy. Svedčia o tom aj dva rôzne spôsoby jej stavby. Prvá časť bola stavaná súčasne s kostolom, avšak v jadre prvej stavby ju viackrát prestavali. Jej architektonický výzor určuje, predovšetkým, ranorenesančná prestavba, ktorá bola dokončená v roku 1537.(20)

V roku 1904 začali práce na prestavbe kostola v Nitrianskom Pravne podľa plánov budapeštianskeho architekta Otta Sztehlu. V nasledujúcom roku bola stavba dokončená a po dotvorení vnútorného zariadenia bol 1. septembra 1907 slávnostne konsekrovaný. Slávnostnú bohoslužbu konsekrácie chrámu predsedal miestny rodák a titulárny biskup z Tinini Dr. Pavol Jozef Lányi Kézmarki. Chrám je postavený v neogotickom štýle. Sanktuárium je polygonálne a má široké trojdielne okná s umeleckou vitrážou. Kostol je trojloďový s krížnou loďou, ktorá je vytvorená pred sanktuáriom.

Obvodové múry spevňujú oporné piliere. Vstupné priečelie je vyzdobené sochami apoštolov sv. Petra a Pavla.

Výzdoba Kostola - Oltáre

Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny. Tieto oltáre sú dielami jednej z najvýraznejších osobností okruhu Majstra Pavla z Levoče.

Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.

Hlavný oltárIde o skriňový oltár, ktorý je delený predelou a po stranách má dva páry krídel. Celý oltár je postavený na jednoduchom podstavci. V oltárnej skrini sú umiestnené tri mohutné sochy. Sú nimi Madona s Ježišom v náručí, stojaca medzi Jánom Krstiteľom a sv. Petrom. Po oboch stranách oltárnej skrine sú dve a dve nad sebou stojace sošky svätíc: svätej Barbory, svätej Margity, svätej Kataríny a svätej Doroty. V jednoduchom oltárnom nástavci je uprostred umiestnené súsošie Navštívenia a menšie sošky sv. kráľov Ladislava, Štefana a sv. Martina. V oltárnom nadstavci najvyššie, nad Navštívením, je bolestný Kristus. Predela oltára, ako aj krídla, sú zdobené tabuľovými obrazmi. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel je vyobrazených osem scén z legendy o Jánovi Krstiteľovi. Keď je oltár zatvorený, na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je šestnásť obrazov so scénami z Kristovho života a z Kristových pašií.

Na zadnej časti oltára je nápis gotickou minuskulou: M CCCC LXI post visitationis Mariae feria III combustum fuit cibinium Totaliter. (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Na zadnej strane tabule so Vzkriesením Krista je nápis: Johannes Plazko 1516, Gasparus Benedicti Anno domini 1516 (32). Na spodnej čelnej doske oltárnej skrine je pripevnený malý štítok s monogramom a n s. Tento oltár pochádza z rokov 1510-1516, i keď samotné sochy na ňom umiestnené sú pravdepodobne o niečo staršie (asi z roku 1490). Oltár patril k najvzácnejším a k najbohatšie zdobeným krídlovým oltárom na Slovensku.

Oltár Cirkevných otcov(34)V oltárnej skrini má plastiky troch cirkevných otcov - sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Ambróza. Na značne premaľovaných tabuliach pohyblivých oltárnych krídiel sú na vnútornej strane vyobrazené postavy dvoch svätcov, a to sv. Martina - biskupa a 10 000 mučeníkov. Na vonkajšej strane tabúľ sú namaľované postavy sv. Martina, Erazma, troch svätcov a sv. Mikuláša. Na pevných krídlach oltára sú umiestnené barokové maľby. V predele, v jej strede, je socha Vir dolorum (Muž bolestí). Uprostred oltárnej skrine je umiestnená pôvodná socha Panny Márie a sv. Jána evanjelistu. V nadstavci sa nachádzajú tri sochy na spôsob gotických plastík. Stredná plastika je už len baroková kópia pôvodnej gotickej plastiky. Dve bočné sú už novodobé. Tie pôvodne k oltáru nepatrili, ale boli dodané až neskôr.

Oltár Zvestovania (36)Ide o skriňový oltár s párom pohyblivých krídel, predelou a jednoduchým nadstavcom. Oltárna skriňa je hore uzatvorená trojdielnym oblúkom a je v nej umiestnené súsošie Zvestovania Panny Márie. Nad ním je polovičná postava Boha Otca medzi dvoma anjelmi hrajúcimi na hudobných nástrojoch a sediacich pritom na oblakoch. Na vnútorných stranách pohyblivých krídel sú štyri reliéfy tróniacich svätíc: sv. Doroty, sv. Barbory, sv. Margity a sv. Kataríny. V predele oltára je uložené súsošie Klaňania troch kráľov. Hore v nástavci sú sošky dvoch svätíc a sv. Agnesy. Na vonkajších stranách pohyblivých krídel a na pevných krídlach je osem tabuľových obrazov, ktoré zobrazujú skutočnosti zo života Panny Márie a Ježiša Krista. Niektoré črty oltára sú príbuzné levočským oltárom Majstra Pavla a jeho dielne. Tento oltár sa veľmi podobá oltáru Troch kráľov, ktorý sa nachádza v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Oltár je z roku 1520 a jeho autorom je tzv. Majster sabinovského Zvestovania. Tento človek bol členom dielne Majstra Pavla z Levoče. Jeho rané práce sa nachádzajú v Levoči a v jej okolí, zatiaľ čo neskoršie sú v Sabinove a vo Veľkom Šariši. Rezbár sa vyučil v Pavlovej levočskej dielni, no neskôr sa osamostatnil a odišiel rovno do Sabinova.

Oltár Lurdskej Panny Márie (38)Tento oltár pochádza zo začiatku 20. storočia. Je na ňom kamenná jaskyňa, vo výklenku ktorej je socha lurdskej Panny Márie. Na sviatok Lurdskej Panny Márie dával ružencový spolok pri tomto oltári slúžiť spievanú omšu.

Oltár sv. Stanislava a Štefana, prvého mučeníka (alebo Valentína ?)(40)Ide o krídlový oltár s pôvodnými neskorogotickými tabuľovými maľbami. V oltárnej skrini uprostred je tabuľová maľba oboch svätcov - sv. Stanislava aj sv. Štefana. Na vnútornej strane pohyblivých krídel sú namaľovaní sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv. Erazmus. Na vonkajšej strane týchto pohyblivých krídel je namaľované Zvestovanie Panny Márie. Vnútorné obrazy sú však značne premaľované. Maľby sa pripisujú tzv. majstrovi obrazov sv. Antona, zvanému aj Majster s obláčikmi.

Retabulum so svätostánkom v kostole v Nitrianskom Pravne je vyhotovené z tvrdého moreného dreva a v jeho strednej časti sa nachádza plastika Šťastia sv. Jána Krstiteľa, po bokoch sú umiestnené štyri bočné oltáre. V zadnej časti chrámu je kaplnka Božieho hrobu a gotická kaplnka sv. archanjela Michala zo 14. storočia.

Kultúrny Život a Významné Osobnosti

Kultúrnu činnosť v meste Sabinov zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.

História Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Medzi ne patrí: slovenský básnik B. Nosák Nezabudov, pokrokový učiteľ Samuel Fábry, slovenský básnik Ján Cuker, výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura, spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok.

Medzi významné osobnosti spojené so Sabinovom patrí aj blahoslavený Pavol Peter Gojdič OSBM alebo Pavel Peter Gojdič (* 17. júl 1888 Ruské Pekľany - † 17. júl 1960 Leopoldov). Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Cigeľke a v Prešove. 20. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý. Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.

Nitrianske Pravno má tiež bohatú históriu a významné osobnosti. Literatúra: Stephan Mathias Richter, Silvester Schwertsik - Deutsch Proben wie es daheim war.Štefan Buran - Nitrianske Pravno 1985Vdp.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Kostola Mučeníckej Smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove

Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. mája 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

tags: #kostol #mucenickej #smrti