Kostol na Levočskej Hore: História a Súčasnosť

Levoča, starobylé mesto s bohatou históriou, je známe aj ako najstaršie pútnické miesto na východnom Slovensku. Korene mariánskeho kultu tu siahajú až do 13. storočia, kedy sa začali zhromažďovať prví mariánski ctitelia. Dnes sa nad mestom majestátne týči Bazilika Navštívenia Panny Márie, cieľ tisícov pútnikov, ktorí každoročne prichádzajú na Mariánsku horu.

Mariánska hora je kopec, ktorý sa rozkladá severne nad Levočou na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov. Mariánska hora patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta na Slovensku. Jedná sa o vrchol, týčiaci sa nad mestom Levoča.

História Pútnického Miesta

Prvá zmienka o tomto pútnickom mieste a zhromažďovaní mariánskych ctiteľov pochádza z 13. storočia. Roku 1247 bola postavená prvá kaplnka (kostolík) na Olivetskej hore. Táto kaplnka bola pravdepodobne postavená ako prejav vďaky Božej Matke za záchranu mnohých životov pred vpádom Tatárov, ktorí pustošili naše územie a konkrétne i Levoču.

Vývoj Kostola

• 1311: Do Levoče prichádzajú františkáni - minoriti, ktorí zaviedli sviatok Navštívenia Panny Márie.
• 1322: Farár Henrich z Levoče opravil prvý kostol (kaplnku) na Mariánskej hore.
• 1470: Farár Servác kostol zväčšil a čiastočne prebudoval. Krátko nato kostol dostal dnešnú gotickú milostivú sochu Panny Márie. V tej dobe už bol pri kostole aj strážny domček.
• 1671: Oživenie pútí po rekatolizácii, veľká procesia a púť na Horu 2. júla.
• 1673: Mariánska hora dostala odpustkovú listinu od pápeža.
• 1698: Farár Štefan Gyôrffy vybudoval v poradí druhý kostol na Mariánskej hore.
• 1819: Ján Ehrnsperger, levočský farár, postavil tretí kostol na Mariánskej hore, ktorý roku 1820 posvätil spišský biskup Michal Brigido.
• 1847: Rímskokatolícky farár Jozef Dulovič dal postaviť drevenú kaplnku pre veriacich východného obradu - gréckokatolíkov.
• 1906: Celestín Kompanyik začal stavať z milodarov veriacich dnešný pútnický kostol.
• 1922: Nový priestranný kostol slávnostne posvätil nový biskup Ján Vojtaššák.

Plány a Realizácie

Levočský farár kanonik Jozef Vojtas, ktorý pôsobil v Levoči po druhej svetovej vojne, sa roku 1947 pokúsil pripraviť veľkolepé plány na Mariánskej hore (vybudovať exercičný a rehoľný dom, pútnický dom s materiálno - technickým zabezpečením), avšak politické pomery v 50-tych rokoch mu to prekazili. Jeho veľkolepé plány sa podarilo uskutočniť až po páde komunizmu, po roku 1989, terajšiemu farárovi Mons. Doc. ThDr. ICLic. Františkovi Dlugošovi, PhD.

Mariánska hora spočiatku sústredila pútnikov z východného a stredného Slovenska. Tu sa stretávali veriaci latinského a gréckeho obradu. Prichádzali sem pútnici z Košíc, spoza Magury, z Holiča, Pohronia, ale aj Poliaci z druhej strany Tatier. Jednoduchý slovenský ľud tu prichádzal so svojimi radosťami i bolesťami k Márii ako k svojej matke, ako to často ospieval vo svojich pútnických piesňach.

V roku 2000 vydal levočský farár František Dlugoš podrobné dejiny Mariánskej hory v Levoči. V tejto monografii bola snaha v plnej miere, ako to len dovolili pramene, predstaviť dejiny mariánskeho kultu v Levoči i jeho vplyv na náboženstvo Slovákov. Tak rozsiahla práca venovaná Mariánskej hore je prvou knihou tohto typu v historickej literatúre. Nebolo doposiaľ diela, ktoré by týmto spôsobom predstavilo dejiny tohto pútnického miesta. Najširšie a zaujímavo sú opísané súčasné časy.

Súčasnosť Mariánskej Hory

Monografia ukazuje skutočnosť, že kontinuita pútí na Mariánsku horu neprestala ani v najtvrdších časoch útlaku náboženského života a viery v čase reformácie a v posledných desaťročiach komunistického totalizmu na Slovensku. Veriaci aj naďalej navštevovali toto pútnické miesto. Aj keď sa za púť na toto miesto trpelo, vyhadzovalo zo škôl, zamestnania a úradov, to ešte viac priťahovalo ľudí na toto miesto, a tak postupne Mariánska hora sa stala počtom pútnikov najväčším pútnickým miestom na Slovensku a zaradila sa medzi svetové pútnické miesta.

Tieto obete a utrpenia spojené s púťami ocenil aj Najvyšší Veľkňaz katolíckej Cirkvi - Svätý Otec Ján Pavol II., keď pútnický chrám 26. januára 1984 povýšil na menšiu baziliku. Najväčšia púť bola za prítomnosti Svätého Otca Jána Pavla II. 3. júla 1995, kedy sa spolu s ním okolo Matky Božej vinulo vyše 650 000 naradostených pútnikov.

Svätý Otec zhromaždeným pútnikom vo svojom príhovore okrem iného povedal: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným, istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...“

Návšteva Svätého Otca v Levoči dala podnet na hlbšie skúmanie najmä najnovšej histórie tohto pútnického miesta, aby sa vyzdvihla jeho zásluha a veľkosť v náboženskom povedomí Slovákov a v mariánskej úcte, ktorá pomohla podržať veriacich Slovenska aj v najtvrdších časoch totalitného režimu.

Mariánska hora patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta na Slovensku. Jedná sa o vrchol, týčiaci sa nad mestom Levoča, ktorému dominuje Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je kopec, ktorý sa rozkladá severne nad Levočou na rozhraní Hornádskej kotliny a Levočských vrchov.

Mariánska hora je najstaršie pútnické miesto na východnom Slovensku. Jeho história siaha až do 13. storočia, keď sa tu pravidelne zhromažďovali mariánsky ctitelia. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. Jej zasvätenie sviatku Navštívenia Panny Márie je spájané s príchodom minoritov do mesta v 14. storočí. Rehoľa zaviedla tento sviatok do cirkvi a stanovila jeho slávenie na 2. júla. Od týchto čias sa každoročne prvú júlovú nedeľu koná púť na Mariánskej hore.

Bazilika Navštívenia Panny Márie je neogotická krížová stavba, postavená podľa projektu staviteľa Antona Müllera. Pozdĺžna loď je široká 27 metrov, krížna 16 metrov. Kostol je dlhý 42,5 metra. Slávnostná posviacka chrámu sa konala 2. júla 1922 za účasti veľkého počtu veriacich. Posviacku vykonal Ján Vojtaššák, spišský biskup.

Súčasný kostol bol vybudovaný v rokoch 1903 - 1922 a bol financovaný veriacimi. Povýšený bol na menšiu baziliku 26. januára 1984 a je filiálkou hlavnej mariánskej baziliky v Ríme.

Okrem kostola sa na vrchu nachádza i gréckokatolícka kaplnka, pútnický a exercičný dom a kaplnka Panny Márie s vyvierajúcim prameňom. Pred vstupom do baziliky stojí socha sv. Na úpätí Mariánskej hory 3. júla v roku 1995 slúžil omšu pápež Ján Pavol II. Omše sa v tom čase zúčastnilo okolo 650 000 pútnikov z celého sveta. Na mieste teraz stojí vysoký drevený kríž.

Cesta k bazilike smerom z Levoče je lemovaná lipami a je pomenovaná po Svätom Otcovi ako „Aleja Jána Pavla II“. Mariánska hora je prístupná po celý rok bez obmedzení a poplatkov. Zväčša je možné vstúpiť aj do vnútra kostola.

Bazilika Navštívenia Panny Márie je úchvatná stavba s bohatou výzdobou. Návštevníci si tu môžu prezrieť krásne vitráže, oltáre a sochy. V hlavnom oltári sa nachádza milostivá socha Panny Márie, ktorá je korunovaná a drží v náručí dieťa Ježiša.

Dnes, Aleja Jána Pavla II. s piatimi kaplnkami vedie návštevníkov na Mariánsku horu. Na jednotlivých úsekoch vedľa cesty sa nachádza 5 kaplniek, ktoré pripomínajú výjavy zo života Panny Márie. Pri nich si môžete oddýchnuť a načerpať síl na zvyšok cesty.

Prístup na Mariánsku Horu

Na Mariánsku horu sa viete vyviezť priamo autom. Odbočka k Mariánskej hore je neďaleko väčšej križovatky v severnej časti mesta (pri Košickej bráne). Na vrchol vedie užšia, kľukatejšia cesta.

Na Mariánsku horu sa samozrejme dostanete aj pešo z Levoče po modrej turistickej značke, alebo alternatívne z Levočskej doliny po žltej turistickej značke. Z Levoče sa sem dostanete bez problémov aj na bicykli, keďže asfaltka ktorá sem vedie je zároveň i cyklotrasou.

Ak máte času nazvyš, odporúčame z Levoče pešo vybehnúť na Mariánsku horu. Trasa je to pekná a nie príliš dlhá, no má dosť výrazné prevýšenie. Výlet môžete začať od Košickej brány v severnej časti mesta. Nachádza sa tu i parkovisko. Z tade stačí nasledovať modrú turistickú značku. Za Košickou bránou odbočíte na sever v mieste kde je väčšia križovatka, následne sa dostanete medzi rodinné domy a bytovky. V týchto miestach odporúčame sledovať značenie, aby ste trafili tie správne ulice. Modrá značka vás vyvedie z Levoče na výstupový chodník. Jedná sa o asfaltku ktorá končí až pri Bazilike navštívenia Panny Márie.

Z Levoče sa na Mariánsku horu dostanete zhruba za 45 minút. Trasa vedie neustále do kopca. Na pomerne krátkom úseku prekonáte zhruba 225 výškových metrov. Trasa je však dobre schodná, keďže väčšinou pôjdete po klasickom chodníku.

Pútnický Areál

Vrchol Mariánskej hory v súčasnosti predstavuje pekne upravený pútnický areál. Miesto je vďačné na rozjímanie, prípadne na nenáročné prechádzky, alebo oddych v prírode. Jeho najvýraznejšou dominantou je Bazilika Navštívenia Panny Márie. Vonku pred kostolom je oltár. Z tohto miesta sú potom veľmi dobré výhľady smerom k Levoči. Za kostolom bola vybudovaná krížová cesta. V smere ku parkovisku sa nachádza menší parčík, kde sú i toalety a pitná voda. V týchto miestach natrafíte tiež na sochu Panny Márie na podstavci. Je tu i viacero prístreškov, krytých stolíkov a lavičiek.

Z južného svahu Mariánskej hory sú podmanivé výhľady najmä smerom na mesto Levoča a okolité pahorky Hornádskej kotliny. Badať z tade i priľahlé kopce Volovských vrchov a Slovenského raja.

Levoča Dnes

Levoča je mestská pamiatková rezervácia s bohatou históriou. Pre svoje architektonické hodnoty, starobylosť a uchovanú krásu bola zaradená do pamiatok UNESCO. Centrum dnešného stredného Spiša je skutočným skvostom histórie. Prechádzka dnešným mestom stále evokuje obdobia minulosti, v ktorých prežívalo svoj najväčší rozkvet.

Hlavným pokladom Levoče je Chrám sv. Jakuba s gotickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, hoci aj ďalšie stavby tunajšej Pamiatkovej rezervácie sú nemenej pôsobivé. Mesto vyniká tiež lákavou paletou podujatí vrátane vyhľadávanej púte na Mariánsku horu. Okolie zas praje pešej turistike a cykloturistike v Levočských vrchoch, ako aj rekreácii a športovému vyžitiu v Levočskej doline.

Mariánska hora čnejúca sa nad Levočou je významným pútnickým miestom, ktoré je každoročne v prvý júlový víkend cieľom pútnikov z celého Slovenska aj zo zahraničia. Aj mimo týchto dní sa však oplatí na Mariánsku horu zavítať, keďže poskytuje zo svojej nadmorskej výšky 760 metrov pôsobivý pohľad na mesto a blízke okolie z vtáčej perspektívy. Z centra Levoče vás na Mariánsku horu privedie Aleja Jána Pavla II., na ktorej stojí päť kaplniek majúcich súvislosť s osobou a životom Panny Márie.

tags: #kostol #na #levocskej #hore